Blogy používateľa Dzeny

V uplynulých dňoch sa počet nových experimentálnych stravovacích pokusov vyrovnal počtu prehreškov.

Do ryžovej kaše na raňajky som si začala pridávať pohánku. Dá sa to zjesť, ak pohánky nie je viac ako ryžovej gebuziny. Nie je gebuzina ako gebuzina, to je základný poznatok experimentu s pomermi ryže a pohánky.

Fakt som do seba nedala nič mliečne. To, že som nezožrala domáci oštiepok, čo mi doniesol priamo z liptovskej rodnej hrudy tatko, považujem za mystérium hodné preskúmania vatikánskymi overovačmi zázrakov.

Po týždni som sa vytrepala na ďalšiu konzultáciu. Teta poradkyňa sa ma opýtala ako sa mi darí, či sa mi niečo z toho, čo mi odporúčala minulý týždeň podarilo zaviesť.

Zhrnuté a podčiarknuté

Namiesto dvoch lyžičiek normálneho cukru si dávam do kávy len jednu lyžičku hnedého.

Nežeriem tie fajné keksíky, čo mi ku káve donesú. 

Nejem žiadnu čokoládu ani čipsy.

Keď ma večer chytí vlčí hlad, chrúmem mrkvu a predstavujem si, že sú to čipsy, moc sa to nepodobá, tak radšej skúšam objaviť v mrkve nejaký doteraz utajený pôžitok.

Trošku sa mi nakopili problémy s imunitou, tak som si povedala, že to začnem riešiť.

V prvom rade musím prestať fajčiť. Ono to nie je taký problém, keby som to nezajedala, takže som si povedala, že sa najskôr nastavím na nejakú normálnu stravu, potom budem dovolenkovať dva týžne s rodičmi bez cigariet a potom to už dáko vydržím.

Nedávno som vysúťažila lístky do divadla. Hurá, bude kultúra a ešte k tomu zadara. Chlapovi som oznámila aby si na pondelok 9.11. nerobil na večer plány, že sa ideme vyžívať do SND.

V pondelok som mu ešte doobeda volala, nech ráta s divadlom. Vraj ráta, čo stresujem, ale že má stále nádchu a bude tam prskať. Nevadí, na to sa neumiera.

Nejaký ten čas ubehol, odkedy som sem fukla pár srandičiek zo sociálnych sietí, tak som si dovolila vybrať pár osviežujúcich srandičiek, z FB Naničmamy:) Keď budem mať čas, prebehnem aj Twitter, mám tam pár favoritov:) Zatiaľ sú tu len tie predchádzajúce, ak to niekto zmeškal. Na záver pridávam aj jedno video, načisto ako ja keď sa valím z nákupu:)))))

Tie, čo ma čítate, ste zrejme zachytili, že žijem s chlapom, ktorý ma občas nastraší. Hráme sa na Ružového pantera. Ja som inšpektor Clouseau, on je Kato. On sa hrá, ja to len tolerujem.:)

V praxi to vyzerá tak, že minimálne 2 príchody z desiatich na mňa niekde v byte číha. Občas ho prezradí pes, chválabohu!:))

Včera túto disciplínu posunul do nového levelu. Nečíhal, vôbec sa neskrýval, ale aj tak som sa zľakla...

Z lásky k naničmamám a ich deťom:)))

Už je to tu. Jeseň. Zatiaľ je pekná a kým celé dni neprší, tak nijako zvlášť netrpím. To, že je fakt po lete, mi došlo dnes ráno. Toto bola prvá vec, ktorú som uvidela, keď som vytrčila nos z dverí o šiestej ráno.