Pokračujem v zmene životného štýlu, začína to byť sranda

Po týždni som sa vytrepala na ďalšiu konzultáciu. Teta poradkyňa sa ma opýtala ako sa mi darí, či sa mi niečo z toho, čo mi odporúčala minulý týždeň podarilo zaviesť.

Zhrnuté a podčiarknuté

Namiesto dvoch lyžičiek normálneho cukru si dávam do kávy len jednu lyžičku hnedého.

Nežeriem tie fajné keksíky, čo mi ku káve donesú. 

Nejem žiadnu čokoládu ani čipsy.

Keď ma večer chytí vlčí hlad, chrúmem mrkvu a predstavujem si, že sú to čipsy, moc sa to nepodobá, tak radšej skúšam objaviť v mrkve nejaký doteraz utajený pôžitok.

Pravidelne raňajkujem kašu s vločkami, čo vyzerá ako z Matrixu, zvykla som si.

Cvičila som až raz, ale veď nemôžem všetky zmeny uskutočniť v jednom týždni, však.

Po prvom týždni som o kilo ľahšia.

Podľa výsledkov testu, ktorý vychádza aj z ajurvédy, som typ váta, teda zhovorčivá, rozjarená, nervózna, impulzívna, rýchlo prepínam, mám bohatú predstavivosť. Na toto mi teda nikto nemusel robiť test, to som jej mohla povedať aj ja. 

Neviem, či som čistá váta, lebo by som mala trpieť nespavosťou, čo teda mne rozhodne nehrozí. Stačí ak si ľahnem a spím ako poleno. Niekedy sa bojím už aj súložiť poležiačky, aby som nezaspala.

Mala by som mať nesúmernú postavu a krivé nohy, a pritom som ikonou súmernosti a nohy mám po mame, ktorá by mohla robiť „nohovú“ modelku aj teraz po šesťdesiatke. Asi som nejaký atyp váty, ktorá sa prejavuje len mentálne, lebo fyzicky to akosi nesedí. Ale nie som odborník na ajurvédu ani celý ten ich systém, takže je to možno ok.

Z nerovnováhy ma dostane

• nadmerná fyzická záťaž  - tu by som si dovolila podotknúť, že zrejme podvedome viem, že som váta a veľmi sa nenamáham
• fajčenie - ukážte mi jedného človeka, ktorému to neškodí
• dlhé sedenie za počítačom – viď bod fajčenie
• stres – viď bod fajčenie a dlhé sedenie za počítačom
• zadržiavanie moču a iných exkrementov – viď bod fajčenie, dlhé sedenie za počítačom a stres.

Jasné, robím si srandu, je to vytrhnuté z kontextu, ale aj tak mám pocit, že je to tak strašne všeobecné, že takto by som dokázala radiť aj ja...

Nie, nevzdávam to, len už nie som taká nadšená, lebo to začína vyzerať dosť banálne. Viem, žiadne objavné a zaručené recepty neexistujú, ale to, že sa mám vyhýbať stresu, toxínom a mám sa hýbať, to mi je jasné. Dala som sa na to, aby ma niekto kopal do zadku a to sa deje.

Jediná vec, ktorá ma dnes fakt trochu spochybnila, bola reakcia, keď som povedala, že ma bolí hlava, a že som si dala ibalgin. Teta na mňa pozrela, ako keby som sa jej  zverila, že som vyvraždila polovicu dediny.

Preboha, veď ibalgin horí!

Ako horí?

Normálne horí. Keď ho zapálite, tak horí.

Keď veci podpálite, zvyknú horieť.

Ticho zostalo, aj mi bolo trápne, ale určovať škodlivosť liekov na základe toho, či horia alebo nie, to mi príde trochu ustrelené. Jasné že horia, preboha, prečo by nehoreli? 

Nič teda, kriticky treba pristupovať k informáciám a riadiť sa aj vlastným rozmumom. 

Zavádzam ďalšie veci do jedálnička, dám vedieť ako mi to chutilo:))))