Je jasné, že deti sú veľmi dobrí pozorovatelia. V mnohom nás zrkadlia. A tak je občas zaujímavé sledovať ich hry.
Moja praneterka má čerstvo 2 roky. Na mnohé veci je fakt všímavá, na svoj vek ukecaná. V týždni sa hrala u babky. Najskôr nikto nechápal, prečo všetky veci hádže cez malú bránku na schody. No stačilo sa započúvať do jej komentára a bolo jasné.
Niekedy sa v živote dejú neuveriteľné veci a jedna taká - z kategórie navyše smutných - ma po približne 18 rokoch spojila s mojou dávno spriaznenou dušou. Nazvime ju Marika.
Zobudili sme sa dnes do krásneho, slnečného, jesenného rána... A asi sme ani nemuseli veľmi pátrať, aby sme sa dozvedeli, že v USA Trumph vyhral voľby.
Rada pozorujem ľudí. Stačí mi len tak sedieť. A vnímať to, čo je okolo.
Pred časom sme spolu s Kamilou boli na výstave tort. Okrem úžasných sladkých výtvorov mi v hlave utkvela jedna dáma. Doslova dáma. Od klobúka po topánky. Dáma v najlepších rokoch. Vyobliekaná, jak sa na spoločenskú udalosť patrí. Žiadne fádne farby. Jasné sako, svietivé doplnky. Klobúčik na hlave. Športové hodinky na ruke.
K zubárovi chodím naozaj pravidelne. Dlho trvalo hľadanie. Ešte dlhšie trvalo, kým sa podarilo zuby dostať ako tak do poriadku, nabehla som na pravidelné preventívky, dentálnu hygienu tiež pravidelne. Však teda to aj stojí peniaze, zubár nemá zmluvu so žiadnou poisťovňou.
