Blogy používateľa dasa_

Napriek tomu, že škola je už veľmi, veľmi dávno za nami, často sa v myšlienkach vraciame ku školským rokom. Jedno z ponaučení na celý život bola aj veta: Inžinier si vie všetko vypočítať. A tak počítam. Čo príde. Sem tam prepočítavam aj svoje nákupy. Porovnávam.

Chcem veriť, že toto všetko je len jeden nepodarený žart. Aj som sa dokonca pozrela do môjho spamového priečinka. Či aj tam niečo nie je.

Ale nie, nie je. To len asi všetky školy na Slovensku dnes dostali výhražný mail. So slovami o bombe. Ďalšie ani nejdem radšej rozvádzať. To ani nemôže byť zábavné. Keď si človek uvedomí, že už len mať všetky mailové adresy škôl je celkom náročná práca. Teda, pravdepodobne to stojí peniaze.

V asi 200 metrovom okruhu od nášho domu sú 2 evakuované školy plus 1 banka.

Mám rada cestu vlakom, hlavne na trochu dlhšie vzdialenosti. Pripomína mi to časy, keď som chodila do školy, tak je to pre mňa také nostalgické. A naviac, mám pocit, že vo vlaku sa vždy niečo deje.

Absolvovala som tých ciest ráno do hlavného mesta a večer späť tento rok niekoľko. Hlavný môj poznatok je, že chodí veľa dôchodcov. Teda žien. Chodia v skupinkách. Na výlety. Kedysi od nás takto chodievali ženy na brigády. Hovorili sme tomu "motyčkové kúpele". Dnes objavujú.

Potrebovala som pár drobných kvietkov. Skúšam rôzne obrázky. Tak som ráno vybehla von. Bývam v strede mesta a našťastie je okolo nás kopec zelených plôch. Niektoré už stihli pokosiť, ale stále je dosť miest, kde môžem tieto kvietky zbierať. Okolo išla pani a tak divne si ma obzerala. Síce sa pri tom usmievala, ale také zvláštne to bolo.

Pranie patrí k mojim obľúbeným činnostiam Občas s humorom vyhlasujem, že deň, keď som neprala, považujem za stratený. Alebo sa cítim, ako ten Jožko Pletko, čo pozaváral všetko. Akurát je teda periem všetko.

Niekde som čítala o tom, že aj tenisky sa dajú prať. Mám jedny staršie, ktoré som veľmi rada nosila, ale boli už také zašlé a už som ich nosila iba tak na prechádzku k Váhu. Tak som sa rozhodla ich obetovať na pokus.

Celý tento mesiac ma čaká intenzívna práca doma za počítačom. Tak keď som niekde čítala o jednoduchom domácom osviežovači vzduchu, rozhodla som sa, že to vyskúšam. Veď zmiešať citrónovú kôru s niečím voňavým a nechať pomaly variť vo vode, kto by to nezvládol.

Pripravila som si malý kastrólik, okrojila citrónovú kôru, olámala rýmovník (alebo migrénovník? nerozoznám ich) zaliala vodou a dala na malý plameň variť. Predstavovala som si tú jemnú vôňu.

Párkrát som aj doliala vodu. Aj keď vôňa bola teda podľa mňa len v okolí hrnca. Ale furt som tomu dávala šancu.