Naše dovolenkové ochutnávky.

Je to už pár rôčkov dozadu čo som s manželom bola na dovolenke v Chorvátsku.Deti s nami odmietli ísť.Vybrali sme si Makarskú.

Stravu sme si zabezpečovali sami,tak sme objavili čaro ich pekární kde bol stále bohatý výber čerstvého a teplého pečiva. Aj ich obchodíky sú okúzľujúce. Žiadne veľké hypermarkety.Každý deň sme si kúpili niečo iné z ich domácej výroby. Najskôr nám zachutila ryža,tá bola tak jedinečná,že sme si ju viezli aj domov. Postupne sme rozširovali svoje chute,až sme naďabili na párky.Boli malinké a vákuovo balené, ale tá chuť. Presne ako u nás za časov dávno pradávno minulých. Žiadna umelina. Tieto boli dokonalé až nám slina tiekla už len pri myšlienke na ne. A už sme boli namotaní. Začali sme si kuchtiť, najskôr sme si ich uvarili, ďalší deň upiekli a na ďalší už som varila zemiakovú na kyslo s párkom.

Ale aby to nevyznelo že sme sa iba párkami kŕmili, zachutili nám aj čerstvé figy aj tie ich po domácky usušené .Domáca nám prezradila že ich sušia na horúcom slnku a polievajú slanou morskou vodou.Aj tie sme si niesli domov.V tom čase dozrievali aj mandle. Neviem v ktorej záhrade rástli, ale domáca nám za pár hrstí zabalila.

Manžela vždy zaujímala vojnová história,tak sa snažil s domácim prebrať aj tú ich. Dozvedeli sme sa že z mora boli ostreľované ich prekrásne hory ktoré sú zásobárňou pitnej vody a vstup do hôr je zakázaný. Ale manžel sa vybral kúštik zájsť na prechádzku. A sám bol prekvapený čo videl. Krásne olivové háje o ktoré sa domáci s láskou starali a krompáčom okopávali svoje kamenisté políčka. Až teraz bol rád že máme doma pôdu takú kyprú a nie kamenistú. Skúsil ochutnať aj olivu čerstvo odtrhnutú. To netušil že v surovom stave sú hnusné a trpké a naviac boli nezrelé. Zajedol ich trpkú chuť rajčinami ktoré rástli na okraji cesty. Vraj z nich niesol aj mne na ochutnávku,ale ku mne nedorazili.Zachutili mu tak že sa pozabudol a zjedol ich všetky.

A aby som nezabudla,domov sme si priniesli aj bobkový list.Ten si asi všetci nosia odtiaľ.