Dobrý deň, chcem poprosiť o radu ako postupovať v mojom prípade, s otcom dieťaťa sme nikdy spolu nežili, dieťa mi spravil na "rozlúčku so slobodou", pričom ja som ani netušila že nejakú partnerku vôbec má, tá navyše bola v tom čase s ním už aj tehotná, no plod neskôr potratila. Zo strachu aby sa moje tehotenstvo u jeho partnerky, terajšej manželky, neprevalilo ma dokonca žiadal zvážiť aj možnosť potratu. Keď som nesúhlasila, snažil sa ma presvedčiť, aby som nešla na súd, čosa mu aj podarilo a umlčať ma tým, že mi podstivo platil výživné. S partnerkou mali problémy s donosením detí, medzitým im jedno aj umrelo a neskôr sa im narodil chlapček. Za celý ten čas sa o malého takmer vôbec nezaujímal a nestaral, všetko bolo na mojich pleciach. O malého sa začal intenzívnejšie zaujímať asi rok dozadu, vtedy som naivne uverila, že sa zmenil, až neskôr som sa od neho dozvedela, že ich jedinému dieťaťu diagnostikovali autizmus a vtedy mi to celé došlo, prečo zrazu ten záujem. Napriek tomu som si myslela, že malý má právo dozvedieť sa kto je jeho otec a tak som súhlasila s tým aby sme mu to povedali, nečakala som však to čo nasledovalo potom. Sústavný nátlak na moju osobu, aby som súhlasila s ich pravidelným stretávaním, s čím som ja v zásade nemala problém, keďže som bola presvedčená žeby to mohlo byť v záujme môjho syna, preto som ho zo začiatku k nemu pustila na nedeľu, potom na druhú, no tempo ktoré nasadil sa mi začalo zdať neúnosné a videla som na synovi neprijateľné správanie, ktoré prejavoval po jednej aj druhej návšteve, na čo som sa snažila situáciu riešiť prostredníctvom psychologickej poradne, no on sa ma teraz pokúša manipulovať s využitím psychického nátlaku, kde sa snaží vyvolať vo mne pocit, že to robí všetko v záujme malého a moje poľavenie berie hneď ako že mu bránim v styku z pomsty, čo nie je pravda, pravdou je že chcem to tempo spomaliť, aby sme mali dostatok času zvážiť či tieto kroky sú naozaj v záujme môjho syna a nastaviť to tak, aby z toho nemal traumu ani on, ani ja. A ak to z otcovej strany malo čas 6 rokov, nevidím dôvod prečo by sme mali život môjho dieťaťa zrazu obrátiť ako mávnutím čarovného prútika naruby a to najmä teraz, keď v jeho živote nastali zmeny, ako sťahovanie a že začal chodiť do prvej triedy. Navyše si nemyslím že to robí pre moje dieťa z lásky k nemu, ale zasa len pre svoj osobný prospech, možno preto aby potiahol vo vývoji svoje dieťa alebo aby mal pre svoje dieťa opatrovníka, či aby mal pre svoju manželku novú hračku, pravú príčinu nepoznám, no viem aký jeho otec je zakomplexovaný, egoista a manipulátor a bojím sa o seba aj o syna, aby z môjho dobrosrdečného synčeka nevychoval rovnako bezcitného človeka ako je on sám. Poraďte mi prosím ako sa voči tomu brániť, podľa toho čo čítam mám pocit, že zákon je žiaľ na jeho strane a som z toho už naozaj zúfalá. Vopred ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte