Naše ´´upratovanie´´, alebo všetko na dva krát...

Moje upratovanie si prešlo niekoľkými fázami Ked sme boli s manželom sami, tak som upratovala stále, nehovorím, že ma to bavilo, ale chcela som mať všetko tip-top, bola som ozaj v upratovaní dôsledná...hotový pedant Po narodení dcérky a menšej traume z toho, že nič nestíham som trocha poľavila, ale len trocha...ešte stále ma ´´to´´ držalo a tak, či som vládala, alebo nie, muselo byť upratané...Postupne, ked dcérka rástla, poriadku som učila aj ja ju . Ked mala 1,5 roka upratovala si sama po sebe hračky-neskutočne sme sa tešili , ako dobre sme ju naučili, potom zbierala zo zeme každú špinku a dávala ju do koša, tešili sme sa z dalšieho úspechu ked špinku zo zeme začala zbierať aj u starých rodičov a všade kde sme išli na návštevu,so slovami-aha, bakoo, fúúúj- tak to už príjemné veľmi nebolo..Ked mala dva roky všetko muselo byť na svojom mieste, ale, že doslova..nielen, čo sa týkalo jej hračiek, ale aj vecí v domácnosti.Ked sa už v noci začala budiť (3 roky)nato, že hračky v postielke sú nakrivo, alebo spadli, prípadne sa trocha posunuli, reagovala podráždene, kopaním a s plačom na celý barák, povedali sme si dosť hračky z postielky sme všetky zbalili do skrine a bol svätý pokoj (dodnes ich nemá, má prázdnu posteľ)tiež sme si uvedomili, že učiť dieťa prílišnému poriadku asi nieje dobré,aj ked to na začiatku tak nevyzerá, kedže u nás to potom vyústilo do nervozity, plaču a podráždenia a bolo z toho len zle. Postupne ako rástla, ju to pomaly vštko´´prechádzalo´´...Teraz má 4,5 roka a ´´akože´´veľmi rada mi pomáha s upratovaním, najmä s vysávaním...trocha povysáva a hned nato povie:´´Mami, daj mi nožnice, chcem strihať .Potom je toho celý byt, takže ani nie je vidno, že bolo povysávané, kedže všetko hned poroznáša, lebo dlho na jednom mieste neobsedí Ked jej poviem daj do koša, hodí ku košu.Myslím, že mi to robí naschvál, lebo sa pritom nenormálne vyškiera Tak to potom aj vyzerá... Najlepšie je nakoniec , ked príde manžel z práce a povie:´´Si nevysávala dnes?´´ma ide roztrhnúť od zlosti Neskutočne rada mi ´´pomáha´´ aj s utieraním prachu,vtom sa doslova´´vyžíva´´... ja všetko prejdem, preleštím a ona hned za mnou uteká do kúpelne po handru, pustí kohútik vody naplno, ostrieka nielen seba, ale aj kúpeľnu, potom s tou nevyžmýkanou handrou uteká ku mne a utiera za mnou skrinky, voda steká, koberec je celý mokrý...ja celá nešťastná Lebo všetko robím na dvakrát, plus ešte niečo navyše...Tiež je celá nadšená, z vešania prádla. Ked práčka doperie, počuje ťuknutie, že je koniec, beží ostošesť a otvára nasilu práčku-som zvedavá, ako dlho to práčka vydrží Aj ona chce naložiť na ruky prádlo, tak jej to trocha dám, aby sa nepovedalo ... málo...ešte chce, tak jej naložím poriadnu kopu, že skoro cez ňu nevidí, už sa usmieva cestou k sušiaku jej viac než polovica popadá na zem, prípadne sa jej zavadí o nohu, takže povytiera polku bytu...Popritom, ako ja skladám na sušiak, zoberie z môjho čistého prádla, čo má ´´poruke´´ a začne s tým utierať zrkadlo, alebo plastové okná, pokiaľ dotiahne, a aby dotiahľa ešte dalej tak si stúpne na trúbku od kúrenia, takže mám okná do polovice zamazané.Nezabudne to potom s čím utierala zavesiť na vešiak
Priznám sa, trvalo mi to dlho, kým som sa zmierila s tým, že taký ozajstný poriadok u nás už asi nebude a upratané je len ´´akože naoko´´...ale čo narobím?Pravdepodobne budem musieť počkať, kým dcérka trocha vyrastie...dúfam, že to potom nebude ešte horšie ...