Tequila

Večer okolo 8-mej už boli prípravy v plnom prúde. Vlasy natupírované, makeup a šaty stvorené pre tú našu očakávanú diskotéku. Pracovala som v nemecku na výhliadkovej lodi a s kolegami sme konečne mali voľný večer. To mal byť môj prvý disco večer, keďže som prišla pred týždňom. Diskotéka obrovská, nikdy som také niečo nevidela. Samé svetielka, tancujúce dievčatá v klietkach..."Čo piješ Linda? Daj si s nami tequilu" kričala Eva. "OK, dám si". Ani som poriadne nevedela čo to je, ale chcela som zapadnúť, takže som súhlasila. Soľ, tequila, citrón... Prvá bola hrozná. Fúj, jak to môže niekto piť. Ešte som sa ani nespamätala a už niesli druhé kolo. Potom tretie....chutila čoraz lepšie. Nálada v plnom prúde. Alkohol mi riadne pridal na sebavedomí, tancovala som ako diablica. Citila som sa ako superstar. No netrvalo to dlho. Strašne sa mi začala krútiť hlava. Motali sa mi slová aj nohy. Bože, to je ale hanba, ja som sa opila. Musím čím skôr odísť, hovorila som si. Kamoške som len povedala, že idem domov. Vybehla som von a chytila taxík. Horko-ťažko, s mojou slabou angličtinou som mu vysvetlila kam chcem ísť. Keď som zbadala lode, vydýchla som si. Vystúpila som z taxíka a s 10cm-vými opätkami som sa chcela dostať na našu loď. Zistila som, že je priviazaná k jednej druhej lodi,t. z. , že som ju musela preliezť, aby som sa dostala na tú našu. Tak to bol môj najväčší kaskadérsky zážitok. Bola som na seba hrdá. Ešte som aj nahlas kričala "Linda, si trieda". Pritom na obidvoch lodiach spali hostia s posádkou. Keď som sa dostala na našu loď, vydýchla som si. Nemala som. Na strmých kovových schodoch som sa šmykľa a šmýkala som sa až dole. Pritom som nahlas nadávala po maďarsky až kým som nepristala pred recepciou. Všetko ma bolelo. Trielila som do postele. Ráno som sa zobudila s veľkou bolesťou hlavy. Všetci už vedeli, čo sa stalo. Posádka z druhej lode rozprávala našim, že v noci niekto spadol(bol to strašný zvuk) a strašne nadával. Hneď vedeli, kto to asi mohol byť. Veľmi som sa hanbila. Nohy som mala celé modré, ledva som vedela chodiť. Odvtedy, žiadny tvrdý alkohol nepijem. Keď sa u nás oslavuje, tak si dám trošku vína a to mi stačí. Z tej noci mám aj spomienku, na ktorú som prišla pred mesiacom - ohnutá kostrč. Takže to moje alkoholové opojenie som neskončila s noblesou ale s trapasom. Nikdy viac.