Prvé verzus druhé :)

Radka,
malo by to prejst
poznam, poznam, poznam...aj pri dcere, aj pri synovi, ale v rozlicnej intenzite.
Mne pri dcere stary pan doktor poradil pohar piva - vraj lepsie travi a trosicku utlmuje . Mne vsak len pomyslenie na pivo vyvolavalo stavy ktore opisujes, takze ucinok neviem potvrdit .
Odporucil mi cipky torecan, tie som si parkrat dala a pomohlo.
Odporuca sa rano - este v posteli, zjest maly kusok chlebika, aby si nesla z postele uplne nalacno.
Drzim palce
Eva

Ja som pri dcere vracala do konca 5teho mesiaca, aj pohlad na vodu mi stacil na to, aby som WC navstivila, schudla som 9 kg - lekar mi chcel pomaly kazdy tyzden robit USG, ci vobec dieta rastie, v 18 tt som bola na amnio, tam mi neverili, ze som vobec tehotna .... a ..... preslo :) Dokonca sa mi narodila 4kg slecna

ahoj, tak ja som vracala pri každom tehotenstve, teda 3 krát som si to "uživala". Ale zase, aj ked jedlo išlo von, nechudla som. Ked som utekala na wecko, mm mi podával mobil. Ale inak som mala po zdravotnej stranke všetko v poho. Pomahali pukance, coca-cola, a take male sucháriky, všelijake prichute su na výber.. Inak tiež som cele dni preležala, lebo mi bolo na...a ked som každu chvilu utekala na záchod, no čo by som asi urobila?? Ale neboj, v 5.mesiaci to určite skončí.. Posielam

No Radka dufam ze ta tymto nenastvem ale ja som mala "ranne" (rozumej celodenne) nevolnosti v tehotenstve od zaciatku az do siedmeho mesiaca v ktorom som porodila... Bud rada ze si na MD a nemusis chodit do prace lebo ja som to vela krat v robote pretrpela (rozumej prevracala).
Neskusala si homeopatika? Vraj pomahaju - skoda ze ja som sa to dozvedela az po porode alebo zazvor...
Drzim palce nech to cim skor prejde a nech si tehu uz len uzivas... az do deviateho mesiaca

Mnaaauuu, no akoby si pisala o mne . Tiez Ta asi nepotesim, som teraz v 18.tt a obcas mi este byva zle, hlavne od hladu a v aute . Unava uz trosku pominula, dokonca som asi po 3 mesiacoch konecne nieco upiekla . Rano mam energie dost, no po obede mi akosi klesa a nevladzem. Mam 20- mesacneho synceka a uplne Ta chapem- je to tazke hlavne kvoli nemu. Tiez je zaujimave, ze pri prvom tehotenstve som v podstate ani nevedela, ze som tehotna, pisala som diplomovku, mala som statnice, promocie... a vela energie. Vsetci mi hovoria, ze to bude asi tym, ze teraz to bude dievcatko . Ved uvidime, hlavne nech je to zdravucke .

jej, teraz to odo mňa vyznie úplne sebecky, ale som rada, že čítam niečo o sebe, a nemusela som písať ja
tiež som pri Dávidkovi ani nevdela, že som tehotná, a teraz neudržím stravu v žalúdku, stále pospávam-a moja budúca svokra na mňa vyrukovala, že mi našla prácu na 4hodiny denne v nejakom obchode za šijacím strojom.chcela som prácu, ale nie v takomto stave-tak dúfam, že sa splnia tvoje slová a nevoľnosti nám čoskoro prejdu-hlavne nech my a naše bábätka sme zdravé

Mne bývalo strašne zle pri prostrednom, schudla som 6 kg, poležala si v nemocnici a zabral mi až Cerucal. Potom už bolo dobre a mohla som sa napiť vody bez toho, aby išla hneď von.
Držím palce, nech tie nevoľnosti prestanú čím skôr.

Mnau.Ja ťa lutujem.Moja dcéra vracala do konca siedmeho mesiaca v kuse.Dvakrát ju preto aj hospitalizovali.Nechápala som to,lebo mne nikdy zle nebolo.No tým vracaním si vytrpela až,až.Držím palce,aby ti to prešlo čo najskôr.

Mna takto mladsi potrapil do 5. mesiaca, zvladala som len suche rozky, jablka a mrkvovu polievku (to len mrkvu so zemiakmi uvaris, posolis, mozes dat trocha olivoveho oleja a toto som nikdy nevyvratila). A ked prestali nevolnosti a mohla som do seba ladovat cokolvek, zistili mi tehotensku cukrovku a mala som prisnu dietu Uplne najhorsie bolo prebalovat starsieho, to som si casto musela aj odskocit, aby som ho malinkeho neo.grcla Drzim palce, aby Ti to cim skor preslo. Inac, mne tiez vsetci vraveli, ze dievca budem mat, ked mi je zle, aj podla tvaru brucha a chlapcisko 4 kilove bolo ( dnes ma prave narodky )

No baby, nezávidím. Ja som v 23 týždni... Druhé tehotenstvo. Bez problémov, akurát som musela jesť, lebo akonáhle som bola hladná, tak sa mi hlava točila.... Nevysvetlila som tomu žalúdku. že mám 15 min. pred obedom - to bolo v práci, musela som do niečoho zahryznúť. Ja som mávala nachystané BB dobré ráno. Len už tú "stravu" začína byť na mne dosť vidieť...
Keď som bola tehotná so Samkom, mávala som ranné nevoľnosti - večer.. Každý večer so železnou pravidelnosťou, aj 2x behom na záchod. Pamätám si, ako som ešte robila, chodila som na poobednú a každý večer som zjedla aspoň suchý rožok, ktorý skončil aj tak na WC... Až raz, svokra mi priniesla huspeninu, tak som ju o 22.30 hod "zošrotovala" aj s cibulou a krajcom chleba. Nič mi nebolo

Radka, teraz som toto riešila s tehotnou spolužiačkou ktorá mi už zúfalá volala, že snáď ju nesklamem, keď som zdravoťáčka . Tak som sa bola spýtať u známej v lekárni a že sú lízatká pre tehotné, volajú sa Gravi Pop, obsahujú zázvor, ten v malom množstve pomáha pri tehotenských nevolnostiach.Ešte mi poradila tabletky Emesis (emesin? - tú koncovku som dobre nezachytila) tiež pre vracajúce tehotné.Na iných fórach som sa dočítala, že aj zázvorový čaj je dobrý, alebo kandizovaný zázvor, všetko v menšom množstve, nie vela.
Tak držím palce, nech tie nevolnosti čím skôr ustúpia a ty si môžeš vychutnávať tehotenstvo

Radka, radšej ti napíšem sem...lebo Miška ešte nemá mimnko, aby jej nebolo smutno
Aký starý je Adamko?
Ja som sa tešila na tehotenstvo, že bude ako prvé, zatiaľ je to úplný opak...svokra je inak zlatá, pochopila, že s veľkým bruchom sa niekde do butiku za šijací stroj nebudem trhať
a tie nevoľnosti sa snažím zapiť a rozdýchať, ale je to úplne trápne keď ideme na prechádzku alebo do obchodu a mňa furt napína na zvracanie-už nech to prejde

Mnau tak teraz ked to čítam,tak som,prepáč,ale naozaj rada,že u mna tie nevolnosti trvali len pár dní,dúfam,že sa už nevrátia...Uprimne mi je to luto a želám Ti aby to čo najskôr skončilo.Tiež som pri prvých dvoch tehu nevedela čo to je unava a nevolnosť,ale poviem Vám dievčatá,že aj ked je to nepríjemné,radšej prežívať a pretrpieť nevolnosti niekolko týždnov,ako preležať v nemocnici,alebo doma na rizikovom tehu niekolko mesiacov,krvácať,mať zlé výsledky a pod... a stále rozmýšlať či bude bábo v poriadku,to je na psychiku neskutočná bolesť!!!Takže som rada,že to prešlo,ale radšej trpieť nevolnosťou,ako malou dušičkou so strachom o bábo...