Blogy používateľa all

Čuduj sa svete, nie som jediná absolútne nanič? To je akože normálne, že mám dve zamestnania, domácnosť na krku, jedno neposlušné (ale inak ohromné) dieťa, manžela čo sa stále čuduje, že som bez nálady? Áno som, lebo stále nič nesíham, nebaví každý deň ísť do práce a zase do práce a domov, a o všetkých a všetko sa starať a stále niečo odkladať a myslieť na to aby som nezabudla tamto alebo hento.
Je teda zrejme normálne, že ma štve, že každý rok nejaké to kilo priberiem a častejšie si farbím vlasy a tak ďalej ......

To ma teší, síce som smutná, ale stále normálna :o)

Včera ma môj muž tak NASRAL!

Ahojte naničmaminky,
neviem či je to len počasím, alebo práve prežitou zlou skúsenosťou, ale mám hroznú depku a tak som sa rozhodla vypísať.

Keď tichý dážď padá z neba,
pri svetle sviečky myslím na teba.
Je teplý večer a vonku prší,
ja mám náhle úžasný pokoj v duši.

Myšlienky moje si voľne lietajú
a chytiť do dlane sa vôbec nedajú.
Zaletia možno nocou až k tebe,
ach, aká škoda, že ťa nemám pri sebe.

Chcem tvoje dlane svojimi hladiť,
nočný vánok musí nás schladiť.

Tak som dnes mala konečne pekný deň. Nejdem sem písať celý priebeh, len chcem, aby ste vedeli, že mi je dnes dobre. Povedala som si, že ma nič tak ľahko nerozhádže a ono to fungovalo. Hneď som všetko videla krajšie.

... alebo ako som svojmu synovi facku dala

Môj drahomilovaný syn (14) prišiel zo školy, s úsmevom na perách prišiel ku mne, a povedal:
"Čo keby sme si objednali dnes jedlo z pizzérie?"
Zhodnotila som v mysli výdavky posledného obdobia, rozpočet nepustí, tak vravím:
"Hm, dnes nie, poslednú dobu sme veľa míňali."