To si píš, že financi nebudú radi, keď budeš miesto míňania a požičiavania šetriť. Ale máš pravdu, šetriť treba. kedysi sme mali taký veľký päťlitrový pohár a tam sme odhadzovali drobáky. Lenže potom sme to tuším na nejakú žúrku minuli.
Už som prezrela všetky drobáky a vybrala prvú dvojeurovku. Vybrala som jej aj tajné miesto v šálke, ktorú dávam na stôl iba roz do roka. na vianoce dávam do nej med na oblátky. Tak snáď som vybrala dobré miesto a budú sa tam daľšie mince lepiť. Rozmýšľam, či sa mi poradí do konca roka aspoň stovku dať. Aj keď teda, ja veľa nákupov riešom kartou, takže tých drobákov sa až tak veľa doma nevyskytuje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tuším toho bolo za pár vriec a nakoniec mu to odmietli.
.
Často spomínam na moju babku. Mala fakt mizerný dôchodok. Robila na družstve a tam boli zárobky také, ako boli. Čo bolo ale pre mňa prekvapujúcu, vždy dokázala ušetriť. Nidky nezabudla na žiadny sviatok svojich 4 detí, ich partnerov ani 9 vnúčat. Bonboniera a kvietok boli vždy. Dokázala ušetriť aj na skromné vianočné darčeky. neviem, ako to robila. Asi tak, ako všetky babky. žila skromne, jedla jednoducho. A vážila si všetkého, čo mala. Spomínam si, ako raz strávila pod dňa hľadaním na dvore. Vypadla jej päťkorunáčka. Mne sa to vtedy zdalo skoro až smiešne, veď čo to je päťkorunáčka. Päť nanukov.... Dnes sa za tú svoju reakciu trochu hanbím, no čo už.
Ale o inom som chcela písať. o finančnej rezerve. celkom by ma zaujímalo, či ju máte vytvorenú a aká je. Prečítala som veľa článkov aj kníh. Téma to je zaujímavá, ale odkladať peniaze na neskôr sa nie vždy a nie každému darí. Mám príklad z vlastného života. Kedysi, keď som ešte chodila do školy, tak sa stalo, že som si v meste musela kúpiť niečo od smadu. Bývala to taká tá obyčajná malinovka, ružová, žltá alebo oranžová. Dokonca v Žiline ju predávali v igelitových vreckách. Nikdy som nevedela, kam strčiť tú malú slamku, aby som sa neobliala
Prešiel čas a ja som už mala nejaké peniaze. A tak zrazu na uspokojenie mojej potreby nestačila obyčajná limonáda za korunu. Už som si kupovala pepsi. Za 5 korún, veď som si to mohla dovoliť. A zas som bola tam, kde na začiatku. Minula som presne všetko, čo som mala.
No časom prichádzam na to, že by predsa len mal mať človek niečo v zálohe. Existujú síce spoločnosti, ktoré v núdzi požičajú, ale videla som toľko príkladov, ktoré práve na toto doplatili, že nie, túto cestu si neprosím.
Kompiláciou mnohého prečítaného som si sama pre seba vytvorila takýto ideálny model. Potrebujem pohotovostnú rezervu. Takú, ktorú budem mať okamžite pri sebe. Aby som proste nemusela špekulovať, keď sa pokazí práčka, kde teraz budem prať. Predsa len, verejné práčovne u nás nie sú bežné. Alebo čo, ak sa na potvoru v lete chladnička rozhodne, že doslúži. Z tohoto mi vychádza, že táto rezerva by mala byť okolo 500-600€. Viem, niekto má toľko bežne v peňaženke, iný také peniaze nevidel už roky. Minimum je ale 200€.
Potom je taká dlhodobejšia rezerva. Taká, že keď človek príde o prácu, tak aby mal minimálne pol roka na splácanie toho najdôležitejšieho. Pre každého je to niečo iné, ale myslím, že v 70% prípadov to bude hypotéka a byt. Tu je už čiastka trošku vyššia a ideálne, keď je táto čiastka aspon 4 ciferná. Toto našetriť, to už je ťažšie. Po pravde, takáto rezerva by vlastne mala byť na začiatku, v momente, keď človek podpisuje hypotéku. Len vtedy ide každý skôr na maximum. Veď nejak už bude. Mnohí zabudajú na to, že treba sa prikrývať len takou perinou, na akú máme. Tieto peniaze už môžu byť aj viazané, ale nemalo by byť zložité sa ku nim dostať, ideálne za 1-2 mesiace.
Tie velke peniaze nie je ľahké ušetriť, tam musí ísť o dohodu celej rodiny.
Ako našetriť tú najzákladnejšiu rezervu? Existuje množstvo spôsobov. Niekto vyprázdňuje vrecká, niekto každý deň niečo odloží.
Mne sa osvedčil jeden malý trik, ktorý používam sama na seba. Po príchode z obchodu vyprázdňujem drobné mince do malej misky. A ak si to v danom okamžiku môžem len trochu dovoliť (včelijaké dni prídu
) odložím jednu dvojeurovku na iné miesto. Alebo aspoň 1 €. Miesto, z ktorého sa neberie. Iba odkladá. Teda, priznam sa, už sa mi podarilo aj toto miesto vyprázdniť. Ale snažím sa okamžite, keď to ide, meniť mince za papierové bankovky. Tie sa míňajú trochu ťažšie. Začala som niekedy v januári, no jasné nový rok, nové predsavzatia. Aktuálne mám takto naodkladanú polovičku plánovanej finančnej rezervy. Netuším, či sa mi do konca roka podarí niečo pridať.
Musím povedať, že aj táto malá finančná rezerva mi pridala kľud. Nie je to veľa, ale viem, že základ je. Ke´d by sa čokoľvek vyskytlo, viem, že mám kam siahnuť.
Darí sa vám s finančnou rezervou lepšie ako mne? Alebo ste na tom podobne? Máte nejaké finty, jak ušetriť? Mám rada také nápady, ktoré naozaj pomáhanú nemínať. možno to nepomôže globálnej ekonomike, ale hlavne, že to pomôže mojej psychike
