Reakcia bola viac ako katastrofálna

ale co si vsak si dopsela preco sa nechas takto znechutit rodicmi ???
mysli na sebea a na babatko a nehlad na to hlavu hore

No ono to asi nepotesi, ale neboj, ked to male budu chovat na rukach, budu cely happy.. vsetko sa to urovna aj ked je fakt na psychiku, ked tam kde by sa ti malo dostat najvacsej podpory a radosti je to naopak.. nevadi.. ak si ty a partner happy a aj deti sa tesia na buduceho braceka ci sestricku, niet co riesit, to je predsa ta TVOJA rodina

Moja zlata Maťka, nezúfaj na bábätko sa teš
Nikto nieje nenahraditeľný, rozdeliš sama svoje ulohy vo firme(veď aj ty chceš aby prosperovala).....pripadne si najdeš pestunku...v mojom okoli ma opatrovatelku aj ucitelka, lebo chce zarabat....ak je to rodinná firma, mali by ťa skor pochopiť, ako potopiť...
Drž sa moja....veď sama cítiš čo je v živote dôležité

Spätne som si prečítala tvoj článok o tehotenstve a rozpakoch, teraz tento, aj keď si to mala dosť "pestré" reakcia rodičov sa mi zdá prehnaná. Možno to chce len čas, kým si utriedia priority, kým strávia takú jednoduchú vec, že tu ide o tvoje šťastie a nie o ideálne fungovanie firmy. Nerozumiem tomu prečo by si mala byť odpísaná na 10 rokov, veď zoženiete druhú asistentku na čas tvojej materskej, zaučíš ju a ak to bude velmi nutne od 2 rokov môžeš plne pracovať. A keď si predstavovali, že prevezmeš firmu aj tak by potrebovali novú asistentku a tak sa to len trochu posunie. To su len take materiálne argumenty, ale podstatné je šťastie tvojej rodiny, nedaj sa zdeptať. Kľudne im možno opäť vysvetli váš postoj a zvyšok je už len na nich. Každá firma to má ťažké s mamičkami, ale treba to brať ako dar, ako poslanie a výnimočnosť žien a aj keď to je mnohokrát ťažké, vždy sa nájde riešenie, či už práca z domu alebo nová dočasná posila.
Držím vám prsty, aby vás postoj tvojich rodičov neodradil a aby ten tretí partner bol tým správnym ockom a manželom.

cloveka to zaboli, ale je to tvoje babo... zazila som cosi podobne, moja rodina sa tiez chytala za hlavu, ked sa dozvedeli, ze cakame tretie babo, i ked nebrali to az tak extremne. Mne tiez nebolo vsetko jedno, nestihala som ani pri dvoch, nieto este tretie... manzel stale na tyzdnovkach, obavy boli opravnene. Narodila sa nam po dvoch chalanoch dcera a teraz si nejdeme vynachvalit, ako je fajn, ze sa nam prilepila, i ked neplanovane. V prvom rade sa nestresuj, nechaj ich, nech sa s tym zmieria, ked uvidia male babo, ono ich to prejde. Vies, mam pribuznu, ktora sa stresovala koli tretiemu babu, bala sa najma reakcie svojej mamy a tiez nastupila do novej prace, este sa jej poriadne ani stolicka neohriala a ona sa uz chystala na matersku... velmi si to pripustala k srdcu, darmo som sa ju snazila chlacholit... a skoncilo to samovolnym potratom... a zrazu to este ani nenarodene babo zacalo vsetkym chybat...
Prajem ti vela vela statocnosti a odvahy.
som v papradí

Je mi to ľúto.
Som užasnutá z tvojich rodičov, mám pocit, že neberú ohľady na teba ako na dcéru, mám pocit, že si pre nich len pracovná sila, a ony teraz budú mať starosti zháňaním novej asistentky. Síce ti ich reakcia moc radosti nepridala, ale je to tvoj život, takéto reakcie si tvoji mohli odpustiť si predsa dospelá, a sama zodpovedáš za svoj život. tak si užívaj radosť aj bez nich

Ja som Ti napisala, ze len VY STE DOLEZITI, tak sa na to sustred a rodicia prijmu a pochopia

MaTKA, NEVZDAVAJ TO. sPRAVILA SI PRVY KROK A TERAZ V TOM VYDRZ. Je to tvoje rozhodnutie a ak by si rodicov posluchla, ty by si bola ta co nesie nasledky-nie oni!!!!!!!! Na to nezabudaj ty by si s tym musela zit. Prepac za tieto slova, ale tvoji rodicia su sebecki, arogantni, majetnicky ludia. Toto si nemoze dovolit nikto. Zda sa ze je najvyssi cas osamostantit sa od nich nielen fyzicky ale aj psychicky. Ich reakcia je abnormalne sebecka a ich firma im je prednejsia ako tvoje stastie. Na ziadnych 10 rokov sa nedopises, neviemco je to za hlupost, nepoddavaj sa im nema to zmysel. Tes sa a nenechaj si tu radost pokazit. AJ ked ta nepoznam, NAOZAJ TI VELMI DRZIM PALCE A CASTO SOM NA TVOJ pribeh myslela. daj vediet ako to pokracuje a rob co ty uznas za vhodne vo svojom zivote nie rodicia:-}

Maťka, je pravda, že si dieťaťom svojich rodičov - a ako sa zdá, veľmi poslušným a obetavým dieťaťom. Lenže teraz máš ty sama deti a ty si rodičom a toto musia tvoji rodičia konečne pochopiť a nezneužívať ťa donekonečna len preto, že ťa porodili a vychovali. Ich postoj je nanajvýš nemiestny a egoistický- takto otvorene by si im to aj mala povedať. Držím ti palce, isté generácie nie sú sto pochopiť, že sme samé dospelé a sebestačné.

Milá Maťka. prečítala som si tvoje príspevky a vidím, že si si veľa preskákala. ako si písala, s rodičmi si nemala ktovieaký vzťah- rešpektovala si ich. možno to hovorí za všetko. nevedeli ti prejaviť lásku, zrejme preto, lebo oni to tiež nezažili. ale ty si INÁ. prijala si deti. máš veľké srdce a je v ňom toľko lásky, že ju môžeš dávať ďalej. určite aj rodičom, aj keď sa zdá, že o to nestoja. ich reakciu si predpokladala, takže vlastne nesklamali. len ty si teraz oveľa citlivejšia a viac ťa to trápi. rodičia majú často inú predstavu o šťastí pre svoje dospelé dieťa. no šťastie a dobro, ktoré chcú , nie je dobro a šťastie pre teba . o čo viac, ak máš už svoje rôčky. Maťka, vystúp zo začarovaného kruhu, pretni ho láskou, aj keď je teraz prikrytá bolesťou a ľúb napriek všetkému. drž sa, teš sa.

nooo, aj ja som čo to preskákala, ale toť pre mna silná káva....neostáva nič iné, milá maťka, len sa postaviť za seba, svojho priateľa a svoje bábatko...ja by som sa, ale asi to nie je možné, im na chvíľu neukazovala na oči...nehovorila nič o tom, ako mi je, ako sa mám a ako sa má bábatko...a až by došlo k najhoršiemu, pohrozila by som, že to ich vnúčatko nemusia nikdy uvidieť...a pri malinkých zlatunkých bábatkách zmäkne aj tá najtvrdšia skala....si chvalabohu tehotná....je to úžasný dar a je naozaj jedno, kedy ho máš, ak si ho veľmi želáš....mysli na seba a svoju rodinu

Mila Matka,

musim sa priznat, ze som pred par tyzdnami zacala zazivat podobne peklo. Mam dvoch synov - 11 a 4,5 a ked som chodila von s kamoskami, ktore mali babatka alebo rocne deticky, stale som si hovorila, ze by sme mohli mat este jedno. Ked som to nadhodila v rodine, sestra i mama sa na mna neveriacky pozerali, ci som normalna. Ked sme zacali "na tom pracovat", zistil mi lekar myom, ktory vsak nebol velky a vraj sa mam len pozorovat. Po druhom kontrolnom sone tam vsak nic nebolo a tak sme pokracovali dalej. V polovici septembra som uz nasla dve ciarky na tehotenskom teste a namiesto toho, aby som sa tesila (teda najprv sme sa s manzelom tesili), zacala som rozmyslat o tom ako to poviem v rodine. A bol to problem. Sestra je v piatom mesiaci - caka prve a jej prva reakcia bola negativna. Si normalna??? Byvame totizto s muzom v inom meste, kde muz ma pracu aj byt. Ja toto mesto z duse neznasam a chcem sa vratit do rodneho mesta k sestre, mame a hlavne kamaratkam, kde mame stale svoj byt a preto to moja sestra hodnoti tehotenstvo ako nerozvazny krok, pretoze nemame poriesene kto bude kde byvat. Nakoniec vsak sestra "zmakla" a telefonovali sme si castejsie, ked sa mi objavil krvavy vytok a hrozilo, ze babatko stracam. Mame som to povedala len pred par dnami, aj to len telefonicky. Na osobny kontakt som sa neodvazila. Najprv stratila dych, potom zacala kricat a vymenovala celu svatu trojicu a potom bolo v telefone dlho- dlho ticho, az som sa jej pozdravila a zlozila. Odvtedy sme netelefonovali, az na jeden strucny telefonat, ze cez vikend domov neprideme, ci by mi neposlala nejake veci po jednom kamaratovi. A viac nic. Hlas v telefone vsak uz nebol taky nahnevany a zufaly.
Vies co som urobila? Bola som nestastna, ale napisala som mail kamaratke o ktorej viem, ze chce mat este tretie dietatko. Vyspovedala som sa jej z mojej situacie a pocitov a ona ma velmi povzbudila a napisala mi par krasnych slov. Vdaka, Andrejka! Urob to aj Ty. Rodicia uz neovladaju Tvoj zivot (i ked i ja mam 32 rokov a mama si mysli, ze som sa jej asi mala najskor spytat!), rozhodli ste sa s priatelom spolu a stoj si za tym. Ziadne pochybnosti nie su na mieste. Zajdi v okoli za kamaratkou, ktora Ta pochopi a povzbudi. A co sa tyka prace, ta neutecie. To nie je v zivote az take podstatne. Ina vec je, ze mozes pomahat vo firme aj popri dietatku. Ja som prekladala cele tehotenstvo a aj matersku a bolo to velmi vycerpavajuce, ale chcela som to a ked bolo vela odmietla som. Peniaze boli treba, aj ked sme si nedovolili nic navyse. Ale da sa to. Len je to tazke si to predstavit dopredu, ked tu este babatko nie je. Ale poviem Ti, my zeny sme uzasne silne a ked nieco chceme, dokazeme rucat mury. Hlavne je, ze Vam v rodine pribudne dalsi nadherny cloviecik, ktory Ta bude potrebovat a odmenou za to vsetko, co si vytrpela, Ti budu sladke ocka, nezne rucky a vsetky tie chutne veci okolo.
Rodicia to predychaju a nakoniec sklonia hlavu, ked sa budu chciet pomaznat aj oni.

Moj muz pred casom povedal: mame vlastny 4-izbovy byt, auto, pracu, ktora nas bavi a predsa nam nieco chyba. My sme to uz nasli a spolu sa na to tesime. Verim, ze to stastie "cakas aj Ty". Len nech sa to narodi.

Drzim velmi paste a verim, ze sa na nas "troj-dietatove" uz nebudu pozerat ako na nieco druhotriedne.

Pa a nech to dobre dopadne.

P.S.: My cakame koncom aprila, zaciatkom maja a Vy?

Na sono ideme 8.10. a potom sa urci aj presnejsi termin porodu. Uz sa tesim, lebo zatial si tehotenstvo uvedomujem hlavne cez podrazdeny zlcnik, prisnu dietu, absolutnu pachut v ustach a bolesti zaludka. Ale vsetko zvladneme.

Este k myomu. Vraj jeho liecba spociva v tom, ze sa hormonmi navodi stav podobny tehotenstvu, kedy zena nemenstruuje a myon nie je vyzivovany. Takze by to malo dopadnut dobre. Neboj.

Pekny den prajem. Drzim Ti velmi palce, lebo najhorsie je, ak sa Ti rodicia pletu do zivota.... Ja to poznam.
Mas oporu vo svojej laske, v Tvojom partnerovi.
Hlavne sa drz svojho vnutorneho presvedcenia a nedaj sa znechucovat rodicmi.
Nie si sama, lebo mas partnera. A je to Tvoj zivot. Prajem Ti vseto dobre. Ahoj.

Ahojte,som tu nova a rada čitam tieto životne pribehy.Neda mi aby som na toto nereagovala,zažila som si niečo podobne zo svokrinej strany.Keď mala dcerka štiri mesiace bola som tehu zas skoro ich všetkych porazilo,všetci mi vyčitali to čo sa ich netykalo...nevedela som dlho pochopiť prečo sa tak zachovali,všetko prehrmelo a ja som si uvedomila že sa nedam už nikym a ničim ovplivniť.Je to predsa moj život...MAŤKA tebe prajem veľa lasky a pochopenia od rodičov,ich to časom prejde. Držim palce

je mi fakt ľúto, že tvoji rodičia mali takú reakciu, no nechápem.ved vy ste dospelí,ste rodina,mate sa radi...tak o čo im ide? len o to že nebude asistentka v rodinnej firme?

Co by ine dali zato, aby mohli otehotniet...

A co by ini dali za to aby mohli drzat v naruci vnucatko ??? nerozumiem tej reakcii,niet dovodu aby takto reagovali....a vsetko len kvoli firme ????? smutne...... drzim ti palce aby si to zvladla a nasla vo vnutri silu aby ta to vsetko dookola nezatazovalo a mohla si tehotenstvo vychutnavat a sa na prirastok tesit...