Blogy používateľa

Teda, teraz nemyslím tak celkovo. O tom inokedy, aj keď tiež si myslím, že sú to zlaté časy.

Od veľmi skorého rána ma naháňa dojem, že je dnes piatok. A to sa len končí školský rok.

Nooo - LEN.

Nieje to len také len pre našu rodinu.

Po dlhých, nekonečne dlhých a úplne iných dvoch rokoch môžem povedať, že decká odchodili celý školský rok. Za tých desať mesiacov sme toho stihli neuveriteľne mnoho.

Dospieť, ja viac ošedivieť, prešli sme si covidom s ľahkým priebehom, jedného prijali na strednú školu, druhý sa konečne začal učiť, resp prišiel v treťom ročníku na to AKO sa na strednej učiť. Uvidíme pri maturite.

Chcela som napisat blog o tom, ako je to uz zas v normale po koronovej odmlke. Len jeden zasadny fakt mi to narusue. Hoci u nas sa tvarime, ze pandemia je uz za nami, svet sa zmenil. Kym na Slovensku remceme, ak mame ist k lekarovi s ruskom, v takom Nemecku ci Rakusku s tym problem nemaju. Alebo ho len neriesia? 

Prvy ruskovy zachvev som zacala riesit na zaciatku Viedne, kde zrazu sprievodca dovtedy pobehujuci "hore bez" mal respirator. 

Tak zapinam google a zistujem. Jj, Vieden ako jedina vo verejnych prostriedkoch pozaduje prekryte cesty. 

Leto si ma naslo tak nejak samo. 

Ani by som tomu nevenovala pozornost, ze je to dnes, keby mi manzel nepripomenul, ze dnes je najdlhsi den a ja som sa zacala sapat po kalendari a mrvit v nom.

Za oknom vlaku mi kyvaju kukuricne polia a ja si uvedomujem asi az teraz, ked som sa pristavila, ako ten cas sialene leti. Decka uz maju pouzatvarane mnohe znamky, nejake vylety za sebou a viac sa do skoly tesia ako netesia, co je fakt dokazom, ze leto je za dverami.