Jesť zdravo je náročné, niekedy otravné, občas vtipné

V uplynulých dňoch sa počet nových experimentálnych stravovacích pokusov vyrovnal počtu prehreškov.

Do ryžovej kaše na raňajky som si začala pridávať pohánku. Dá sa to zjesť, ak pohánky nie je viac ako ryžovej gebuziny. Nie je gebuzina ako gebuzina, to je základný poznatok experimentu s pomermi ryže a pohánky.

Fakt som do seba nedala nič mliečne. To, že som nezožrala domáci oštiepok, čo mi doniesol priamo z liptovskej rodnej hrudy tatko, považujem za mystérium hodné preskúmania vatikánskymi overovačmi zázrakov.

Tri obedy boli ako z učebnice o vyváženej strave. Bielu fazuľu a karfiol nechcem aspoň týždeň vidieť ani na obrázku.

Večerať zeleninové polievky sa mi darilo. Akurát, že systém lenivej ženy – 5x po sebe boršč, sa neosvedčil. Síce na váhe zo dňa na deň ubudlo rapídne, ale to len vďaka behaniu na záchod. Kapusta je zdravá, ale v tejto frekvencii konzumácie to má neželané dôsledky.

Už nech je po Vianociach, lebo vianočné trhy sú zabijak pevnej vôle. Ono je síce pokrok, že na trhoch pod rozhlasom sú aj bezlepkové, vegetariánske a iné dobroty, ale zjesť o deviatej večer po dvoch varených ríbezľových vínach obrovskú „zemiakovú“ placku z tekvice a mrkvy, to nie je žiadna výhra.

Namiesto cvičenia sme vymaľovali kuchyňu a ja som vydrhla celý byt, rozobrala a znovu som poskladala kuchynskú linku. Viem, nie je to behanie, ale aj pri tomto som sa zadýchala a zapotila.

Uvarila som quinou. Z malou dušičkou som to dala ochutnať chlapovi, že ak to je fakt zlé, tak mu uvarím ranu istoty, teda úplne normálnu bielu guľatozrnnú ryžu. Len na to pozrel a už kričal... Nadšením!!! Neverila som vlastným ušiam: "Jeeeeežiš! Veď toto je tá dobrota, o ktorej som ti hovoril! To je presne to, čo varila teta, len som si nevedel spomenúť na ten debilný názov. Mňam! Toto môžeš variť často."

Nuž, zdá sa, že som chlapca mileného, na hranolkách závislého, podcenila.