Kont.šošovky sú moje kámošky už 22 rokov

Už ako 4ročnú mňa ,aj o rok staršieho bracháča operovali kvôlui strabizmu. Doteraz si pamätám, ako som chodila po chodbe na WC so zaviazanými očami, kým som netresla hlavou do múru, potom ma už sestrička samú nepustila.
Zrak sa mi stále zhoršoval, v puberte to bolo najhoršie, rýchlo som rástla, mala som -4, keď sa primár rozhodol, vyskúšame šošovky.
Moje prvé boli max. na 8 hodín, tvrdé kont.šošovky. Úbohá pani v optike ma veľmi dlho učila, ako si ich nasadiť, aj keď som sa to nakoniec naučila, stále som mala nejaký problém. Ale to, že som videla bez okuliarov, bol nádherný pocit. Zdala som sa sama sebe konečne pekná. Veď si určite pamätáte, aké boli pred 20 rokmi okuliare. Ja som im hovorila dedkovské a z duše som ich nenávidela. Mimochodom, presne také chce teraz moja 15 ročná dcéra, vraj sú super moderné, fakt nechápem .
Aby som sa vrátila k šošovkám, nosila som ich rada, aj keď som s nimi spočiatku zažívala všeličo. Niekedy som si ich dala naopak, a tak sa mi stalo, že obsluhujem v predajni zákazníka, keď tu, ťuk, vypadne mi šošovka z oka rovno na pult. Vravím zákazníkovi " Prepáčte, musím nájsť šošovku. " No kým som ju tými poloslepými očami našla, trvalo to, ešteže ten zákazník videl, a pomohol .
Teraz mám už mäkké šošovky, keby som ich nemusela striedať s okuliarmi, aby oko trochu aj dýchalo, nosím ich stále.
Zvažujem aj laserovú operáciu, predsa len, za tie peniaze na šošovky som ju už dávno mohla mať. Bohužiaľ, aj 3 z mojich 4 detí nosí okuliare,možno pomôže operácia im.