možno sa budem opakovať, ale chcela by som počuť viac názorov na niečo, čo ma jednak trápi a jednak zaujíma....môj muž sa mi priznal s citovou neverou v decembri, proste na vianoce,práve som mala ukončenú vysokú školu, zamestnanie o akom som celé roky túžila, krásnu rodinku a vtedy sa mi zosypal svet.....lenže další úder prišiel okolo februára, ked som začala mať zdravotné problémy a ťahajú sa až dodnes s nepríjemnou diagnozou....počula som už pár názorov na to, že to spolu súvisí a že sa ťahá tak dlho znamená, že som sa s tým stále nevysporiadala...nezmierila....neprebolelo, že to stále vo svojom vnútri držím, riešim...dokonca mi jedna múdra pani povedala (môj zdravotný problém sa nachádza v krížovej oblasti), že vzťahy sa premietajú do oblasti okolo pása....lenže, pre mna sú tie bolesti už neznesiteľné ale na druhej strane to v sebe neviem vyriešiť...ako s tým dalej žiť, dá sa to vyriešiť tak, aby som sa k tomu nevracala, ako sa s tým vyrovnať???? ked prebolí srdiečko, tak aj kríže, ale ako????
A este ma napadlo, niekedy aj uvedomenie si ze zijeme len raz, a leti to prirychlo, moze pomoct k odtrhnutiu sa od niecoho, cim sa clovek prilis zaobera a co ho velmi velmi tazi............
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja viem edit, vo všetkom, čo si napísala máš pravdu...uvedomujem si veľmi veľa vecí, dokonca presne tie, ktoré si napísala....len háčik je v tom, že v podvedomí mám zakodované všetky tie strachy, obavy a boliestky a odtiaľ ich neviem dostať....fakt som už všetko možné skúšala, čítam všetko možné aj nemožné pozitívne, radím sa, presviedčam, chvíľu to ide a potom zase skončím v pochybnostiach a som v bludnom kruhu, ktorý sa mi odrazí na zdraví....ale si zlatá, že si sa ozvala, dokonca 2x...nie som na takéto situácie zvyknutá, vždy som mala všetko pod kontrolou a teraz neviem čo s tým....dík
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Yaya, recept na pokoj v hlave ti nedám, lebo ten by sa aj mne zišiel. Ja si len myslím, že stres oslabuje imunitu. Sám o sebe zdravotný problém nespôsobí, ale organizmus vynakladá energiu na boj s veternými mlynmi, namiesto aby bojoval s nepriateľom vo vlastnom tele. Možno trošku všetečná otázka, manžel už vytriezvel, seká dobrotu, je to už len o tvojich pochybnostiach? Verím, že to nie je vôbec jednoduché zbaviť sa ich a či je to aj reálne, to už vôbec netuším. Držím palce vo všetkom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
je to komplikovanejšie...v podstate seká dobrotu, je zlatý, snaží sa.....ale červík, červíček mi nedá spávať...a stále sa ma pýta- "je dobre, že si ostala s ním, neurobí ti to znova, neostal v tom vzťahu, a neklame ťa dalej, nezaslúžiš si niečo viac, neopustí ťa neskôr...?" s týmto večer zaspávam a ráno vstávam....tak 50na50 som mu odpustila, nehovorím o tom, len mi jedna moja veľmi dobrá kamrátka povedala, ale ublížil ti, to je jedno, že teraz seká dobrotu, ale bolí ťa to ešte stále....preto ten zdravotný problém....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Yaya, napadá ma to staré známe: Žiarlivosť je ako pes, ktorý čaká na zlodeja. Viem čo prežívaš a ako sa cítiš. Viem, že je nesmierne ťažké sa cez to prehrýzť. Ale jediná cesta z toho všetkého je: Vykašli sa na kamarátske názory, uprac si v sebe. Ak si sa rozhodla s manželom zostať, tak sa prestaň zožierať. Nič to nevyrieši a vôbec ti to nepomôže. Začni viac myslieť na seba, rob veci ktoré ťa tešia, choď plávať, behať, tancovať, píš si denník, kludne si aj pokecaj na nete, ale prestaň sa v tom patlať. Stalo sa. Odpustila si. Zostala si. Život ide ďalej. Neutekaj z boja a neboj sa, že rany sa nezahoja. Zahoja. A ty budeš o pozanie a skúsenosť múdrejšia. A ak sa bude čosi opakovať, tak to budeš riešiť potom a radikálne. A tvoj manžel by mohol byť aspoň natoľko rozumný, že si s týmto problémom poradí sám a nie, že ťa tým zaťaží. Snaží sa o nápravu, tak mu to nekaz. Ber všetko, čo ti dáva a teš sa z toho. Pomôžeš tak hlavne sebe. Držím päste! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Yaya, ROSA má pravdu. Ako dieťa som šla z angíny do angíny. Až časom som sa dozvedela, že jedinú štipku pozornosti a čosi vzdialené nehe som si od rodičov "užila", keď som vo vysokých horúčkach blúznila a doma bolo na ten čas prímerie. V pekle fyzického a psychického násilia sa moje detské JA podvedome bránilo. V puberte, po rozvode rodičov som sa uzavrela do svojho sveta zo strachu pred potencionálnou agresivitou okolitého sveta. Moja rokmi oslabovaná imunita množstvom antibiotík, reagovala prepuknutím alergie najprv vo forme sennej nádchy a keďže som odmietala všetko "mužske" v čase, keď som začala byť ženou, trpela som strašnými bolesťami každý mesiac. Až po dvadsiatlke som si preberala minulosť a začala sa vypytovať a bez psychológa som začala vstrebávať a chápať. Až narodením môjho syna po ďalších 15tich rokoch som odpustila a zmierila sa, prestala sa obviňovať a zrušila som nezmyselné výčitky svedomia. (Nikto nie je zodpovedný za svojich rodičov.) Odpustila - no nezabudla (stále mám astmatické záchvaty na neurotickom podklade), nič nie je dokonalé, ale môj zdravotný stav je lepší, môj pohľad na svet - krajší. Nie je to univerzálny recept a opäť som zabŕdla do sfér medzi nebom a zemou ( i keď som presvedčená, že všetko so všetkým súvisí), mojou radou je: ZMIER sa a ODPUSTI - pre vlastné dobro. P.S. Nehlása náhodou odpustenie aj Biblia? Veď je staré známe: Kto do teba kameňom - ty do neho chlebom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sa musim trosku "pousmiat" lebo ja som v detstve aj v puberte mavala zachvaty migren, take silne, ze ma vozili do nemocnice... sranda ale je, ked tak na to poukazujete, ze mne sa to praveze dialo vtedy, ked nasi boli v klude a doma vladla super atmosfera tak som asi "ina" alebo to bolo akesi "uvolnenie" po burke?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A uz Ta nebolieva?
Mozno Ti prospel iny vzduch, alebo si mala veliky mozog na svoju malu lebku a ten tlacil - uz netlaci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ze by sa mi bol mozog zmensil, ked sa uz hlava nezvacsila 
a zas sa mi to potvrdilo, ze sprostiem 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale nie, zvacsila sa ti hlava, ked si rastla 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno, viem, nikto nie je bez viny.....niekedy alebo dosť často prahnem po láske a v mene lásky, aby ma niekto mal rád som robila čokoľvek, aby som vyhovela...dnes si myslím, že sa niekde stala chyba, kedže som závislá na tom, aby ma niekto mal rád, ľúbil ma, miloval....dakujem za všetko, čo ste mi napísali, aj z toho budem čerpať silu...a tebe rosa, tiež verím v niečo medzi nebom a zemou....teiž verím.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj yaya,
tiez som si tym presla ale na rozdiel od Teba - som asi ta stastnejsia v zivote, lebo ja som odpustila. Odpustila, ale nezabudla. Odpustit sa da, zabudnut nie. Ale s odpustenim sa zije lahsie. Uz sa v tom nevrtam - stalo sa, a zmenit to nemozem ani ja ani moj muz. Teraz seka dobrotu - ak to tak mam nazvat, hoci lepsie by bolo povedat, ze vsetko sa dostalo do normalu. Zasa sme normalna dvojica - normalna rodina s detmi, so vsetkymi radostami a starostami. Aj sa obcas pochytime - je to normalne a mne sa doteraz - vdakabohu - vzdy podarilo nevyhodit mu oci jeho "pochybenie". Aj mne vrta cervik v hlave, ale ja si ho nevsimam- utlacam ho do uzadia - najhlbsie ako sa len da. Mozno to nazve niekto zbabelostou a tym, ze sa nedokazem pravde pozriet do oci, ale zije sa tak lahsie a stastnejsie. Odpustila som mu - nie kvoli nemu (to by mal asi prilis lahke) ale kvoli nam, kvoli mne (ja by som na to najviac doplatila, keby som sa tym zozierala), kvoli detom, kvoli nasmu zivotu. Zaprisahala som sa, ze mu to nevychrstnem do oci ani keby co bolo-hoci v normalnej situacii uz dokazem o tom hovorit aj s nim bez emocii, takze to nekvasi niekde vo mne a nevyvolava tlaky. Aj ja som zavisla na laske, na tom aby ma niekto miloval (hoci vsade sa prezentujem ako velmi nezavisla a samostatna osoba). Mam ho rada a preto mu chcem verit. Tento boj za niktoru z nas, ktorych sa to tyka, nevybojuje - a je len a len na Tebe, ako sa k tomu postavis. Vzdy je tu moznost volby - odpustit a odist, odpustit, zmierit sa s tym, vnutorne sa s tym vyrovnat a nedovolit, aby Ta to ovladalo a zostat, alebo neodpustit a odist alebo - podla mna najhorsia alternativa pre Teba - neodpustit a zostat. Potom Ta to bude zozierat do konca Tvojho zivota a ten je taky kratky. On urobil chybu a Ty za to pykas!!!
Drzim palcie, aby si sa rozhodla spravne a aby si nasla vnutorny pokoj a mier, tak ako som ho nasla aj ja. (Zatial sa mi dari, dufam, ze to tak aj zostane)
Pekny den:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
na vianoce bude tomu rok, takže môžem povedať, že som prešla rôznymi fázami, ale nikdy, ani počas hádky som mu nenadala, nevykrikovala, že čo urobil a čo je....dnes môžem aj ja o sebe (aspon dúfam) povedať, že som odpustila, že sme aj my opäť šťastná dvojica, nevykrikujem mu to, ani som nevykrikovala, boli sme spolu na skvelej dovolenke, pár krát do týždna mi povie, že ma ľúbi....ale ten červíček sa predsa len ohlási a vždy, ked mi je najhoršie, usadí sa v chrbtici a ja potom možno už len hľadám vinníka, za moju bolesť....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya,
nezmenis, co sa uz raz stalo. Tak sa na to vykasli. Kvoli sebe hlavne. Ste spolu stastni, lubi Ta - mozno sa to raz zmeni (dufam, ze nie), tak si to teraz uzivaj. Ved zostal s Tebou, Teba lubi, k Tebe si liha do postele, k Tebe sa vracia kazdy vecer. Ta druha zostala sama a mozno lovi zasa v inych vodach a skusa. V tejto bitke si vyhrala Ty - tak bud na seba hrda a uzivaj si co mas - milujuceho manzela, dve perfektne dcery, rodinu - ved Ty si vlastne stastna to nanicmama! Tak sa uz konecne prestan zozierat!!! Naozaj to nestoji za to.
Ty si vitaz, tak si to vitazstvo uzivaj!!!
Pekny den:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
máš pravdu, je to tak, človek si pre tie negatívne myšlienky ani nevšimne, aký má vlastne skvelý život....ten ktorý je teraz...nie ten čo bol, ani ten čo bude, ale teraz....si skvelá naničmama siza...vlastne všetky sme...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hm, keby som vedela,tak by som poradila. Aj ja som taka co riesi vsetko vecnost. Tiez je pravda ze psychika sa vzdy odrazi na fyzickom stave, tak niet sa comu cudovat.........Len sa snazit poriesit to psychicno. Z vlastnej skusenosti, cas zahoji, no ako dlho treba cakat???Od decembra uz ubehlo dost casu, no ci dost na uzdravenie duse a srdca? Skus sa zamerat na ine veci v zivote, na zaluby, studium, pracu, rodinu a pokial ti ON nedal a nedava viac dovodov na smutok, tak sa snad skoro uzdravis. Tak drzim palce, a verim ze ti na ceste casu pomoze aj ON, snad stale tvojho srdca sampion. Drz sa.