...korením čo to dá

...ej veruže korením všetko čo sa vymyká bežnému dňu je pre mňa korenie života...či už sa zasmejem až k slzám, abo tie také akoby bežné rozhovory s mojim synom napr.
- čo máme na obedík?
- nič ešte...
- a spravíš mi k tomu aj volské oko?

?????????????? ako to tomu dieťaťu v hlave ne/funguje????

...po chvíľke sa vrátil do kuchyne...
- ááá maminka už tasí hrnce...to zas bude v kuchyni ako po boji divokom....

abo

-maminka,­ mne je to veľmi ľúto ale ja nemám pre teba darček, nerátal som s tým tak skoro...­
- aký darček????­???
- no predpoklad­ám že keď seriózne­ varíš tak sú vianoce a ja nemám pre teba darček...

no hej, hada si na prsiach chovám
milujem tie chvíle keď sa so synom zasmejeme na našej komunikácii...je to veruže pre mňa korenie života bo nebolo to vždy tak...prevelice sme si narušili vzťah kým som nepochopila čo sú to poruchy učenia a že sa môžem aj na hlavu postaviť, nemôžem si v ňom naplniť svoje sny...má a bude mať tie svoje no ale vráťme sa ku koreniu života...

...káva u aliosky...proste sadnem do auta a idem a viem že idem "domov"...nepotrebujem sa ohlásiť...stačí prísť, pokecať, poriešiť, posmiať...jasné, zdrbať ju za bordel, bez toho by to nebolo ono...no proste ísť na kávu nie do najbližšieho baru ale tam kde mi je dobre a kde mi tá káva chutí hoc potrebujem na cestu tam hodinu...alebo ku našej tortovej Toničke...dva a pol hodiny cesty mi stojí za tých pár minút s Toničkou...aj tým si ja korením život...

...nočné nákupy...s kámoškou sa vezmeme o jedenástej v noci nakupovať a veruže také sa stáva že skončíme s plechovkou kávy na Kľaku o tretej ráno a kukáme na hviezdy a popíjame a fajčíme a riešime neriešiteľné a myslíme na nemysliteľné...alebo len tak, nakúpime, sadneme do kufra auty o polnoci, pustíme hudbu a kecáme (už si nás aj fotili čo to za podivíny sedia o polnoci v kufri auta)...aj toto je moje korenie

...neplánované pizzovanie...len tak, zavolať som hladná, tak poď, ...je jedno koľko je hodín, možno len v tej chvíli ide o to nebyť sama ale aj toto je moje korenie...s ľuďmi s ktorými sa viem zasmiať aj na špáratku...
...dovolenka so všetkým, aj s tým o čom som ani nesnívala...s potápaním, opusteným ostrovom, preflámovanou nocou kedy ma až slnko páliace do očí prinútilo ísť ľahnúť, s letnou láskou...aj toto je moje korenie
...rodinné oslavy, kedy mama urobí tie najsamlepšie chlebíčky na svete a krémeš famózny...aj toto je moje korenie

...naše akcie zo stánky, kedy sa vidíme s babami len raz, dvakrát do roka a predsa sa dokážeme poslať do zadku a vieme že sa nenasereme, nočné potulky hotelom za vôňou klobások, kecanie, kecanie a kecanie...aj toto je moje korenie
...akcia Darujme sladké Vianoce, kde sa spájajú osudy ľudí ktorí o sebe netušia a predsa pomôžu jeden druhému...veruže jeden druhému, bo aj tí čo darujú, píšu maile o tom, ako im to pomohlo otvoriť srdce a ďakujú za možnosť objaviť v sebe dobro...aj to je moje korenie
...zabaliť sa do deky, pozapaľovať sviečky, naliať pohár vína, pustiť piesenky čo mi lezú pod kožu a pustiť pri nich slzu...aj toto beriem ako korenie môjho života...
...a tak rozmýšľam...užívam všetky príchute, farby a vône korenia...ozaj že všetky...všetko beriem ako korenie môjho života...veď vlastne ani jeden deň nie je rovnaký ako ten predchádzajúci a každý deň sa mi vyskytne niečo, čím si korením svoj život...

...tak ako si to s tým korením života myslela?