Môj naj darček

Čítam si tu tie vaše krásne príspevky o najkrajšom darčeku tak som sa rozhodla aj ja napísať.
Písal sa rok 1976 .Bol to taký prelomový rok.Najstarší nastúpil do školy ,prostredný do MŠ a najmladší varovať k babičke a ja po šiestych rokoch do práce.Všetko to klapalo ,iba občas som večer hovorila ako ma bolia nohy.
Pracovala som do 17.30 a tak mi chodili moji chlapi na proti .Bolo to dva týždne pred Vianocami.Chlapci sa predbiehali ,ktorý mi prvý povie aké je vysvietené mesto,ktorý výklad je najkrajší.Ale začali si niečo šepkať s manželom.Netrvali na tom aby som im išla dať pusu na dobrú noc, ale s tatinom si mali čo povedať.V práci mi pani riaditeľka zmenila pracovnú dobu a tak som chodila domov skôr a tým som im prekazila plán.Mali ísť do mesta a ja som sa chystala s nimi.Zrazu chlapci zosmutneli a že oni nikde nejdú.MM sa vynašiel a povedal, aby som zamiesila na medovníky a keď sa vrátia tak ich upečieme.V detskej izbe ostalo živo.Ani nie za pol hodinu boli naspäť a celý rozžiarený.
A tak sa konečne dostavil deň D.Pod stromčekom toho najstaršieho ani nezaujímalo aké darčeky tam má, stále ma sledoval.Pod stromčekom bol pekne zabalený darček na ktorom bola veľká červená mašľa .A tu mi najstarší syn hovorí.Maminka to je tvoj darček.tak som si to zobrala a začala rozbaľovať .Deti ani nedýchali.V balíčku boli zlaté topánky.Vyrazilo mi to dych,lebo na plesy sme nechodili a inak som ich nevedela využiť. Ostala som prekvapená, lebo to by ma v živote nenapadlo. A môj syn mi povedal .Vieš mami,to ti Ježiško doniesol aby ťa už nikdy neboleli nohy.Ja tie topánky mám podnes deň uložené v skrini .Je tomu už 34 rokov ale na ten darček nikdy nezabudnem