Blogy používateľa all

V cyklistickom časopise o ňom muž objavil zmienku. Nejaká skupina cyklistov ho vo svojom príspevku vrelo odporúčala ako vychytenú zastávku na ich opisovanej trase. A keďže v Bavorsku dnes končili dvojtýždňové prázdniny, navrhol muž, aby sme sa ich vybrali zavŕšiť tým smerom celodenným výletom. O dome však pomlčal. Jednoducho a proste zabudol, čo bol prvotný impulz návrhu.

Postihla nás doma viróza. Lekár mailom naordinoval voľnopredajné lieky. Ja som už relatívne v poriadku, len mi ostal kašeľ. Tak som vyhrala cestu do lekárne.

Vypýtala som si kvapky, ktoré lekár napísal a zrazu mi lekárnička hovorí: "Vy ste v tejto váhovej skupine, však? Tak potom takto užívajte..." A čo vám poviem, trafila o hodne kíl menej, ako je reálne moja váha. Ani neviem, kedy naposledy som ja takú váhu mala, snáď niekedy pred 25 rokmi.

Fakt drobnosť, ale potešila

Raz za čas sa zvykneme s mladším synom vybrať počas víkendu na nákup. Ak mu treba voľačo sezónne doplniť, topánky, nohavice... Mám rada, tieto spoločné chvíle, pokecáme ..., občas aj niečo kúpime .... To zvyknem praktizovať aj s inými deťmi. Veľké obchodné centrum to vždy istí, zaparkujem a obchodov je tam dosť, takže je väčšia pravdepodobnosť, že voľačo nájdeme.

Pamätáte tú rozprávku O 3 grošoch?

O tom, že 1 groš požičiavate, 1 splácate a z 1 by ste mali žiť?

Tak bolo mi dopriate, len si to neuvedomujem, byť presne v tejto fáze. V jednej z najkrajších fáz vyrovnanosti života. Ešte stále smiem dávať a ešte stále smiem splácať.

Je úžasné sledovať, ako mi dospievajú deti, stavajú sa na vlastné nohy a pritom im môcť niečo podarovať na MDD. A je skvelé byť stále niekoho dieťaťom. Nie pre žltú sukničku pod koleno, čo sa mi točí, keď sa točím ja. Ani pre náramok farebných guličiek od mamy ku dňu detí.