Mením stravovanie, nie je to sranda

Trošku sa mi nakopili problémy s imunitou, tak som si povedala, že to začnem riešiť.

V prvom rade musím prestať fajčiť. Ono to nie je taký problém, keby som to nezajedala, takže som si povedala, že sa najskôr nastavím na nejakú normálnu stravu, potom budem dovolenkovať dva týžne s rodičmi bez cigariet a potom to už dáko vydržím.

Kolegyňa chodí k výživovej poradkyni, celkom si pochvaľuje. Strčila mi do ruky darčekový poukaz na vstupnú konzultáciu. Ako rodená skeptička som si ho vzala a objednala som sa, reku, oprobujem, ale veľa nádejí do toho nevkladám.

Šla som tam negatívne naladená, ale musím povedať, že ma to hneď prešlo, lebo poradkyňa milá a na prvý pohľad príčetná. Odvážila ma, zmerala, vytlačila na papier pomer voda, tuk, svaly, hodinu sme sa rozprávali, cítila som sa viac ako u psychológa, než u tety výživovej...

Nakoniec, padla otázka, koľko chcem schudnúť. Ja že takých 5 kíl, páč aj o prsia aj prdel by som nerada prišla a nejde mi ani tak o chudnutie ako o zlepšenie zdravotného stavu a ideál by bolo nastaviť sa tak, že môžem žrať a nepriberať)))

Teta sa zasmiala, pozrela na mňa a povedala, že vraj vôbec nemám chudnúť. Vraj mám váhu ok, ale musím zmeniť pomer vody, svaly, tuk v prospech vody a svalov.

Ja som to tušila! Zas to cvičenie!!! :D Viem, že keď cvičím, je mi dobre. Potom mi je tak dobre, že sa na cvičenie vykašlem a začnem zas až keď mi je zle.

Asi som ten typ, ktorý potrebuje nad sebou nejakého rasa, ktorý do neho bude hučať a kontrolovať ho. Čo už som mnou. Vidina vyhodených peňazí za polročný program (áno, zaplatila som si za pol roka dozoru!) je pomerne silná motivácia so sebou dačo robiť a dodržiavať všetky pokyny.

Zatrhla mi jogurty a mlieko, lebo mi to nerobí dobre na pleť. Trochu som sa vydesila, lebo som tušila, že mi asi neporadí namiesto jogurtu chlieb so šunkou.  Vraj keď mi vyhovuje jogurt s vločkami a ľanom, tak to mám zachovať a jogurt nahradiť ryžovou kašou. OK. Začnem raňajkami a cvičením, o týždeň mám prísť opäť, posunieme sa ďalej.

Prvé raňajky: Zaliala som ryžové vločky, či čo to vlastne je, vodou, pomiešala, ovoňala... Nič moc. Ochutnala som to a zistila, že chuť na 100% zodpovedá vzhľadu. Spomenula som si na film Matrix. Tiež tam jedli takú gebuzinu. Hodila som do toho vločky, ľan. Trochu lepšie, ale stále Matrix. Neviem, či je to ok, ale hrozienka to možno zachránia. Nezachránili, ale konečne to bolo jedlé .

Som zvedavá ako dlho mi toto nadšenie vydrží. Môžem povedať, že po dvoch dňoch sa žiadne zázraky nedejú, ale je mi lepšie už len preto, že som sa na to dala.
 

PS: Tetu výživovú poradkyňu som postavila pred obrovskú výzvu. Ako variť tak, aby to bolo zdravé a zjedol to môj chlap. Včera som urobila zdravšiu verziu tuniakovej nátierky a nezistil, že je iná ako tá nezdravá. A aj celoražný chlieb zjedol bez rečí. Asi to nebude úplne márne. Som zvedavá, či zje dnešný obed - kus kus s tofu a šampiňónmi. 

Priebežne vás budem informovať:)