3 opice: nevidim zlo, totizto, vidim zle

Uz pocas zakladnej skoly to zacalo. Bolesti hlavy, zavraty. Tour de specializovane ambulancie skoncila na ocnom. Skoda, ze to bolo v zlom case - v puberte. Stara mama si zo mna doteraz utahuje, ked sa dozvedela o okuliaroch a bola prekvapena, ze ich nemam na nose, ja som sa vyjadrila, ze mam PEKNE OCI(ponukam dokaz ) a okuliare nosit nebudem. Nebolo to az take zivotunebezpecne, dioptrie slabe, sedavala som najdalej v druhej lavici od tabule. Bolo to pre moju vysku a vzorne chovanie (a tak som sa rovno ucitelke pod nosom dozvedala, od tych lotrov, pre ktorych som mala byt vzorom, co sa da robit ked nemate stanovenu vecierku, co sa deje, ked sa chodi poza skolu a podobne ... aspon som bola na gympli neskor sice stale za slusnu, ale nie za sprostu ).

Ani na vyske mi okuliare nechybali. "Druha lavica" v aule bola vsak uz dalej ako 10 metrov od platna a tabule. Pocute som zapisala, napisane som odpisovala od Janky, co sa mi vsak vypomstilo na matike, pretoze kym ostatni mali pri rieseni cas na pripravu, ja som este len odpisovala zadanie a teda vyvolana k tabuli som sla na blind. V duchu som dakovala, ze som sla z gympla so zakladom z matiky a nie zo stavbariny. Znovu som navstivila ocnu, dala si spravit okuliare a spoznavala som znamych ludi na ulici. A tak som sa z toho tesila, ze som na prechode natrafila na znamu tvar, pozdravila, dala sa do reci ... a po 5 sekundach mi trklo! Nepoznam ho, znamy mi bol, pretoze ho vidam v telke! Tak som pokecala s Jožom Pročkom, v case jeho najvacsej slavy a davala som si potom vacsi pozor , na koho "znameho" vybehnem ako velka voda.

Aj tak som okuliare viac nenosila ako nosila. Ked zmurim, vyzeram smiesne, lebo mam rozne dioptrie na ociach (este ze su len dve, lezie to do penazi ked objednavam dve sady sosoviek) a tak jedno oko zavrete, druhe zmuri ... Nie som extremny sportovec, no aj tak mi okuiare vadili, stale som ich chytala a ocapkala, potom cistila a zase sa s nimi hrala ... znervoznovali ma. A tak, az pri vodicau, som sa dostala k sosovkam. Ked som o sosovky mala kedysi zaujem byvali len tvrde, prevarali sa v kastroliku a oci vyzerali ako gulate oci zabky, ci akvarijnej rybky. To ma odradilo, no neskor, ked som si uz kvoli vodicaku objednala makke, mesacne ... zamilovala som sa. A laska trva, uz nemam euforicke stavy, ze spoznavam ludi na ulici, uz sa neospravedlnujem, ked niekoho v meste nespoznam ... uz "LEN" fungujem.