Ak by ste sa ma to spýtali, z fleku poviem, že nie, hoc teda políčko, že s nimi pri internetovej objednávke automaticky škrtám. To sa už v bežnom živote skôr snažím zaostriť na tie pidiblchy, ktoré by normálne mali rozlezené na 46 stranách a obchodníci ich natlačia na A4. Občas mám dojem, že sú to QR kódy a nie znaky abecedy.
Tak sa nám emotívne začali prázdniny. Emotívne na všetkých frontoch.
Najviac ma dostali moji poslušní chlapčekovia, ktorí na prahu dospelosti sa naučili materi vravieť NIE.
Hnevám sa. Jedujem. Kričím a skúšam zvládnúť ešte aj ten stres od nich. Akoby iného dosť nebolo.
Mladší aj dojde, ja pokričím - "nie nie nie a ešte raz nie!" Vidím, že plač na krajíčku má. Ale nepustí. Hrdo bradu vystrkuje, päste v nohaviciach zatína, myslí, že to nevidím. Navrchu flegmoš, dnu to vrie.
A ja sa hnevám viac na seba ako na neho, lebo jeho zaťatosť obdivujem. To je chlap!
Moje telo aj hlava už dlhšiu dobu hlásili "fuull", v preklade, že majú dosť? A ja nepočúvam, alebo som nepočúvala, však toto treba spraviť a ono, na všetky strany... Dopovala som sa bylinkami a iným, aby som bola schopná fungovať aspoň v mojom bežnom úspornom režime. Ale komu niet rady, tomu niet pomoci. A tak prišli hlasnejšie výstrahy, či ešte výraznejšie odpájanie hlavy aj tela ...
Už dlhé roky si vždy nejaký pár sokolov (sokol myšiar) vyberie za miesto hniezdenia balkón na sídlisku nad mestom. Majiteľ balkóna je veľký milovník zvierat a tak každý rok sa snaží zriadiť on line prenos. Už bolo všelijak. Bol aj rok, keď sa nevyliahlo ani jedno mláďa. Zvyčajne sú to ale 3-4 mláďatká. Je super sledovať, ako rastú, ako sa rodičia starajú. Ako sa mladé učia. Až príde deň, keď vyletia. Občas sa ešte na jednu, dve noci vrátia. A potom už doslova vyletia z hniezda.
Ešte ani poriadne prázdniny nezačali a už mi tu zovšadial vyskakujú na fb známe devy na dovolenke pri mori. A to fakt môj okruh známych až tak rozsiahly nie je.
A ja nepočúvam, alebo som nepočúvala, však toto treba spraviť a ono, na všetky strany... Dopovala som sa bylinkami a iným, aby som bola schopná fungovať aspoň v mojom bežnom úspornom režime. Ale komu niet rady, tomu niet pomoci. A tak prišli hlasnejšie výstrahy, či ešte výraznejšie odpájanie hlavy aj tela ...
