Plávanie

Keď mala moja dcéra 6 rokov, rozhodli sme sa, že ju prihlásime na základný plavecký kurz. Sama som ju učiť nechcela, čítala som, že deti horšie spolupracujú s rodičmi, hoci som sa plávaniu venovala súťažne . Na kurz prišli deti zhruba rovnakého veku, až na malé výnimky. Výcvik začal zhurta a hneď si ponárali hlavy, čo bolo pre niektoré deti dosť nepríjemné , tréner bol starší a veľmi prísny, niektoré slabšie povahy to vzdali po pár lekciách Aj naša mala často slzy v očiach, kričall na ne akoby trénovali na olympiádu a naše drobné stvorenie, kt. bolo o hlavu nižšie ako iné deti, ostatné deti v bazéne rýchlo predbiehali.. ale predbieham aj ja..
V tom čase som bola vo vysokom stupni tehotenstva a ledva som na tej lavičke žila, uf, v tej horúcej, slnkom vyteplenej plavárni mi nebolo najlepšie, ale veľmi ma zaujímalo, ako dokáže tento nervák naučiť deťúrence plávať. A samozrejme, dávala som pozor, či sa neutopí, lebo detí bolo priveľa na 1 dospelého- na to si dajte ľudkovia pozor, stačí chvíľa... Deti sme my- rodičia z brehu posmeľovali a tak si viac verili a začali sa do vody viac tešiť. Skákali do vody, spývali a naozaj sa naučili plávať. Dcéra doteraz rada pláva, aj v mori, nebojí sa a ja už môžem sladko čítať na pláži knižku PS: S mladšou sme pre istotu začali v 8.mes.kurzom plávania, odporúčam!!