Terka stoji pri okne a hľadí do tmy. Všade vládne zdanlivý pokoj, aj keď mesto pulzuje svojim rytmom. Presne tak sa cíti, spomalená, akoby obalená všetkým nemenným a stále sa opakujúcim. Jej život sa skladá z vecí, ktoré sú rutinou, len akoby plávala, nechala sa unášať prúdom. Tam vonku je svet bohatý, rušný, plný prekvapení, iný ako ten jej.