Priznanie, či vyznanie?

Môžem vyhrať čaje Mistral -tomu vravím výzva!
Nezostáva mi nič iné, len sa pekne priznať.
Rozbehla sa u mňa, a to veru dosť,
silná, ťažko liečiteľná, Nm závislosť.
Pre detičky na tvorenie, čo -to som raz hľadala,
a tu zrazu akúsi Artmamu som zbadala.
Stránka ma hneď zaujala, krásnych vecí more,
ale oči zablúdili aj na lištu hore.
A to, čo tam zbadali, prišlo mi tak vtipné,
že na stránku Naničmamy bez váhania kliknem.
Vhodnú tému v rubrike som Iné deti našla,
a tak sa mi "kariéra" naničmamy začla.
Zisťujem, že našla som tu, čosi , čo ma láka,
a najmä ten super názov - veď som presne taká.
Po pár týždňoch odvážim sa aj na veľké stretko,
a keď domov prídem z Boce, je mi jasné všetko.
Stojím si aj teraz za tým, že k tej bande proste patrím!
Naničmamy, baby skvelé, pobláznia mi hlavu,
kopu skvelých kamošiek , dostanem do daru.
Smiem sa s nimi potešiť, aj uľaviť duši,
občas rada zabudnúť, čo sa patrí, sluší.
Mám vás mnohé devy moje, ako veľkú rodinu,
ak sa mi dá, strávim s vami, nejednu ver hodinu.
Preto veľká vďaka patrí, tebe, milá Kamila,
za všetko, čo s Naničmamou do dneška som zažila.
A čože mi stránka vzala? Času ozaj more,
keď pri nej aj ponocujem, do noci som hore.
Naničmamu už mám v krvi, okoliu je známe,
už teraz sa teším veľmi, kedy stretko dáme.
Patrí sa už napísať koniec tejto básne,
mám vás rada , verte mi, je mi s vami krásne!