Veľmi dobre si pamätám ako som natrafila na nanič mamu.
Bola som na materskej so starším synom, internet ani počítač sme doma nemali. Často som chodievala k našim, tam som využívala bratov počítač. Ale len na také blbosti, recepty... Chaty a iné ma nebavilo. Bola som aj zaregistrovaná na jednej stránke (meno si už nepamätám 
). Ale tam boli samé super mamičky a detičky. 
Až raz som pri čítaní časopisu naďabila na rozhovor s Kamilkou. Normálne som si zapamätala názov stránky, pri najbližšej príležitosti ju vyhľadala a neskôr aj zaregistrovala.
Zistila som, že nie som jediná "taká iná". Nemám čisto upratané, nemaľujem sa hneď čo vyleziem z postele - ja vôbec, oblečiem na seba hocičo, len nech to je pohldné. A deti??? Dnes som dala krpcovi gumáky, krátke gate a hybaj von. Tá radosť, keď behal po tých mlákach. Domov došiel ako hroštek (vyváľaný v blate).
Z riadkov čo píšu ostatné baby mám pocit, že sú podobné. 
Je mi ľúto, že sme sa osobne nestretli. Ten Sliač mi nevyšiel - malý dostal hnačky a mal strašné zapareniny. Nemohla som ho nechať mame. Ja som len odovzdala roládu a motkala sa po okolí. A pozorovala pilné ženičky, čo robili roládu.
A čo by som menila? Asi nič, mne to vyhovuje, tak ako to je.
Ešte niečo na záver. Zistila som, že dobrý ľudia nevymreli. 
Som rada, že som vás našla. Beriem vás ako kamošky, rodinu .... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
