Vzdelávanie seniorov

Možno sa takáto téma na portál Naničmamy zdá divná, ale povedzme si pravdu. Staráme sa aj o svojich rodičov, a vlastne aj sami stárneme. A tak hľadáme možnosti, ako zmysluplne vyplniť čas. Ideálna je záhradka. Príroda. Ale nie každý má možnosti. A po pravde, nie každého to baví.

Viem, že existuje niečo, čo sa volá Univerzita tretieho veku. Zatiaľ som natrafila hlavne v mestách, kde má sídlo nejaká vysoká škola. Je to zaujímavé, ale starí ľudia žijú všade, aj v tých menším mestách, dedinách.

Existuje niečo takéto aj v iných mestách?

Mám skúsenosť zo zahraničia. Konkrétne z Talianska. Tam obce majú normálne v pláne takéto aktivity a majú ich celkom veľa. Je pravda, že dôchodcovia si istou symbolickou čiastkou priplácajú, ale nie je to nič závratné. Dokonca sú cenníky iné pre obyvateľov obce a iné pre dôchodcov z iných obcí. Stará sa tam o to vedenie obce.

Kurzy, alebo výuka je fakt rôzna. Často žiadané sú jazyky. Aj tam. Aj oni majú deti po svete, takže angličtina, ale aj španielčina, portugalčina.

Dalšie sú rôzne kurzy zasahujúce do histórie spojené aj s návštevou rôznych miest - napríklad dejiny umenia spojené s návštevou galerií, výstav.

Samozrejme sú aj športové hodiny - napríklad cvičenie vo vode. ALe aj ručné práce.

Na kurzoch prednášajú aj renomovaní učitelia, aj amatéri so záujmom o danp problematiku. Výučba je pravidelne týždenná, každý si môže nastaviť toľko hodín, koľko potrebuje.

Tak by ma celkom zaujímalo, či takéto niečo je aj u nás a hlavne, ako to prebieha. Priznám sa, že ma to celkom láka a tak si najskôr zisťujem informácie.

Diskusie Naničmama.sk: 

Neviem, ale teraz je plno kurzov všelijakých na každej dedine až veľmi veľa aj u nás. Dokonca už ani nechcú chodiť, vlastne už si to držia kluby dôchodcov. Tak myslím že toho je omnoho viac ako je vôbec dopyt, bolo plno grantov na také veci. No a prilepšiť projektami si chcú aj školy aj všetci.

Minule mi jedna čerstva dôchodkyňa povedala že nebolo nič krajšie ako ísť na páračky len tak bez veľkého pohostenia, teraz plno kurzov a všetko o ničom. Ona vraj radšej by len tak s nejakou ručnou prácou v ruke si posedela či zaspievala. Možno aj veľa škodí a vidieť to v detských domovoch ale aj v kluboch dôchodcov.

Myslím že sú oveľa lepšie na tom tí dôchodcovia ktorí chodia na turistiku, do divadla či tak nejako si udržujú telo.

U nás veľmi dobre funguje klub dôchodcov, ktorý organizuje rôzne výlety za históriou, turistikou, rôzne exkurzie ale aj návštevy kultúrnych podujatí. Aj priamo v klube sa môžu stretávať či už na rôznych prednáškach alebo len tak na čaji o piatej. Pre mňa sú zaujímavé tvorivé stretnutia v Liptovskom múzeu. Stretáva sa tam partia šikovných rúk, ktoré si navzájom vymieňajú skúsemosti....ale ak klebietky, to k tomu patrí. V našom meste je aj možnosť rôznych zaujímavých prednášok a veru nie je na škodu keď tam seniori chodia....a vlastne kedy sa mám začleniť do skupiny "seniórka" ? Bo vek by aj asi bol, telo sa tiež tak občas správa ale hlava to odmieta chichichi.

Hmm, ja som mladší senior. Teda vekovo patrím do senirskej skupiny. Ale stretnutia klubov dochodcov ma nejákajú. Lebo zväčša to tam býva skupina ľudí, ktorí sa poznajú dlho, veľa krát je to bývalý zväz žien či podobné organizácie.

Ja hľadám neičo iné, systematické vzdelávanie. Ale vôbec nemusí byť partia ľudí, čo sa poznajú. Skôr niečo nezávislé, kde príde ten, čo sa prihlási.

Predstava je taká, že napríklad sa 3 roky prednáša iba slovenská literatúra. Pekne podrobne. So záujmom. Dielo po diele. Kľudne 3 mesiace Kukučín. Alebo Timrava. A ak je to v súlade s tým, čo sa učia, kľudne aj návšteva SND a Bálu na motívy poviedok Timravy.

Alebo také dejiny filozifie. Alebo náboženstva. Dejiny výtvarného umenia. To nie sú jednorazové záležitosti, skôr mesiace, semestre, roky

Problém je, že som ako seniorka absolvovala jazykový kurz, ktorý platila EU. A tak to aj vyzeralo. Ako kurz super. Ale miesto toho, aby zaplatili lektora o pár mesiacov dlhšie, tak sme dostali nezmyslené zápisniky, perá, podložky na písanie.... Hoci sme sa učili v škole. Ako je mi to jasné, na takýchto položkách sa dá rozpočet naťahovať tak, že nikto nevie, ako to vlastne je. A toto by som nerada.

Činnosť klubov dúchodcov je super. ALe je hľadám niečo iné. Niečo medzi týmto a 6 semestrálnymi Univerzitami 3. veku. Raz sa dám aj na také. Len dochádzať 100 km raz do týždňa zatiaľ nezvládam.

A keď niekto má program na pár hodín jeden deň v týždni, neznamená, že nemôže ísť aj do prírody, na kávu. Do divadla. To sa nevylučuje, len rozširuje možnosti.

 

No preto klub dôchodcom neláka ani mňa, ja som sa prihlasila do mesta ale  ani tam nechodím, oni chodia na rôzne výlety a tak, robia si žúrky, no toto nie je pre mňa. To že chodia na túry? - myslela som to tak že je to inšia skupina ľudí, ktorí majú aj širšie témy ako ohovaranie či iné veci. Minule mi suseda hovorila - no všetci ťa spomínajú prečo ty neprídeš do klubu, vieš ako nám bolo dobre, všetko sme prebrali. No toto nie je pre mňa správne strávený čas.

Pár krát som bola na turistike s takým klubom turistickým a bolo oveľa lepšie, oni spomínajú na to čo prešli, čo poznajú, ale ani toto nebolo pre mňa. Ja potrebujem svoje tempo, svoj čas - nie som ja veru kolektívny člen v takej spoločnosti, aj ked po tokoch vidím že to bolo oveľa ako tie kluby v dedine.

Grant sa dostane a je rozpočet a  vieš že niekde je určené koľko môže ísť na lektorov a preto ja už odmietam tieto spolky, lebo je to taká hovadina až strach, musíš dokúpiť volovina aby si naplnila rozpočet a pritom by tie peniaze oveľa lepšie sa uplatnili inde, ale to je o grantoch a v celej EU.

Viem že boli veľké granty od Billa  Gates ale pre ministerstva či veľké organizácie na zriadenie knižnic samozrejme s počítačmi a na každej dedine, to malo byť to o čom píšeš, mali sa tie knižnice využívať aj na dovzdelavanie v špecifických oblastiach pre príslušné obyvateľstvo. Ja som tam aj písala, ale odpísali ža potrebujú veľkého partnera. Viem že Poľsko ten grant získalo/ ministerstvo vzdelávania/ ale neviem či už naplnilo ciele, ono to bol dlhodobejší program. No a to by sa páčilo aj mne, to by som brala.

To čo opisuješ je presne univerzita 3 veku, vieš asi je to ťažko zriadiť niečo také v každom meste ( ľudia, priestory, finacie)  ale vysoké školy majú detašované pracoviská tak treba len hľadať či nie je niečo bližšie. No a 6 semestrov sú tie tri roky vzdelávania na jednu tému Chichocem sa. U nás by som si vedela vybrať, len zatiaľ aj ked som už "stredná" seniórka, čas viem využiť aj lepšie ako na prednáškach. 

Nie som členkou žiadneho klubu dôchodcov ale čo viem u nás to také strašné nie je Veľký úsmev...veď tie čo boli členkami zväzu žien sú už v tej najvyššej seniórskej kategórii a tým mladší si to robia už ináš...teda aspoň v našom meste.

nie som ešte seniorka(a chcela by som byť za socíku by som už bola od marca-vek a 3deti)..ale k téme u nás funguje dobre klub dochodcov a taktiež v susednej dedine ale ako viem pár ich chodí -aj moje bývalé kolegynky chodia do Nitry na záhradnictvo,do žiliny ani neviem na čo,do Martina na angličtinu a niečo o prírode ...

ja len že na univerzitu tretieho veku zapisujú niekde už od 45 rokov, niekde od 50.... to aby sme si boli na čistom, čo v tomto ponímaní znamená senior :)

ešte 2 roky a môžem ísť aj ja. To je sila, ani som si neuvedomila, že už som pomaly aj ja v takom veku. Tak rýchlo to ide. To asi preto, že do dôchodku mám ešte asi 20 rokov, ak ho neposunú.

Vieš, ja to vzdelávanie seniorov ponímam dosť širšie. Podľa mňa ide hlavne o to, aby človek, keď deti vyletia z hniezda, nestratil motiváciu na vzdelávanie. Aby si našiel nové veci, čo ho budú zaujímať. Alebo sa rozvíjal v tom, čo už ovláda a cíti, že potrebuje sa zlepšiť.

Okrem iného je to aj istý druh mentálneho tréningu. A to je super v prevencii mnohých problémov, ktoré prináša staroba.

Čiže takéto vzdelávanie by malo byť v záujme aj tých mladých. Aby vedeli, že ich rodičia sa venujú zmysluplnej činnosti a nedelia čas iba medzi seriály a klebetenie so susedkami.

ja to tiež tak chápem. Už som pred nedávnom aj pozerala čo ponúkajú u nás. Lebo v zime kopu času človek má. Ja by som brala jazyky. Ale taký ktorý ešte neviem, lebo predpokladám že keď ssa potrebujem zdokonaliť v AJ nad úroveň B2 tak taká tam asi nebude a pôjde sa pomalším tempom. A pri inom jazyku, ktorý začínam od začiatku  by mi to nevadilo. Alebo bylinky alebo niečo podobné ohľadne zdravého životného štýlu, stravy a tak.

Práve som čítala o dôchodkyni, ktorá sa s prvým dôchodkovým dňom rozhodla, že sa ide učiť po anglicky. Zvládla to a naviac, deti jej na Vianoce ako darček kúpili nejaký tuším mesačný kurz anglického jazyka priam Cambridge :)

 

Mmch, je fakt veľa dôchodcov, čo sa učia aspoň základy, aby sa dorozumeli s vnúčatami. Celkom by ma zaujímalo, či sú takémuto niečomu venované aj učebnice, respektíve, či učebnice na niečo takéto myslia. Lebo mám pocit, že taký druh by šiel celkom na odbyt.

tak našla som u nás 2 programy, ktoré by som išla študovať. Ak to vydrží ešte 2 roky asi sa na to aj dám. Síce nemčinu som začala už teraz, to bude asi pasé, dúfam, že za 2 roky sa posuniem na B1,  ale je tam ešte 1 odbor, ktorý ma zaujal. Týka sa to životného štýlu. Tak na to by som sa veru dala. A školné tiež nie je drahé.

Organizuje to nejaká univerzita? Alebo je nejaký iný organizátor?

UKF-ka v NR.

Ak sem toto môžem dať, ak nie zmažem

https://www.ukf.sk/dalsie-vzdelavanie/univerzita-tretieho-veku

jaaj, ani mi nehovor, strašne blbo sa do nás do Nitry dochádza.

Niekto mi poslal fotky, oni normálne majú aj záverečné práce, skúšky. A samozrejme slávnostné promócie. Viem že napríklad, pokiaľ sa venujú ľudovým remeslám, tak zase majú na konci výstavu prác.

Pozri ešte aj poľnohospodársku, tam sa aj o potravinách učia. Úplne super veci.

áno moja, mama tam chodila - na UKF. Bola to sranda tie promócie. Ale aspoň sa mal človek na čo tešiť a bolo to fajn.  Idem pozrieť aj poľnohospodársku, tam som ešte nepozerala. Nevedela som, že aj oni majú U3V. Viem že sú tam potravinárske smery ale to ako diaľkové štúdium a to už nie je pre mňa, Príliš náročné a nie všetko by ma bavilo a hlavne financie na to treba. Idem to tam pozrieť čo nájdem.

a fakt má aj SPU-čka U3V. No neviem čo skôr. Aby sa mi prednášky nekryli. Chichocem sa. Veru na niečo z toho sa dám. Len tam musím pozrieť, akú majú vekovú hranicu.

V dobrom ti závidím možnosti.

Dúfam, že sa mi to podarí, jak tomu Hanibalovi, čo povedal, že cestu buď nájdem, alebo si urobím. A potom prešiel na slonoch cez Alpy :) Teda, tak sa traduje ÚsmevÚsmev

 

a ešte mi napadlo. Vždy som chcela vedieť hrať na klavíri. Aspoň také základy. Keby som mohla niekde chodiť aspoň 3x do týždňa na hodinku , to by sa mi tiež páčilo.

 

Aj kurzu prvej pomoci by som sa zúčastnila. Treba oprášiť vedomosti.

Veru, to by som aj ja. Už som pokukovala po malých klávesoch, ale zatiaľ mi to doma neprešlo:)

Mmch, ja som vlastne už na niečo podobné chodila, ale v oblasti výtvarnej - Niekoľko rokov som chodila do ĽŠU, odbor pre dospelých.

neviem či je u nás taký odbor v ZUŠ  - pre dospelých. Ja by som sa hambila ísť do ZUŠ. Stará capina. Chichocem sa.  A neviem aj finančne či by to nebolo náročnejšie. A to by som doma musela mať aj klavír. Ale sny sú. Mrkám

Takto, moje ambície sú možno vysoké, ale mám v pláne vymyslieť, ako by to mohlo fungovať a ponúkniť to mestu. Zatiaľ sa nestarám o financie. O priestoroch viem, že keby sa chcelo, tak sú. Bez problémov.

V meste je viacero stredných škôl. A pevne verím, že nájdem dôchodcov, ktorý by malé privyrobenie uvítali.

Priznám sa, že toto nosím v hlave už veľmi dlho. A zrazu sa zadarilo, že sa mi podarilo hodiť sieť aj na tie najvyššie miesta v našom meste. Tak chcem byť pripravená a zisťujem, čo a jak.

Vlastne keď tak uvažujem, aj fungovanie priamo Univerzity 3. veku by ma zaujímalo.

A čo sa týka sedenia v laviciach - mne sa celkom páči myšlienka, že by som sa začala vzdelávať v odboroch, o ktorých zatiaľ veľa neviem. ALebo naopak, veľmi rada by som si obnovila vedomosti napríklad o slovenskej literatúre. Predsa len ako -násťročná som mnohé veci chápala úplne inak. Respektíve nechápala. Prečítať vtedy takého Mila Urbana bolo utrpenie. Teraz som išla za Krútňavu a zrazu som Za vyšným mlynom prečítala ani neviem ako. A zapadalo mi to do seba... Vtedy len s najväčším odporom. A to som bola ešte z tých, ktorí prečítali všetko.

Alebo taká tuská literatúra. Jasne, môžem čítať aj sama. Ale myslím, žč toto sú diela, ktorými je dobré, keď ťa niekto sprevádza.

Mmch, uvítam akékoľvek, aj bláznivé nápady, čo by sa dalo. Vždy aj malá poznámka môže posunúť ďalej. Preto som rada, keď diskusia pokračuje akýmkoľvek smerom, aj cez Kluby dôchodcov, hoci sa chcem uberať inak. Ale to neznamená, že sa nemôžem inšpirovať

Drzim palce, znie to skvele, nech sa podari. Ze ucitelia na dochodku, by sa mozno este radi podelili o svoje vedomosti?

Dúfam, že by privítali nielen možnosť mať žiakov, ktorých zaujíma, čo hovoria, ale aj neveľký príspevok k dôchodku by mohol byť zaujímavý.

Vieš, podľa mňa v mestách bude aj viac dôchodcov ako mladých. O tých sa všetci starajú, pomáhajú, zariadzujú. Len mám pocit, že na starších sa zabúda. Nie každý dôchodca má rodinu. Respektíve rodinu okolo seba. Veľa je ich takých, že deti odišli do zahraničia.

Keď som chodila na španielčinu pre seniorov, tak tam boli aj 70 roční dôchodcovia. Zaujímavá bola ich motivácia. Dve babky sa chceli aspon trochu dorozumieť s vnúčatami, jeden pán naháňal pozemky cez dedičov v Argentíne a ďalší chcel aspoň trochu rozumieť pri putovaní do Compostely. Zatia+ tam bol 3x. Teda vtedy, pred troma rokmi. Ten pán, čo chcel vysporiadať lesné pozemky bol aj poľovníkom aj predsedom urbáru, teda, pohybu v prírode mal dosť. Pani s vnúčatami mala aj tu vnučky, žasla som nad quiet bookom, ktorý urobila pre svoju bratislavskú vnučku. Len teda, tie barcelonské boli trochu ďalej. Madridská babka už základy mala :) Deti ju vycvičili, ale chcela viac.

tak mne by tiež nevadilo znova sa posadiť do lavíc. Ale neviem pre akú vekovú skupinu  to chceš vlastne ponúkať. U nás je U3V od 45 rokov. To si viem ešte predstaviť že o 2 roky zasadnem do lavice a budem sa vzdelávať v joge a pod. Je tam 1 taký smer, ktorý by ma zaujal. Príp. zdravý živ. štýl, šport, cudzí jazyk - láka ma španielčina. Na to by som sa dala. Ja mám rada spoločenské hry. Doma ich už nemá kto so mnou hrať. Aj také niečo by som brala. Zahrať si niečo, zabaviť sa. Ale nie klebetenie. To ma neláka, len sa stretnúť a trkotať. Príp. spoznávanie byliniek ich vplyv na zdravie, sušenie, príprava tinktúr.   Ja viem že na nete je toho spústa ale nie je to ono ako keď to niekto vysvetľuje, ukazuje. Príp. ísť spolu na zber.

No tak presne také niečo som chcela pred rokmi ako projekt, že budeme chodiť do prírody spoznavať bylinky, zbierať ich, zároveň sa viac vzdelavať o prírode a odpadkoch a pod.. Za prvé taký projekt nikde nepodporovali v tom čase ale mohla som tam dosdadiť romsku menšinu alebo detské domovy a pod. Pritom ja som chcela zlúčiť v záujme malé či školopovinné deti s vekovo staršími ľudmi. Myslela som že nájdeme a pozveme si včelára ktorý vie hovoriť o včielkach ale aj o dopade na našu prírodu. No a čo myslíte? ja som na dedine nenašla nikoho aj ked som to chcela aj bez projektu, len tak dať ako príležitosť debatovať aj o potravinach a bylinkach. Dokonca ani žiaden priestor na stretávania mi nebol daný, no a tak som pochopila že tadiaľ cesta nevedie, aj ked potom starostka urobila spoločné priestory a zavolala si ma že mi ich da jeden deň v týždni k dispozicií, ale odrazu sa to nepáčilo folkloristom až neskôr som zistila prečo. Nzž pani mala projekt na klub dôchodcov a tak potrebovala ten a ked sme sa nakoniec so starostkou dohodli že urobime spoločný projekt na tie bylinky tak starostka nebola zvolená a ja som už nemala šancu ani len na ten jeden deň v týždni. Nový starosta povedal že nemá záujem že spolupracuje so školou, samozrejme že za tým tiež niečo je, ale to je stále dookola. Vytriezvela som a pochopila že ja špinavú hru nebudem hrať, nebudem nikoho podplacať, zrejme tam nemám čo robiť.

No určite v meste je to iné a bude záujem. Inak najviac záujmu vo všetkom prejavila veková skupina od 40 do 50 rokov.

Jááj, si mi pripomenula jeden moj "vysnívaný a dobre uložený projekt"

Moja predstava je zmapovať všetky (dobre, viem, všetky sa nedá), teda aspoň tie najhlavnejšie liečivé rastliny v okolí. A normálne urobiť čokoľvek, čo by to pomohlo ukázať aj ostatným. Články, postery, brožúrku, tabule.... Niečo, aby aj ostatní vedeli, aké poklady majú okolo seba. Keby si to prečítal aj len jeden jediný človek, bol by to úžitok.

A keby sa ešte podarilo každú tú bylinku vyfotiť priamo v prírode, to by už bolo že úplne super.

Však krásny projekt, už ta myšlienka je úžasna, to je pre prírodu to najkrajšie, len škoda že to takto vidí iba málo ľudí.

Ja mám pocit, že tieto "projekty" sú vtedy super, keď sa robia pre vlastný dobrý pocit. Vtedy sú dobré. A keď sú dobré, keď prinášajú radosť tvorcovi,  svojho adresáta si už nájdu. Aj keby to mali byť "len" tvoji vnukovia. Ale tí, čo bude v chalupe bývať po tebe.

to čo som spominala sú všetko žienky nad 66rokov a vyššie..

Čo sa týka UTV je aj v BB, ja mám dosť divné skúsenosti. Raz som bola pozvaná na prednášku o takých ezoterických veciach a bola som nesmierne prekvapená prístupom tych ľudí. V styku s nami veľmi použivali tituly ktoré dosiahli a veru niektorí už študovali dalšie a ak hovorili o niekom tak hovorili všetky jeho tituly a pritom chceli iba povedať že Anička ma inú skúsenosť a či to viem vysvetliť. Ja som mala pocit že konečne dosiahli tituly a uživali si ich až veľmi.

Po čase som sa rozprávala s jedným profesorom o UTV, on je tam pedagog a veľa z toho čo povedal zapadá do tejto scény, ale na druhú stranu ocenil ich zápal pre vec. Takže beriem ak to niekomu vyhovuje, ale mne to dosť pripomínalo ten klub dôchodcov. Ak by tam hrali hry a pre mňa za mňa aj mariaš či žolika tak by som tam chodila, lebo si nemám s kým čokoľvek zahrať.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.