Blogy používateľa all

Ako Dianka (v januári bude mať päť rokov, preto píše, ako v listoch, adresovaných občas nám) dokázala obísť mamin zákaz

Aký bol pre mňa končiaci rok?  Dlho som rozmýšľala nad jediným slovom, ktoré by ho najviac vystihovalo.

Neopakovateľný - lebo dúfam, že sa už nikdy nezopakuje . Výnimočný - lebo sme mali stále nejaké výnimky. Rok-domased -  lebo sme jeho veľkú časť presedeli doma… dalo by sa ich vymyslieť a napísať omnoho viac.

Ahojte,

Konečne! Podivný rok 2020 končí! Pamätám si ako keby to bolo včera, keď som si pripíjal s neznámymi ľuďmi na silvestrovskej mestskej akcii a dúfal, že všetko výjde podľa plánov, niečo vyšlo a niečo zas nie ...

Človek odjakživa túži mať viac ako v skutočnosti má. Niežeby bohatstvo bolo v živote tak veľmi dôležité ale keď vám do schránok prídu každomesačné povinné platby (inkaso a podobne) tak ťažko to vyplatíte slovami, že peniaze nie sú všetko. V dôsledku koronakrízy som prišla o prácu a môj manžel pracuje v gastrosektore, ktorý ako vieme, tiež je momentálne úplne na kolenách a už niekoľko mesiacov je doma bez príjmu. Situácia nie je ľahká ale nebojte sa, nejdem tu vyplakávať nad mojou životnou skúsenosťou, skôr naopak. 

Zo srdca vám prajem krásne  a pokojné sviatky v kruhu najbližších, hlavne nech ste všetci zdraví. 

Dúfala som, že niekto objaví vo veršoch aj čaro tohtoročných sviatkov. Stalo sa tak a dokonca po šarišsky.

Máme doma za sebou ťažké časy. Vlastne všetko to vyvrcholi dnes. Celý ten kolotoč chorôb, nemocníc, obáv. A pohrebov.

A tak padá na mňa smútok a únava. Ale videla som niekde vec, čo ma oslovila.

Dnes pozývam všetkých na Vianočné trhy. Tak separé, doma. My si urobíme cigánsku. Len tak jednoducho, mám v chladničke plátky krkovičky, naklepem, opečiem ako minútku. Ku tomu smažená cibuľka. Jediné vhodné pečivo, ktoré som zohnala sp kaiserky. Nevadí, budú tie.

Priznajme si to, Vianoce sú hlavne o darčekoch. Najskôr dlho vyberáme, čo komu. Zháňame. Skrývame.  A potom pozorujeme, či sme trafili. Či sa darčeky páčia.

Snažila som sa loviť najskôr v mojej pamäti. Či sú tam uložené nejaké darčeky. Potom som otravovala manžela. Syna. A ostatných v mojom okolí.

Situácia je aká je, zložitá pre všetkých. Aj pre nás, čo máme strechu nad hlavou, prácu a z čoho žiť. Aká náročná musí byť pre ľudí bez domova, osamelých seniorov, pre týrané ženy ale aj slobodné matky, ľudí na pokraji chudoby u nás aj vo svete.

Viem, že nemáme šancu zachrániť celý svet, niekedy ani jeho zlomok. Ani nemôžeme vrámci zachovania zdravého rozumu, v tomto čase, prežívať všetky neprávosti  ... ale aspoň trochu môžme pomôcť tým, čo to potrebujú.