Mňa tak ľahko nepotopíš!

Z jari sa strýko rozhodol na niečo nevídané. Oželel zemiaky a uhorky, dokonca vyklčoval aj malinový hájik a poďho stavať niečo nevídané. Chodili sme na to nazerať celá rodina. Ako kope do zeme, čoby základy malinkého domu. Vykopal, omuroval, zaizoloval a namaľoval. A prv ako stihli sčervenieť jahody na susednom dvore, na tom jeho sa zajagala voda v bazéne. Čistá, trblietavá, chladivá. Dospelému tak po krk (keď si do nej sadol), na štyri metre dĺžky a dva šírky.
Jaaaaj – toto leto bude o zábavu vystarané, len aby slniečko dosť hrialo.
Od rána ránuceho, ani rosa ešte nezišla z trávy, sme si chystali plavky, opaľovacie krémy a deky. Vysedávali sme okolo neho, odháňali štípajúce mravce i doterné osy a napchávali sa trpkými višňami, čo rástli pri bazéniku , kým sa z okna kuchyne nevystrčila hlava tety s varechou v ruke ( varila plnenú papriku) a nezakričala nám, že môžeme.
Čľupli sme do vody a začali sa špliechať – ja ( cca 9 rokov), sestra do sesternicou ( 12ročné slečny) a 14ročný bratranec. Čapotu a šlechotu naokolo, teta občas niečo zakričala z okna v zmysle – „nevidím niekoho hlavu nad vodou, ste všetci?“ Plávali sme takmer do obeda, keď tu ohromný nápad – poďme súťažiť. Všakže poďme!
Prvé kolo bolo preplávať tie dlhé 4 metre ( a nezodrať si pritom kolená ), druhé bolo ležanie na vode ( tu som víťazila, bo moje brucho malo schopnosti plávacej vesty) no a tretia – poďme podplávavať nafukovačku.
Sestra so sesternicou zvládli na jednotku, bratranec si trochu brucho oškrel len ja – nie a nie ponoriť.
„To musíš takto. Hlboko sa nadýchni a ponor až na dno a po spodku plávaj.“
Nádych, uši mi preliala voda, ale veru zadok nie a nie ponoriť. Nadýchnem sa znovu, líca mi idú prasknúť od toho vzduchu v nich, v ušoch šumí voda a tlmené zvuky. Vydržať s dychom, vydržať! A tu zrazu – buch temenom o niečo mäkké. Žeby som to tak rýchlo preplávala a buchla do kraja bazéna? Rýchlo sa postavím a tam nafukovačka a všetci naokolo sa smejú až im slzy tečú. Moja „plavecká pneumatika“ okolo pásu ma totiž nepustila. Padla som na začiatku na dno ako kameň, no o chvíľu som sa znášala na hladine ako mastné oko na hovädzej polievke a nie a nie ma ponoriť.
Proste mňa tak ľahko nepotopíte – a to platí aj dodnes!