Prepáč ale môžeš nechať aj iných aby si napísali svoj názor,alebo musíš každeho uzemniť a mať pravdu len ty.Pod každým príspevkom maš odpoveď.Už mi začínaš pripomínať tú pani svokru,ktorú tu riešime.Ja a nikto iný.
svokra
reklama
reklama
Ako som ti uprela právo vyjadriť tvoj názor? Alebo komukoľvek inému?
Diskusia nie je o tom, že si všetko navzájom odkývame a zaťapuškáme. Diskusia je o tom, že ľudia (ktorí majú chuť a čas) vyjadria svoje názory, potom (zvyčajne) argumentujú.
Mať iný názor (trebárs aj iný ako má väčšina) nie je zločin. Neznamená to, že ak si ja myslím niečo iné ako ostatní, tak (nejako) nedoprajem iným, aby si mysleli svoje.
nechcela som sa sem pôvodne zapojiť, ale nedalo mi. Ono to pri tej svokre môže (ale nemusí) byť celkom seriózne aj takto (po F62):
http://sk.wikipedia.org/wiki/Poruchy_osobnosti_a_spr%C3%A1vania_dospel%…
Pestrý výber, čo poviete. V jednej z kníh od Plzáka, ktorý sa tu tak často odporúča som sa dočítala, že sú partneri a rodinný príslušníci, ktorí síce za to nemôžu, ale žiť sa s nimi nedá. Sám Plzák odporúča, vyhnúť sa im v partnerstve. Čo však urobiť zo svokrou, švagrom, tetou...?
Čiže nie vždy platí rada začať od seba. Nekedy sa skrátka nedá. Ja by som pri tak dlhodobej nespokojnosti asi riešila odsťahovanie.
Vieš, ako si tak čítam na rôznych ženských weboch, tak podľa opisov rôznych nešťastníc máme Slovensko plné psychopatov so všetkými možnými diagnózami.
Skôr mi však príde pravdepodobné, že je to v drvivej väčšine prípadov presne o tom, čo som písala vyššie - ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva a tak ďalej.
Samozrejme, po svete behajú AJ ľudia s osobnostnými poruchami. Len ich koncentrácia nie je tak vysoká, navyše sa to laikovi hodne blbo diagnostikuje.
To však mnohým "ublíženým" nebráni v tom, aby "ubližovateľom" na počkanie vystavovali rôzne posudky, a potom vytrvalo ukazovali prstom na "problémového blížneho". Je to totiž jednoduchšie a príjemnejšie, ako si najprv prebrať, či náááhodou niekde nerobím nejakú maličkú chybičku aj ja.
A častokrát sa "ublížení" už vonkoncom neobťažujú vyskúšať iný komunikačný prístup, však načo, sú predsa v práve, a ON/ONA majú začať.
Zrovna psychopatom, človek byť nemusí. Títo ľudia sa navonok javia úplne normálne. Chodia do práce, majú rodinu, na vonok aj šťastne vyzerajúcu rodinu. Čo je však za múrmi domácností, zvonka vidieť nie je. Nie je to len o písaní nešťastníc, aj chlapi by vedeli čo to povedať, akurát, že väčšina z nich nemá tendenciu vypisovať na internet svoje problémy, tak ako to robia ženy a riešia to možno s kamarátmi pri pive a svokru často pošlú niekam a idú si po svojom. A jasná je aj vec, že internet podáva pohľad len z 1 strany aj to značne oklieštený, čiže len taký hrubý náčrt skutočnej situácie.
Koncentrácia takýchto ľudí je práveže dosť vysoká a ťažko sa diagnostikujú aj odborníkom - pojednáva o tom veľa zdrojov. Zoberme si napríklad štatistiku, že každá 5 žena je týraná. Pochybujem, že normálny chlap týra svoju ženu, tam už nejaká diagnóza musí byť.
No a samozrejme, že je dobré začať od seba, ale ako píšem nie vždy sa dá. Uvediem ako príklad znovu týranú ženu, čo už tá ako začne od seba, čo jej pomôže volať správnym smerom do hory, keď žije s narušeným človekom. Tu skrátka kde je vôľa, tam je cesta neplatí.
Ja nechytám stranu nikomu, len ma tak napadlo to tu hodiť, lebo aj takto to býva v živote, že za to vlastne nemôže ani 1 strana.
Tak s týmto súhlasím.Moja svokra má dve z týchto diagnóz.Po odsťahovaní sa nám ulavilo. 
Lenami svokru jedenásť rokov ani len nepozdravila.
Svokra môže byť duševne dokonale zdravá, ale toto by nas...srdilo zrejme aj Matku Terezu.
Ak je svokra dokonale duševne zdravá aj ona môže urobiť prvý krok, nemusí prilievať olej, do ohňa, môže začať od seba, atď, atď,... teda aspoň ja si myslím, že normálny slušný človek by teda asi takto postupoval. Čo akože v jej prípade jej dáva právo sa chovať neslušným spôsobom? Vek, že nevesta sa vydala do jej domu, alebo čo? Svokry a nevesty si často musia hľadať cestu k sebe, ale ak sú obe normálne zdravé osobnosti, tak sa budú minimálne rešpektovať. Všade je občas nejaká žabomyšia vojna, ale keď to prehrmí, ide sa ďalej.
Maličký detail - o radu si tu napísala Lenami, nie jej svokra. Píšem teda rady pre Lenami.
to ti predsa neberiem, len konštatujem.
Ja tiež 
.
Georgina,preco tu dookola presadzujes len svoju pravdu? Ini ludia nemozu mat pravdu,alebo aspon iny nazor?
OMG...
Píšem svoj názor, mám ho ako majú iní zase svoj; ako každý ho môžem aj vyjadriť. Je na každého uvážení, čo, kde, ako, kedy, akou formou ne/napíše.
Ja môžem, ty môžeš...
Ale ty ho tu opakujes donemoty a stale a ked sa tu napise iny nazor,hned po nom vystartujes,aby si zase napisala ten svoj pravdivy..
Neštartujem po nikom, diskutujem.
Píšem, ako danú problematiku vidím a vnímam ja.
Prosím ťa, na toto si radšej založ vlastný príspevok. Toto je debata o Lenami a jej komunikačnom probléme so svokrou.
Nie o mojich komunikačných ne/zručnostiach.
Prepáč ale myslím ,že aj viacerím napriklad aj mne to ide na nery,chcem sa zapojiť do diskúsii ale odpovedaš nám len ty,Máš tu 27- 28 príspevkov len sama a neriešime teba to máš pravdu.Napíš si jeden svoj názor a nechaj aj iných.
Opakujem otázku, ktorú som ti položila vyššie - ako som obmedzila tvoje právo vyjadriť tvoj názor?
Ak chceš riešiť moju osobu, počet mojich komentárov, čokoľvek, čo podľa teba nerobím správne... Nech sa páči, smelo sa vyjadri, ale Lenami tu rieši niečo iné, je to jej príspevok. Máš slobodu založiť si vlastný, a na tému, akú len uznáš za vhodnú.
hela 1960,
ktokolvek moze pisat, kolko uzna za vhodne. Ci jedenkrat, alebo viackrat. A ak ide tebe nieco na nervy, tak napriklad pre niekoho ineho mozu byt nazory georginy uzitocne a napomocne. Ak ti nieco ide na nervy, tak to nemusis citat, je to len na tebe.
Eva
Evi, ale však nech si Hela, Katrin, ktokoľvek, píše tiež koľkokoľvek a o čomkoľvek, len by pritom bolo fajn rešpektovať, že túto diskusiu založila Lenami na riešenie jej problému.
Poďme pokojne rozoberať čokoľvek iné, ale vytvorme si na to priestor. Lenami toto veľmi pravdepodobne nezaujíma, rieši tu totiž svoju svokru.
Georgina,ved sama lenami Ti napisala,ze ju urazas svojim pristupom...
Napísala. V inom jej príspevku s názvom Manžel mi nadáva. Tento sa volá Svokra.
No nič, dala som si práve záväzok, že už nebudem reagovať na žiadne komentáre o mojej osobe, o mojom vystupovaní, o počte mojich komentárov, o mojich ne/schopnostiach a tak ďalej, pokiaľ nebudú v príspevku s názvom Georgina alebo niečo tomu podobné.
Prajem pekný deň všetkým
lenka meddulienka, dost pochybujem, ze georgina uraza lenami svojim pristupom, skor sa lenami uraza preto, ze nieto jej hovori o jej podiele viny na vzniknutuj situacii a odporuca riesenia, ktore su pre lenami neprijatelne...bohuzial
ja som si precitala vsetky blogy lenami...a uprimne, nezda sa mi, ze by lenami bola cista obet a vsetci naokolo ti zlotrilci vratane jej matky a dcer
geo jej radi dobre, ale tu plati jedno pekne slovenské - akoby si hrach na stenu hadzal...
Dievčata, čitam, čitam...neviem, ale zrazu mám pocit, že začinam rozumieť, čo sa tu snaži geo povedať. Áno, svokra, alebo niekto sa určite nezmeni, len preto, že to chceme. Ide skôr o postoj sameho seba, aby spravanie svokry, alebo manžela, alebo kamaratky čo najmenej rozhadzalo mňa, ako osobu. Takže, áno, musime začať od seba, zmeniť svoj postoj a potom už dotyčna osoba nás nerozhadže svojim spravaním. Mne sa to tak vidi, a mám pocit, že to aj funguje. Alebo sa mýlim???
To tiež, ale čisto zmenou vnútorných postojov sa to nevybaví.
Pýtala som sa dnes MM: "Čo by si robil, keby som 11 rokov tvoju mamu ani nepozdravila?"
MM sa na mňa začudovane pozrel a odpovedal: "Samozrejme, veľmi by som sa hneval. Na teba."
Raz som tu písala taký pokec o vzťahovej matematike. V rodine jeden na druhého veľmi citlivo reagujeme, každá "maličkosť" môže "rozhodiť" celú harmonickú rovnováhu. (Ono to funguje aj v iných vzťahoch, ale ťažšie sa to pozoruje.)
Lenami nezdraví svokru. Manžel sa na ňu preto hnevá a právom sa Lenami pred svojou mamou nezastane. Lenami sa hnevá, že manžel nechce byť na 100% na jej strane, bez ohľadu na to, čo si myslí a čo cíti (to sme zase pri idealizáciach).
Z jednej maličkosti vyplýva druhá, z druhej tretia a tak ďalej. Nakoniec je z X malých neriešených problémov jeden veľký vzťahový problém, všetci sa hnevajú, všetci sa cítia v práve, nikto nechce začať riešiť.
Háčik je v tom, že sa to samé "neuprace". Niekto musí začať a (znova) Lenami tu hľadá riešenie a jej "diel" riešenia za ňu nikto nespraví.
Zmeniť vnútorný postoj je len prvá "fáza". Druhá je "demoštrácia" zmeneného postoja.
A to môže byť úplne prosté: "Dobrý deň."
Nie sarkastický, nie povýšený - slušný a hlavne úprimný pozdrav.
Po prvom kroku urobiť druhý a tretí a tak ďalej, toto bude dlhá cesta.
Nemylis sa, takto nejako to funguje
Moja svokra ma tiez nema rada. Byvame v jednej dedine nedaleko od seba. Ked sme sa nastahovali, ocakavala som kamaratku na pokec, babku pre deti, s ktorou sa budeme spolu tesit uz s chystania vybavicky a z uspechov deti. Mali sme, aj mame, rozdielne nazory na zivot aj na vychovu. Vzdy som sa jej snazila vysvetlit preco chcem napr. pre deti to ci ono... Zbytocne. Ked nieco nebolo podla nej, bolo to zle. Pri tom nebyvame v spolocnej domacnosti a dvore. Dva roky som cakala, ze mi prejavi aspon trosku pochopenia ako samostatnej, dospelej bytosti. Ked sa narodila dcerka denne som plakala. Svokrovci chodili 2-3x denne a stale ma deptali. Nechapala som preco sa ku mne tak chovaju. Nikdy som im nijako neublizila. So mnou plakavala aj dcerka, bola kojena a moje stresove hormony pravidelne pila. Raz prisla posledna kvapka a pohar trpezlivosti pretiekol. Povedala som vsetko muzovi a rozhodla som sa obmedzit im navstevy a dohodnut si ich vopred. U muza som ocakavanu podporu nenasla. Ubehlo od vtedy 1 a pol roka. Udialo sa vela. Najpodstatnejsie asi to, ze som svokre na rovinu napisala co si o nej myslim a na zaklade akych zazitkov s nou som k tomu nazoru dospela: je panovacna, namyslena, sebecka, ziarliva, nespolahliva, falosna. Poslala som jej skopirovanu tuto stranku - http://www.psychologia.sk/texty/svokra.htm - s tucno vypisanymi bodmi, ktore podla mna porusuje. Poziadala som ju o respektovanie tychto zasad ak nechce nacisto rozbit nas vztah. Moj muz sa rozhodol byt nestranny. Jeho podpora chyba, ale musim s tym zit. Je emocionalne zavisly na rodicoch, vzdy sa prikloni k ich nazoru. Neviem nakolko do neho svokra "huci", ich rozhovory prebiehaju zasadne mimo mna. Posledny mesiac je to konecne trosku lepsie. Svokra ma svoje vrtochy a stale bude mat. No my sa kvoli nim nehadame. A to je pre mna podstatne. Dufam, ze to vydrzi co najdlhsie. So svokrovcami sa pozdravime a viac sa nerozpravame, komunikuju s detmi a s muzom. Snazim sa v max. miere nerozvinut rozhovor. Poznam ich nazory a nestotoznujem sa s nimi. Preto nechcem, aby vznikol konflikt. Strpim ich navstevu 2x do tyzdna(kvoli muzovi) a viac pre mna neexistuju. Vydychnem si ked odidu a tesim sa z dvoch nasledujucich dni, ktore mam pre seba a moju rodinku. Stale mam neprijemny pocit v zaludku ked svokru len pocujem, v podstate mam z nej strach, ale snazim sa proti tomu obrnit. Uvidim co nam este prinesie cas. Necakam, ze sa zmeni. Chcem si ju len udrzat dostatocne "od tela" aby mi nemohla uz ublizovat a zaroven mat pod kontrolou aby nemohla emocionalne ublizovat mojim detom. Som jej vdacna len za to, ze respektuje dohodnute navstevy a okrem pozdravu sa so mnou nerozprava. Dokonca ked som pritomna, respektuje aj moju vychovu. Viac od nej ocakavat nemozem.
Lenami, mas to tazsie v spolocnom dvore. Drzim palce, aby sa Ti podarilo obhajit si svoje prava a pri tom udrzat vztah. My ho mame teraz dost krehky, ale pomalicky pevnie.
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
reklama
Bývame so svokrou v jednom dvore. Keď sa s mužom niekedy pochytíme a zvyšujeme na seba hlas, tak vybehne von a začne mi nadávať, že jej synáčkovi nedám pokoj. Ako by ste na to reagovali vy? Lebo ja už sa neviem udržať...Myslím si totiž, že do toho vôbec nemá zasahovať. Len prilieva olej do ohňa. Ale o to jej asi ide...