Blogy používateľa all

Ako väčšina Trenčanov, dosť skepticky som sa pozerala na prípravy na podujatie Trenčín, Európske hlavné mesto kultúry 2026. Dokonca ani celý názov som dodnes poriadne nevedela.

Zháňali sme narýchlo matrac..U nás v Martine najskor ,že objednáme a povedali čakajte len pár dní.Nič.Voláme na info linku ,no že ešte počkať 2tyždne-to by bolo uz mesiac.Ale že v Dubnici maju-tak sadnuť do auta ,kupiť dial známku .čakať ako debil pred skladom pekne dlho kým sa objavil skladník ale že vraj prišiel im odbalený(neťuklo nám..!!).Že to s pomocnikom zabalí a naložia. von už tma do skladu pozriet nepustia.Prideme domov -matrac vyložíme a používaný.no ide ma rozdrapiť od jedu...

Tak som sa zas po čase dostala do kina. Bola to moja voľba, ako stráviť neskoré hodiny čakania na hudby chtivého synátora, ktorý šiel na koncert do hlavného mesta. A samozrejme, koncert sa končil po odchode posledného vlaku. Už tak raz chodil po Brne do tretej rána a tak tentokrát nerobil zo seba hrdinu a rovno sa spýtal, či ho nechcem odviesť.

Chcela. A rovno sme spoločnou večerou vybavili aj naše víkendové raňajky. A vraj je ráno múdrejšie od večera! 😆 No možno múdrejšie je, ale zábavné sotva.

Ako najlepšie zabiť čas medzi 21:30 a 00:00 som zvolila kino.

Ja maturitná téma 😆 - poďme si to naplniť niečím.

Mala som obdobie krupicových káš (ahoj Dženy 😊), mala som obdobie proteínových mega zdravých káš. Potom prišlo obdobie bez raňajok - len s kávou. Dneska ráno som vrzla chlebík so šunkou (a avokádom). Šak aby sa nepovedalo, aj chlebík bol kváskový 😆, ale prisahám, že keby mi chutil iný, tak si dám ten. 

Kedysi sme papali chlebík s kačacím tukom alebo ham and eggs.

A boli dni, keď som si natrela rožok so syrom a do druhej ruky schmatla rajčinu a už som niekde letela s knihou si sadnúť.

Čo hovoríš?

Čo to je?

Asi by som sa mala zamyslieť nad slovnou zásobou mojich synov. Lebo nieže ja im nerozumiem občas, tým ich slovkám, aj keď písanej forme nejaké skratky som už pochytila a používam. 

Ale pri bežnom prejave máme medzery. A rozhovor viazne.

A problém nie je vo mne, žeby som nerozumela, čo decko drmolí.

Problém je vo mne, že decko nerozumie čo JA hovorím!

Napríklad to včerajšie JELÍTKO.

Keď som sa spýtala, prečo má synak v bote jelítko, dostala som odpoveď ČO TO JE JELITKO?

Naše rána sú také bežné.

Majú svoju rutinu.

Vstanem ako prvá, vypustím Zet von, aby sa zahrala na psa a skontrolovala revír s prirodzenou značkovacou potrebou.

V prvom rade - nemám ju rada. V rade druhom som sa spýtala sama seba PREČO?

Prečo vytváram emóciu k niečomu, čo emócie nemá? 😀

A ešte k tomu mne ubližujúcu - negatívnu? Prečo sa nesnažím vyťažiť z nej maximum?

Ak si si niekedy "pokecala" s AI vieš, že ona strašne rada tie emócie ale vytvára.

Vlastne, povedala by som, že sa snaží zadávateľa otázok emočne nakloniť na svoju stranu.

A ja som si uvedomila, že vlastne by som ju nemala posúvať niekde, kde nie je.