Lenami, skúsila si sa o tom porozprávať s manželom a so svokrou? (Myslím s každým zvlášť.)
svokra
Tiež by som sa porozpeávala s manželom aj so svokrou, ale osamote... Verím Ti, že to máš ťažké :/ Svokra nemá čo zasahovať do vašich "hádok",a manžel by to mal ako dospelý človek chápať a poslať ju sám preč, nech sa nestará, aj keď mu drží stranu...
Bývam so svokrou v jednom dvore, ked občas kričím, resp. zvýšim hlas, tak sa tiež stará, čo sa stalo, aj ked, zas stojí na mojej strane, vždy poviem "nič sa nstalo" a zatváram dvere
Mala som v práci šéfku, ktorá, keď bola niečím/niekým/ naštvaná, začala stišovať hlas. Keď už skoro šepkala, vedeli sme, že je zle a hneď sa konala "náprava". Skús to, možno sa Ti zadarí. ale priznám sa, že ja to nedokážem.
Veľa šťastia v roku 2013.
Ja by som požiadala M nech jej on vysvetlí,že to je len a len vaša vec nech do toho nezasahuje.Podľa toho čo píšeš od teba by to zobrala ináč.To vieš synáčik je synáčik.
Predpokladám, že manžel s tým problém nemá, tak prečo by mal Lenami robiť "tlmočníka"?
neriesila by som situaciu cez prostrednika,cize cez manzela... so svokrou by som sa snazila situaciu v slusnom a priatelskom tone vyriesit... saaaak my tiez raz svokry budeme
Muž by jej nepovedal proti srsti nič. Ešte sa spojí so svokrou a nadávajú mi obidvaja. Ona ma nenávidí a hľadá každú príležitosť, kedy by mi mohla pripomenúť, že ja bývam u nej a keď sa mi nepáči - môžem ísť! Sama mi povedala, že bude rada ak sa rozvedieme. To ešte len mesiac som u nej bývala. Odvtedy sa ani nezdravíme...
A ako dlho si vydatá?
11 rokov.
Aha, takže ty 11 rokov svokru ani len nepozdravíš a teraz ti je čudné, že ťa nemá rada?
Skúsila si sa na to niekedy pozrieť jej očami? Prišla si do jej domu ako pre ňu cudzí človek, jej syn ťa miluje (alebo ťa aspoň vtedy miloval), pre mnoho matiek sa to rovná krádeži. (Nevravím, že je to v poriadku, ale tak to skrátka často je.)
Z tvojej strany k nej doslova roky nejde ani základná ľudská slušnosť (pozdraviť ako prvá staršieho).
Úprimne - ja sa tvojej svokre vôbec nečudujem.
Áno súhlasím s georginou. Ty v sebe musíš naisť a prekonať svoju pýchu, áno pýchu a prvá sa ozvať svokre. Ver mi, nie je to ľahké, možno to na prvý krát ani neprijme, ale dá sa to. Život je tak krátky, a môže sa stať, aj sa stane, že budete potrebovať jedná druhú, a čo potom, alebo ju necháš umrieť, lebo sa nerozprávate..........pane bože, snáď nie. Ja by som to skúsila, za pokus to určite stojí.
Nepoznáš ju, nevieš, čo je zač. Nestojí mi za to, aby som ju ani pozdravila. Narobila sa medzi nami toľko zla, že si to ani nedokážeš predstaviť. Muž je jedináčik a má na neho veľký vplyv. Celé roky ho štve proti mne. Nikdy mi nepomohla s deťmi, v ničom. Počula som ako mužovi hovorí, že som ku..a, že mi to má odkázať...nepozná vnúčence. Je to zlá, falošná, surová žena. Je veľa prípadov, keď sa nevesta a svokra neznášajú, ale svokry preto neprestávajú byť babkami pre svoje vnúčence. Tie predsa za nič nemôžu. Otvorene ma nenávidí a bez okolkov vyhadzuje z domu. Prečo by som ju mala mať rada?
Nemusím ju poznať, mne úplne stačí informácia, že je to matka tvojho muža a ty žiješ v jej dome. To sú základné veci, ktorý ty zrejme vytrvalo odmietaš rešpektovať.
Potom už je to len o akcia-reakcia; ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva; aký požičaj, taký vráť a tak ďalej.
Či sa ti to páči alebo nie, z tvojej strany mala ísť prvá ústretová "info", už preto, že si prišla do rodiny ako niekto "zvonka", a potom si mala byť ústretová opakovane znova a znova a znova a znova.
Čo si neurobila, lebo medveď.
To malo svoje dôsledky, teraz je situácia aká je. Ak sa niečo kazilo 11 rokov, neopravíš to za tri dni. A už vôbec to neopravíš, ak budeš čakať, kedy konečne svokru osvieti a začne byť na teba milá.
A pritom stačil jeden jediný krok inou cestou :) KEBY ste si predjedenástimi rokmi vzali hypotéku,a lebo čo i len prenajali byt, mohli ste mať pokojný život :) ale to je zas iba "keby", no mohlo to byť lepšie. stále je čas odísť, aj s mužom, ak chce....
Veľmi som sa snažila osamostatniť, no muž nechce. Preňho je prvoradé, aby ho mali svokrovci po ruke a nie sú takí starí. Moji rodičia žijú sami a prežili to.
možno hlúpy nápad, ale ak sa chceš osamostatniť, osamostatni sa aj bez neho :) a ak bude chcieť byť svami, tak za vamí príde, nie?
Ahoj myslím,že nebolo dodré tu hľadať radu.Každý ma na to iný názor a určite si sem nenapísala všetko.Hlavne prečo mate so svokrou zlé vzťahy.Dobré by bolo najsť si dobrú kamaratku s ktorou by si sa pohla o "všetkom porozprávať aj o tom čo sem nepíšeš",a ktorá by to s tebou rozobrala a poradila ti.Ale držím ti palce aby sa ti polepšilo
Dobré kamarátky sú až príliš často "dobré" len preto, lebo hovoria to, čo chceme počuť. Nie to, čo si skutočne myslia.
Takže taká "porada" Lenami s kamarátkou veľmi pravdepodobne dopadne tak, že si spoločne zanadávajú na hnusnú svokru, riadne preberú, čo a prečo by mala ONA robiť - a tým to zhasne.
Háčik je v tom, že jediná osoba, ktorej jednanie može Lenami zmeniť, je ona sama.
A kým bude trvať na tom, že svokra je "bakaná" a ona je len ublížená obeť, tak sa situácia nepohne ani o milimeter.
Aspoň teda nie dobrým smerom.
no veru tak ked je Lenami u svokry nič nevyhra mala by sa trochu aj do jej situacie vžit aka by ona bola keby sa jej nevesta prestala aj zdravit hmm to nič moc a aj manžel by mohol trochu do toho asi povedat a aj ich uzmierit
samozrejme nemala by sa svokra do ich hadok starat na tom by mal trvat muž
ja napr ani mojej mame nedovolim sa zastarat ked sa mi s m niečo pochytime
O radu si tu napísala Lenami. Môžeme špekulovať, čo by mal robiť jej manžel a čo by mala robiť svokra. Ani jeden z nich si to tu však zrejme neprečíta. A ak aj náhodou áno, veľmi pravdepodobne si to ani do päty nestrčia. Prečo by aj mali - podľa nich je zrejme všetko OK, cítia sa v práve.
Ak Lenami situácia nevyhovuje (a jej nevyhovuje), môže zmeniť len svoj postoj, svoje správanie. Ak vytrvá (a poriadne dlho, kedže táto situácia nenastala zo dňa na deň, takže aj jej náprava bude dlhodobá), časom zmenia svoje postoje a správanie aj ostatní zúčastnení.
Znova je to o akcii a reakcii. Ak od Lenami pôjdú iné akcie, aj reakcie sa skôr-neskôr zmenia.
geo rada čitam tvoje komentare
Lenami tvoj problém určite nie je ojedinelý, vzťahy medzi svokrami a ich nevestami sú často napäté. Môj vzťah so svokrou na začiatku manželstva tiež nebol práve ideálny, na každom kroku sme obe natrafovali na niečo, čo nám na tej druhej vadilo. Svokra ma často slovne vláčila po rodine aj známych, ohováranie bola jej obľúbená činnosť - ohováranie pritom z duše neznášam... ale takisto som neznášala veľa jej ostatných vlastností a zlozvykov.
Veľakrát som v tom období premýšľala nad tým, ako ten vzťah dať do poriadku, ale pýtala som sa aj, kde je chyba. Nuž, chyba bola na oboch stranách, ako to tak býva, ale ak som chcela pozitívnu zmenu, musela som začať od seba, lebo veď aj staré čínske príslovie hovorí, že ak chceš zmeniť svet, začni od seba.
Môj vzťah ku svokre sa postupne začal meniť a zlepšovať, ale takisto sa začal zlepšovať aj prístup mojej svokry ku mne. Trvalo to roky, ale rozhodne táto moja práca stála za to! Po 17. rokoch manželstva to došlo tak ďaleko, že ma začala prijímať ako svoju vlastnú dcéru a teraz, po 22. rokoch, dokonca mám často pocit, že ma má radšej ako svojho vlastného syna, môjho manžela
Okrem vzťahu k svokre sa na vyššiu úroveň dostali aj všetky ostatné moje vzťahy k ľuďom a od istého času mávam s ľuďmi len tie najlepšie skúsenosti, či už s tými, s ktorými sa dlho poznám, ale aj s ľuďmi, s ktorými som sa v živote nevidela. To, čo človek vyžaruje (v mojom prípade je to láska k ľuďom, neposudzovanie, neodsudzovanie), to sa mu aj vracia naspať.
Preto aj tebe Lenami odporúčam zamyslieť sa nad sebou, kde robíš vo svojom prístupe k ľuďom chyby... stále je čo na sebe naprávať.
Motýlik,máš môj obdiv.Vyskúšala som to tiež,že čo vysielaš,sa ti vráti,to som sa naučila až tu na NM a zázraky sa dejú!!!Ono to fakt funguje.
Čo tak svokru pochváliť za čokoľvek,ale úprimne,alebo si vypýtať radu,veď určite je niečo,čo by si sa mohla od nej naučiť,uvidíš,že postupne to pôjde dobrou cestou.Hlavne ju neber ako súperku,ale ako ženu,ktorá tiež miluje tvojho manžela,ale materinskou láskou.Minimálne za toto by si každá svokra zaslúžila rešpekt,veď ti priviedla na svet tvojho muža.
pekne napisane
To je to jediné, čo spravila - porodila 1 dieťa. Prečo nenechá toho svojho jediného syna odísť, žiť svoj život so svojou ženou a ich deťmi. Domov si volá každý mesiac farára na spoveď, ale len preto, aby na mňa nakydala. Nepovie mu, čo robí ona, aké zlo v nej je. Preje mi aby som zomrela na rakovinu, aj moji rodičia... Prečo, keď nenávidí mňa, nemá rada (nepozná) ani svoje jediné vnúčence. To je dobrá žena? Ona sa tisne len k cudzím. Keď príde nejaká jej kamarátka s vnúčencami na návštevu, ide sa zblázniť. No svoje vnúčence, ktoré s ňou žijú v jednom dvore si ani nevšimne. Keď bola moja dcéra chorá a museli sme ísť do práce ostala doma sama. Babka sa na ňu neprišla ani pozrieť, hneď keby tam bola zomrela!! Pýtam sa ešte raz: Ako môžem mať rada túto ženu a vážiť si ju?! Zažili ste takéto niečo?
lenami ako ty môžeš vediet čo svokra vravi fararovi ved to je spovedne tajomstvo to vie len on a ona
Áno zažila som to aj zažívam, a napriek tomu súhlasím s georginou aj s ostatnými babami, ktoré Ti tu radia. Svojho manžela nezmeníš ani svokru. Jedine seba. Inak sa utrápiš a pomaly zmeníš na svokru. A to asi nechceš. :)
Možno, keby z nej bol iný človek, stálo by za to sa s ňou zmieriť. Ale ona mi veľmi ublížila. Je naozaj zlá!
Vieš, tvoja nenávisť a hnev ničia v prvom rade teba.
Moja milá, z tvojho celého bytia vyžaruje nenavisť, len pozor, aby sa takto nezačli spavať aj tvoje deti,...byť milá k ľuďom, za to nič nedaš, poprosiť a poďakovať, robi zázraky, možno, že ste babku nepoprosili, aby sa dozrela na vnučku, keď bola chorá, ...a so svokrom ako vychádzaš?
Syn odísť nechce,lebo je jediný a vie,že ho rodičia potrebujú.To nezmeníš,ak to on sám nechce.Svokra je taká,aká je,ale mám pohľad len z tvojej strany,netuším,aký má názor ona na celú situáciu.
Naozaj môžeš zmeniť len seba,nerieš ju,netušíš,prečo sa tak správa,hoci by stačilo sa jej opýtať osamote.
To je dobrá žena?-citujem ťa
Keď vidíš dobrého človeka, snaž sa ho napodobniť; ak vidíš zlého človeka, všímaj si sám seba. (Konfucius)
Osobne si myslím,že zlým sa stáva človek až potom,ako mu niekto iný zlý ublížil,takže si nemyslím,že je zlá,len nevieš,prečo sa chová tak,ako opisuješ.
Ešte raz-čo tak jej povedať slušne,aby do vašej výmeny názorov nezasahovala,a že si neželáš,aby ti nadávala.
Ty o nej tiež nehovoríš pekne,tak sa zamysli,prečo by mala ona?
Toto je o nej,či o tebe?
Ziadna z nas nevidi do vasho zivota uplne ale z toho co pises situacia lepsia nebude. Obidve sa citite byt ukrivdene a pre Teba vidim najlepsie aby si sa odstahovala. Nemyslim si, ze vase vztahy sa daju dokopy a keby aj, tak uz nikdy nebudu ciste. Podivuhodne je aj to, ze tvoj manzel si nestoji o to aby dal svojej zene zivot v klude a spokojnosti a aj napriek situacii v akej ste tam zostava. Zamysleniahodne. Ako si predstavujes dalsie spolu stravene roky?
dávaj si pozor, lebo sa začínaš "meniť" na svoju svokru. Robíš jej to isté zle, ako ona tebe. Ona to tak asi chce a vyhovuje jej to. Skús prehodnotiť svoje správanie, nevšímaj si jej a začni sa správať milo. Zhlboka sa nadýchni.... a pôjde to.
Určite by som sa pred ňou nehádala, ani doma - nahlas. Nebude mať dôvod nadávať ti. Nevšímaj si klebety, ani koho volá...
Ešte by ma zaujímalo, skadiaľ vieš, čo hovorí pri spovedi?
Martina, tiež mám pocit, že Lenami nechtiac "skočila na lep" svokre a stáva sa takou istou ženou ako je ona. Tak sa zaujíma o to, čo svokra ne/robí, že ju presne kopíruje.
Energia nasleduje pozornosť.
Dávaj pozor na svoje myšlienky, stanú sa slovami. Dávaj pozor na svoje slová, stanú sa činmi. Dávaj pozor na svoje činy, stanú sa zvykmi. Dávaj pozor na svoje zvyky, stanú sa charakterom. Dávaj pozor na svoj charakter, stane sa tvojím osudom.
Confucius
hovorím z vlastnej skúsenosti. Chvíľu mi trvalo, kým som prekukla jedného človeka, ktorému podľa neho ubližoval, aj ubližuje celý svet. A všetci boli, aj sú zlí. V každej rodine sa niečo nájde... a pod.
Teraz stačí úsmev a ja mám pokoj.
Človek sa učí na vlastných chybách...
Nikto z nás nie dokonalý, a som presvedčená, že je to v prvom rade o tom, čo si chcem na druhých všímať - či to, čo sa mi na nich nepáči, alebo to, čo je na nich pekné a dobré (aj keď je to trebárs len maličkosť).
Moja milá lenami, dievčatá Ti tu radia veľmi vhodne, ale Ty podľa môjho skromného názoru radu nechceš, lebo na všetky rady máš adekvátnu odpoveď, prečo sa toto a tamto nedá. Ty nechceš skúsiť, či by to išlo, ale chceš iba a aj podvedome si želáš, aby to nešlo, aby si mohla na svokru iba hromžiť a nadávať aká podľa tvojho názoru je. Motýlik Ti tu krásne opísala svoj príbeh a ako ho riešila ona, čo si jej na to napísala Ty? Zamyslela si sa vôbec nad obsahom jej príbehu? Ja si myslím, že nie. Žiadaš tu o radu, ale pri tom ani o jednu nestojíš, pretože sa iba sťažuješ na tú svoju svokru a nechceš sa zamyslieť nad tým, či by sa dalo toto a tamto, ale to sa už opakujem.
Ja som mala so svojou svokrou podobný príbeh, ako motýlik, alebo možno aj ako Ty, tiež ma nazývala rôznymi nelichotivými menami. Pokiaľ som sa však kúpala v sebaľútosti, že aká je tá moja svokra "bakaná" ako to s obľubou používa geo, tak som si škodila iba ja. Neskôr som si uvedomila, že predsa je matkou môjho manžela a aj babkou mojich detí, preto som začala od seba a zmenila som svoj postoj k nej. Samozrejme nešlo to hneď na druhý deň. Začala som sa sama od seba o ňu zaujímať, volávala som jej dokonca častejšie ako mame, vozievala aj ju vozievam na nákupy, k rodine a podobne. Teraz je náš vzťah taký, že ju pokojne môžem nazvať druhou mamou a stačilo naozaj málo. Áno, má svoje "muchy", ale kto ich nemá. Som rada, že je na svete a moje deti majú babku a MM má matku a ona ma ľúbi a ja ju. Sú veci, na ktoré nikdy nezabudnem, ale odpustila som jej. Vždy si poviem, že je taká aká je a preto ju mám rada. Zo začiatku to naozaj išlo veľmi pomaly a ťažko. Ešte pred asi tromi rokmi ma nazvala tým, čo si napísala vo svojom komentári, ale ako vravím, odpustila som jej a je mi tak dobre.
Skús ten svoj postoj k svokre zmeniť. Ak si požiadala o radu, skús nejakú využiť aj v tom živote, aj Tebe bude lepšie a aj svokra sa zmení, ver mi je to možné.
Sylvush
som rada, že si zdôraznila, že hlavne tie dobré vlastnosti treba vyzdvihovať, na zlé nemyslieť a nemať priveľké očakávania od ostatných
lenami a ako sa správala k Tebe svokra pred svadbou?
Mňa by zas zaujímala aspoň jedna jej dobrá vlastnosť?
Pred svatbou bola ku mne odmeraná. Nemala ma rada, neviem prečo. Vadilo jej, že ide so mnou niekam, že nesedí pri nej doma...Hovorievala, že nech im ho nechám aj doma...Keď sme sa sem nasťahovali, tak jej vadilo, že chcem vymeniť jej nábytok v obývačke a proste všetko. Pre muža mali so svokrom vždy nachystané pokyny, čo má robiť, keď prišiel z práce, nevadilo im, že ho doma čakám s deťmi...O žiadnych jej dobrých vlastnostiach neviem.
V začiatkoch som aj skúšala zmieriť sa s ňou, porozprávať sa, ale nevydržalo to dlho. Vždy sa u nej prejavila tá nenávisť voči mne. Tak som to potom vzdala.
Vzdala si to po mesiaci.
Odvtedy, celkovo 11 rokov, jej "oplácaš" nenávisť nenávisťou. Vážne čakáš, že tým dosiahneš u svokry pozitívnu zmenu?
Inak, nepečie dobré koláče? Nevie uvariť božskú sviečkovú? Nepletie krásne svetre? Nepestuje kvety? Nevie spievať?
Neverím, že na tomto svete žije človek, ktorý nemá ani jedinú dobrú vlastnosť. Ešte aj mnohonásobní vrahovia aspoň nejakú maličkú majú.
(patrilo to georgine)
Nebudeš mi asi veriť Georgina, ale ona naozaj nemá ani jeden kvet, nikdy deťom nič neuvarila, neupiekla a dokonca ani nič neuplietla. Ona nerobí totižto vôbec nič - iba rozkazuje a necháva sa obskakovať. Ale vidia ten jej nezáujem aj moje deti a nechcú k nej ani chodiť. A mám taký pocit, že jej to ani nevadí, nechýbajú jej.
No dobre, dajme tomu, že tvoja svokra je diabol v ľudskej koži.
Čo s tým chceš ty u/robiť?
lenami,tvoje deti nevidia iba to,ako sa sprava tvoja svokra,ale aj to,ako sa spravas ty.jedneho dna si najdu svojich partnerov a potom sa necuduj,ked tvoja nevesta,tvoj zat sa budu k tebe spravat presne tak isto,ako to robis ty svokre.je to prudko nakazlive
ty sa totiz stanes presne takou svokrou aku mas ty,tym ako sa spravas teraz spejes jedine k tomu.
lenami. Pôvodne som nechcela reagovať.Takú svokru ako opisuješ mám aj ja.Dokonca ešte ovela horšiu.Ja som čakala celých 25 rokov,kým sme sa zblížili.Už si vcelku spolu aj rozumieme.Len po tých dlhoročných sporoch plných nenávisti si už neužije svojich vnúčat.Vyrástli a stále jej nechcú odpustiť že oni boli vždy tie vnúčatá ktorým nič nekúpila,nedostávali od nej ježiška.Pomôcť s MM a somnou jej idú,ale s utrúsenou poznámkou že čo si nezavolá svojich miláčikov ktorým dáva bohaté dary.Takže ma čaká ešte dlhá cesta uzmieriť moje dospelé deti so svokrou ktorá ma nemala rada dlhé roky.
lenami.Naozaj svokru nezmeníš.Ani moja neznesie aby sme vymenili nábytok,prerobili čokolvek v jej dome.Najstaršia dcéra sa velmi čuduje ked mi svokra u nás v našej domácnosti radí ako by som mala lepšie keby som dala nábytok inak,keby som sa zbavila polovice kvetou z domu....Ja jej však s úsmevom odpovedám že pouvažujem,porozmýšlam a ked budem chcieť zmenu zrobím ako radí.Ja jej pritakám,robím si však po svojom a obidve sme spokojné.Nenávisť je velmi zlá a plodí ešte väčšiu nenávisť.Najviac však budú tým trpieť vnúčatá.
lenami,o co ti vlastne ide?prisla si sa len postazovat?alebo chces svokru ohovarat?ved ty nemas najmensiu chut s nou pekne vychadzat,tak co si myslis,ze jedna z nas zajde k vam,svokru vyplieska po zadku alebo svihne kuzelnou palickou a vsetko sa same na dobre zmeni?citas vobec co ti tu dievcata pisu a radia?ako si ta ma vazit,ako ta ma respektovat,ked si sama este nedospela a chovas sa ako male trucovite dieta,co dupoce a skrieka na chodniku,ked mu nekupia zmrzlinu.iba ked seba zmenis,iba vtedy dosiahnes co chces,ty nemozes menit ludi,ani manzela,ani svokru,len sama seba,jedine to ti prinesie zmenu.a nebude to hned rano,keby si aj hned teraz zacala...
Áno, prišla som sa sem aj posťažovať, ale aj poradiť. Veľmi pozorne čítam vaše rady a názory a ďakujem vám za ne. Píšete ako ste sa zmierili po x rokoch so svokrami. Ale nebolo to hlavne preto, že oni si uvedomili, že vás už teraz v starobe potrebujú? Nie je to z ich strany vypočítavosť? Ja by som bola rada, keby sa naše vzťahy zmenili. No bohužiaľ po toľkých pokusoch a pádoch už na to nemám silu a ani chuť. Nech aj ona pocíti to, čo rozosiala...
Myslím, že vidíš výlučne iba to, čo vidieť chceš.
to mas pravdu,kazdy raz bude zat,co zaseje
Lenami, moja svokra je rozmaznana, panovacna, leniva intrigarka. Takyto obraz som si ja o nej vytvorila. Nepoznala som ju, ako mlade dievca, mladu matku. Neviem, o com snivala, po com tuzila. Ked som pochopila, ze nebude mojou druhou mamou, zacala som ju brat, ako zenu, ktora mi porodila skveleho manzela a babicku nasich deti. Mali sme tu vyhodu, ze byvala na opacnom konci Slovenska a nie v jednom dvore. Dnes zije na opacnom konci sveta. Nikdy nemala s vnucatami ziadny vztah, nikdy u nej neboli na prazdninach, nikdy mi s nimi nepomohla. Kazdy piatok jej volame a nase deti s nou prehodia par zdvorilych fraz, lebo na to samozrejme caka, nema uz toho vela na svete. Tvoj muz to nema lahke, je medzi dvoma mlynskymi kamenmi. Zrejme je naviazany na svojich rodicov a citi sa povinny im pomoct a pocuvat ich. Na druhej strane ma novu rodinu, manzelku, ktoru lubi a ktora sa neznasa s jeho matkou. Moj svagor zil v takejto situacii a riesil to alkoholom, aby ich obidve nemusel pocuvat. Idealne by bolo, odstahovat sa. Ale to je asi nerealne. Nad svokrou nezvitazis. Ver, ze nepociti, co zasiala a Tebe sa moze stat, ze prides o manzela. Uz od zaciatku si vedela, do coho ides. Najrozmunejsie by bolo, akceptovat situaciu, aka je, neprilievat olej do ohna a najst si aj v tomto vztahu nieco pozitivne. Uprimne, neviem, ci by som to dokazala. Drzim palce.
lenami, ja neriešim, či ma svokra "využíva", či je stará, alebo vypočítavá. Ja som chcela v prvom rade, aby sa náš vzťah zmenil, a chcela som to hlavne JA! A keďže som to chcela ja, tak som začala konať a konať som začala zasa iba JA! Ja sa nepozerám na to, či je to svokrina vypočítavosť, keď mojim deťom nedá na Vianoce nič a ja jej darček kúpim, neriešim, či dá iným vnukom, alebo vnučkám niečo. Toto ma nezaujíma a ani deťom to nepredhadzujem, aby som do nich nezakorenila nezdravý prístup k babke. Ich babky sú diametrálne odlišné, jedná dáva dary, druhá nie, jedna objíma druhá nie, ale mňa to ani trochu netrápi a načo! Načo by bolo dobré to riešiť pred deťmi? Načo by bolo rozoberať, či iné babkine vnúčence niečo dostanú a ostatné, alebo oni nie? Pochop konečne, že deti sú zrkadlom Teba, ak Ty budeš babku neustále zatracovať, aj deti ju nebudú chcieť mať radi!
Neriešim žiadne rozdiely, aké možno robí moja svokra medzi vnukmi, má ich 6, ale ja nepozerám na to, či tam rozdiely sú, alebo nie a ver mi, že sú. Ale načo je dobré sa tým zaoberať? Jednoducho moja svokra je taká, že sa nerada objíma, nevie prijať pochvalu, nevie prijať dar, skrátka taká je a BODKA. Ak chceš naozaj radu, aby si sa vedela "dohovoriť" so svokrou, tak tu ešte raz prečítaj všetky tie rady, základom je jediná rada: ZAČNI OD SEBA! Iba Ty môžeš niečo zmeniť vo svojich postojoch, vo svojom vnímaní, vo svojom vnútri, až keď urobíš túto zmenu začne sa meniť aj Tvoj vzťah so svokrou. Neber to, ako že Ťa niektorá z nás tlačí ku stene. Ty si chcela radu a Ty musíš niečo zmeniť, vlastne nemusíš, môžeš, ale potom bolo zbytočné sem písať...
Naozaj je zbytočné rozmýšľať nad tým, či je svokra vypočítavá, či je stará a potrebuje Ťa/mňa/hocikoho iného využiť. Sústreď všetku tú energiu, ktorú plytváš na rozmýšľanie, kde svokra robí chybu, na zmenu tohoto stavu a zároveň zmenu vzťahu a interakcie TY - SVOKRA.
Aj príslovie: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva - je celkom vhodným prirovnaním k tomuto Tvojmu prípadu. Ak budeš neustále brojiť proti svokre a nadávať na ňu, čakaj podobnú reakciu od svokry, ak ale zmeníš svoje kroky voči nej, tiež sa zmení, nie naraz, bude to dlhá cesta, ale ak budeš chcieť, pôjde to.
Naozaj si zapamätaj to, že nemáš premýšľať o tom, kde, kedy, komu dala aký drahý dar, ako sa ku komu chová pred tebou a prečo sa k Tebe nechová tak pekne, prečo nič nerobí, prečo je taká aká je - proste taká je a basta! Chceš to zmeniť? Nie je nič ľahšie, urob to! Ale ako Ti všetky radia: ZAČNI OD SEBA! Viac sa mi k tomu nechce písať, myslím si, že je to škoda, lebo Ty sa aj tak nezmeníš, presne ako tá tvoja svokra.
Čo tak jej povedať niečo pekné,pochváliť ju,poprosiť o radu,dať darček-nemá kvety,tak jej jeden kúp a to všetko s úsmevom
Teba to nezabije,a jej to načisto vyrazí dych,lebo nič také nebude čakať.
Zároveň je to aj o tebe,prestaň sa ňou zaoberať,pozdrav ju prvá s úsmevom,a venuj sa deťom a manželovi,tam obráť svoju energiu.
Nerieš ju,ale seba.Toto je už vyšší level,ale dá sa to naučiť,len treba chcieť.Len či to chceš naozaj,to ma zaujíma,lebo my sa tu upísmenkujeme do ďalších Vianoc,ale urobiť to musíš ty.
tiež súhlas
No neviem, pripadá mi to pokrytecké a falošné, keby som to urobila...
Nie, to nie je pokrytectvo a falošnosť, to je základná ľudská slušnosť.
Lenami, skutočne už máš rovnako pokrivené videnie sveta a blížnych, ako ho má tvoja svokra.
Nemyslím si to. Ja sa slušne správam k ľuďom, ktorí sa tak správajú aj ku mne. Nemám s nikým iným problém.
Lenami, život nie je obchod, nie je to len niečo za niečo.
Ale myslím si, že toto tebe furt uniká. Nuž, je to tvoj život.
chudera tvoja svokra...
No, to je za chuderu...si ma pobavila. Škoda, že si ju nikdy nezažila, by si zmenila názor.
tak ako si nam ju opisala,sa spravaju nestastni ludia.skus sa vzit do jej koze.mas jedine dieta,syna,pride ti do domu nevesta,ktora sa snazi zaviest vo svojej rodine uplne ine zvyklosti ako si ty robila cely zivot.samozrejme ze sa ti to nebude pacit.miesto toho,aby ta nevesta po dobrom presvedcila,ze to nemusi byt dobre iba po tvojom,ale sa to da aj inym sposobom,bude ti pri kazdej tvojej dobre mienenej rade ukazovat,ze ty si ta blba,co nikdy nic v zivote nedokazala,len porodit jedneho syna...
ten dom je jej,ty si prisla k nim,nie naopak.nemyslim si,ze mas byt v podriadenej pozicii a byt otrokom v rodine tvojho manzela,ale dohodnut sa da vzdy,s kazdym.viem to z vlastnej skusenoti.niekedy to trva velmi dlho,ale naozaj to ide.ochota a dobry umysel vie zlomit aj tie najtvrdsie povahy.dokazalo to vela ludi,v kazdej rodine sa najde nieco s cim sa na verejnosti neradi chvalia
Rada by som ju spoznala,úplne vážne.
Keby si jej dala toto všetko prečítať???
Lenami, viem ako sa citis, a z Tvojich riadkov je jasne ze sa v buducnosti nic k lepsiemu nezmeni. Nie si sama ktora sa takto rozhodla, poznam viacej rodin kde nevesta odmieta kontakt so svokrou. Je tu stale iny pribeh, ine priciny a rozhodnutia takze neexistuje ani univerzalna rada. Co je v kazdom pripade rozhodujuce pre dalsi manzelsky zivot je postoj tvojho partnera k celej veci. Ak si on nedokaze zastat svoj vlastny manzelsky zivot tak potom neviem ci ma vobec zmysel nieco chciet zmenit. Poznam v mojom okoli viacej manz.parov s touto problematikou ale manzel si dokaze obhajit svoju zenu pred rodicmi. Ak to manzel nedokaze tak takyto vztah nema na dlho perspektivu. Je dospely a nemusi cakat na prikyvnutie rodicov.
Co keby si sa osamotnila, zvysila si svoju sebahodnuta a vymkla sa takto z hier Tv.svokry? Mozno by ju to aj prestalo bavit. Bez divakov ziadne divadlo.
OMG
Áno máš pravdu. Aj ja si myslím, že keby muž mame vysvetlil, aby sa do nás nestarala a zastal si ma, tak by to nemuselo zájsť až tak ďaleko. Takto so sama proti dvom. Veľakrát som si povedala, že toto už nemá zmysel siliť a chcela som ich tu nechať a odísť. No neurobila som tak.
Skúsila si mu to povedať, poprosiť ho o to....prípadne svokre to povedať sama?
Lebo ja mám dojem, že presne vieš, kto má čo robiť, len sama nevieš čo máš robiť ty.
Samozrejme, že som ho o to prosila asi 1000 krát. A rozprávala som sa o tom aj so svokrou. Ale to už som tu písala.
Ahojte, po prečítaní všetkých príspevkov nedá mi nereagovať. Dievčatá, možno je to neuveritelne pre niekoho, ale existujú ludia, s ktorými sa nedá vychádzat. Je lahko písat, ako ymenit seba a podobne rady. vsetko som skusila pri matke mojho muža. neda sa. a to neverím slovam nedá sa!!! existujú ludia, z ktorých sála napatie a pre Vás negatívna energia, ktorí Vás vycuciavaju a ked odidu, musite to predýchat a opakovat si vsetky tie myslienky ktoré tu radíte. Keby mi svokra povedala, že som ku... ako lenami, tak akože neviem, ako by som reagovala. aj ked som mladsia, to proste nemoože! a to vsetko. my to riešime s tou osobou 4 roky stale dokola a musela by som byt svata, aby som dokazala nastavovat stale druhe lice. geo vase nazory som casto citala a velmi sa mi pacili a nesuhlasim teraz. kto dáva pravo jednému cloveku vyvisovat sa zhadzovat druheho??? nechapem, keby niekto Vasej dcere ako by sa vám to pácilo? jooj,dievcata, ja som vrcholne chapavý a mierumilovný clovek a moje kamaratky mi nikdy netahaju motuzy okolo ust, na rovinu si vždy povieme aj to zle. ale ked vidia ju a vedia co robi, tak ma obdivuju, ako sa dokola roznymi sposobmi snažim zacat odznova a davat jej sancu... ale niekde hranice ma každý z nas. Takže ano, na všetkých psychologické postupy neplatia, ani slusnost, ani láska, porozumenie, trpezlivost... proste asi nic...papa
kto dáva pravo jednému cloveku vyvisovat sa zhadzovat druheho???
Lenami vyššie včera napísala, že keby bola svokra iný človek, tak by si zaslúžila od nej iné jednanie.
To nie je vyvyšovanie a zhadzovanie? Kto dal Lenami právo posudzovať druhého? Nikto. Nemá ho.
Ale robí to.
my to riešime s tou osobou 4 roky stale dokola a musela by som byt svata, aby som dokazala nastavovat stale druhe lice...
na všetkých psychologické postupy neplatia, ani slusnost, ani láska, porozumenie, trpezlivost... proste asi nic
Čo sú tvoje štyri roky v porovnaní s nejakými dvadsiatimi, počas ktorých mala svokra syna len "pre seba"?
Nič.
Dokola tu píšem, že vzťahový problém sa zvyčajne rieši tak dlho, ako vznikal.
Ak mala matka k synovi majetnícky vzťah (a v prípade svokier, ktoré sa takto správajú, to je skoro pravidlom), tak to neprejde za tri dni, ani za tri roky.
Každý je strojcom svojho osudu, či sa mu to páči alebo nie, či si to uvedomuje alebo nie.
Aj ty, aj Lenami raz budete svokrami, a všetko, čo ide "od nás", sa nám skôr-neskôr vráti, zvyčajne dvakrát.
Tak smelo, nadávajte na svoje svokry, nenáviďte ich, pohŕdajte nimi a považujte sa za lepšie ako sú ony.
Vaši synovia to vidia, vnímajú - a raz vám prídu do rodiny nevesty.
Ano, máte pravdu vo všetkom, nemyslim si vsak, že Lenami sa vyvisuje, len je zufala. No, neviem, možno by mali aj tie 4 roky nieco znamenat, ak nechce rozumna matka aby jej syn ostal na staré kolená sám. Totižto mal predo mnou asi tri kvazi perspektívne vztahy, ale viem, že všetky stroskotali pre nu. Nie, posledný rok ma naucil, že nie vždy je chyba na dvoch stranách. možno som mladsia, ale viem, že deťom treba dať a dopriať vlastný život a dokázat ich vypustit z hniezda. Ja som matka a aj ked je moja dcera malá, mam od jej narodenia neskutocný rešpekt pred jej osobnostou, prosím Boha aby mi ju pomohol správne vychovat a dat jej to najlepšie zo seba. Ale ked sa na mna dakedy zadíva, tak viem, aka je to tažka uloha a že aj ked som jej matka, ona raz bude mat a už teraz má vlastný život, kde ja mám ten úžasný a ťažký dar ju viest a pomoct jej vykrocit do života a byt tu potom pre nu. Viete, ak sa mi ma vratit to, aka som ja nevesta, tak budem neskutocna stastna, že bude moje deti niekto takto lúbit. V živote sa riadim presne tým...nikdy nerob inným to, co nechces aby oni robili Tebe... Lenami nemá právo sa bránit? Nadávkam, urážkam, intrigám? Nie každý to vie znásat potichu, každý sa s problémami vysporiadava po svojom, Niekto sa vyrozpráva aspon tu, niekto vynada iným...Moja svokra v den, ked umrel moj brat sa prisla mojej mame! stažovat, aka som hrozna, podraždena..., ked som potratila, nepovedala ani pol slova, a po mojom odchode do nemocnice kontrolovala chladnicku, ci je navarené a ohovarala ma, že aký chlieb to kupujem...cita tajne moje zdravotne zaznamy... rozprava o nich v robote, chodí za synom aj na záchod...to je len pár vecí co ma napada. Tažko vás presvedcit, že sú aj ludia akoby z iného vesmíru, ani to nechcem! chcela som len povzbudit a prejavit pochopenie tym babam, co prežiivaju každodene strety so svojimi svokrovcami a aj ked sa pretrhnu, stale nie su dost dobre. rozmyslala som vela o tom, a zistila som, že som bola najviac neststna z toho, že som jej nic neurobila, a aj tak ma nema rada a doteraz sa mi to nestalo a potom som proste si musela vtlct do hlavy, že ma nemusia mat vsetci radi a nemusim byt každemu sympaticka.nechcem už vela fylozofovat
dobru noc vsetkým
Nie každý to vie znásat potichu...
Sú aj iné možnosti ako 1. byť potichu alebo 2. nadávať a nenávidieť. To sú dva extrémy a zlatá stredná cesta je v drvivej väčšine prípadov najlepšia.
Nemusíš ma presviedčať o ničom, viem veľmi dobre, že s niektorými ľuďmi je to ťažké, a niekedy to je na hooodne dlho, kým sa niečo posunie aspoň o milimeter pozitívnym smerom.
Deti mám staršie ako máš ty, syn bude čoskoro dospelý, viem už, o čom to naozaj je "dávať im krídla a púšťať ich z hniezda". Je to neskutočne ťažké, a nedivím sa ani jednej matke, ktorá to nedokáže, alebo nechce dokázať.
Ľudia môžu byť akí len chcú, je to ich vec, ja sa môžem naučiť s tým žiť, alebo odísť, alebo XY vecí, ale vyhadzovať komusi na oči, že koná ako koná je na dve veci.
(Prosím, nevykaj mi, tu si všetky tykáme.)
Silvinkaaa presne tak
No ked sme uz pri tom prave, ani svokra nema pravo nadavat neveste, mala by respektovat ze si jej synacik vybral partnerku ktoremu asi vyhovuje inac by s nou nebol a uz vobec sa starat preco sa oni dvaja napr. hadaju. Existuje dost zdrave zmyslajucich matiek, ktore nemaju problem dat svojim synom kridla aby vyleteli z hniezda.
Dokolečka dokolaaaa poďme riešiť, čo by mala robiť svokra, manžel, Macko Uško... a prečo to nerobia a iní to dokážu, tak prečo nie aj svokra, manžel, Macko Uško...
Reálne zmeniť však môžem len SEBA.
Lenami ... je tu hodne, čo by som vo vzťahu so svokrou nechcela zažiť. Nie je to jeden problém, podľa mňa je to celé celé celé zle.
Ako by si si predstavovala ideálne spolužitie so svokrou?
Opäť reagujem.............ste tu vy len dobré psychologičky ale je to tak. Aj ja mám osobne tatúto neprijemnú vec, ale dúfam, že už za sebou. Myslim, že jedno z riešení je, nepripušťať si to k telu. Vie, lenami, že ťa to trapi, ale skús aspoň paru dni tento problém vypusťiť z hlavy, nepripušťať si to ako problém, a on potom to problém ani nebude, nemôžeš zmeniť svokru, to nemôžeš, ale napr. mieša sa da tvojich veci, tak ju odzbroj a to nie tým, že jej to vratiš aj s urokokami, t.z., že budeš kričať aj ty, ale ju napr. ponukni kávou, alebo podobne, ja mám tiež takýto problém, a naučila som sa s tým žiť, "kto do teba s kameňom, ty do neho s chlebom", zažila som to na vlastnej koži, viem čo hovorim. Nebuď ako ona, buď lepšia.
Mhm, pelargonia to pekne napisala.
Tieto debaty na tému SVOKRA ma vždy privedú k jednej jedinej myšlienke, či skôr otázke... Každá jedna nevesta, ktorá sa tu sťažuje na svokru, zabúda na jednu vec - raz bude aj z nej svokra. Možno si teraz povie, že oná taká zlá nebude - určite? Ak si teraz nevie nájsť cestu k "cudzej" žene, čo sa spolu delia o jej syna, ako si nájde cestu k "cudziemu" človeku, čo si skôr, či neskôr privedie domov ich dieťa. Je to večný kolotoč... Zmena samotná vždy stojí a podá na nás samotných. Nik iný to za nás nevyrieši...
je to veru tažkelen na zamyslenie ja som taky problem veru nemala
my sme si so svokrou vždy ustupili a ked sa nam niečo naodou nepačilo vzdialili sme sa na chvilu a ked pršlo trošku času tym nemyslem dlhy čas tak sme dalej fungovali ako sa ma
a ked nahodou sa postažovala niečo svokra synovi na mna tak ju zahriakol a držal so mnou samozrjme mi to povedal.... atd
takže take problemy ako maju nevesty so svokrami neviem velmi pochopit
No veď ak sú obidve strany ochotné ustúpiť a priznať si chybu, tk to ide. Zvlášť keď manžel stojí na vašej strane. U mňa to tak bohužiaľ nie je. Takže svokra je na koni!
Ono to ide aj inak, Lenami, ale to by si najprv musela ty chcieť.
Neviem aké mate skúsenosti, ale ja si myslím že ak manžel miluje svoju manželku a deti, malo by ho tiež zaujímať ako sa cítia.A mal by aj on urobiť niečo aby sa vzťahy zlepšili.A ak mu to takto vyhovuje tak chyba bude asi aj niekde inde.
On by mal, ona by mala, to by malo byť tak, toto hentak...
Raz-dva "upraceme" celý svet, nielen tých okolo seba!
Skús kuk na pokec o idealizáciach
.
Bývame so svokrou v jednom dvore. Keď sa s mužom niekedy pochytíme a zvyšujeme na seba hlas, tak vybehne von a začne mi nadávať, že jej synáčkovi nedám pokoj. Ako by ste na to reagovali vy? Lebo ja už sa neviem udržať...Myslím si totiž, že do toho vôbec nemá zasahovať. Len prilieva olej do ohňa. Ale o to jej asi ide...