Blogy používateľa kp

Tento rok 18.decembra. Nie, nepomýlil sa. Iba mi splnil môj dávny sen z detstva. Kedysi v roku 2010 som na jeho základe splodila nasledujúci blog:

Píše sa rok 2025...

(alebo krátka predstava o zvolenej budúcnosti z jedného letného dňa o 15 rokov neskôr)

Tak znel oficiálny názov nášho tohtoročného vianočného gospelového a zároveň benefičného koncertu, ktorý sa konal minulú nedeľu. Môj prvý pred publikom v novom zbore, keďže minulý rok som v tomto období kvôli Michaelovi a jeho koncertom pauzovala.

Technika sa, našťastie, na poslednú chvíľu predsa len umúdrila, a tak sa nám podarilo širokému publiku nielen spríjemniť víkendový adventný večer, ale vďaka vystúpeniu sa na dobročinné účely vyzbieralo vyše 2200€.

V ktorýsi deň sme zostali v triede ja s Twins1. Ostatné deti museli na dvor, ona si túto povinnosť odkrútila hneď počas prvej pauzy.

- Katarína, zahráš si so mnou "Ducha"? - spýtala sa tak detsky nevinne a pritom zaklipkala svojimi žiarivými, neodolateľnými kukuč.

- Najprv musím poupratovať miestnosť a keď zvýši čas, môžeme si ho spolu pred úlohami zahrať - odvetila som.

- Dobre, tak ja zatiaľ pripravím hru - zašveholila veselo.

Keď slnko začne strácať na sile, opadá žiarivé zlato zo stromov na zem, aby na niekoľko nasledujúcich týždňov svietilo pocestným zospodu. Niekto kedysi povedal, že to nie odpad, ktorý treba rýchlo pozametať. Bo to čaj pre stromy, plný potrebných živín na posledné nabratie síl pred mrazivou zimou. Naordinovaný prírodou.

A očistná terapia pre tých, ktorí zbožňujú nevidieť si topánky a zároveň sa brodiť masami príjemne šuchotajúceho lístia všade navôkol.

Eng, Rakúsko - alebo javorové údolie, ktoré sa (predovšetkým) na jeseň stáva cieľom mnohých turistov

Po tom, čo sme sa s učiteľkou náboženstva zhovárali o momentálnych problémoch s Afričanom, pričom som jej povedala svoju verziu, prečo asi posledné týždne vyvádza/vyrušuje/je nekľudný na vyučovaní, aj ona potvrdila, že je rovnako neposedný na hodinách u nej. U mňa je relatívne v pohode, ale ja som naň prísna, keď treba a to sa za tie roky už naučil akceptovať.

Okrem toho mi povedala, že začali ako trieda chodiť na povinné plávanie (hodiny telocviku) a hoci s ním robila (privátny) kurz cez leto, vraj ho teraz takmer nedokázali dostať do vody, aký mal z nej strach.

Potrebovala som nejako zamestnať svoje ovečky a jednou z možností bola príprava novoročných kalendárov. Vravím si, keď podelím +/- sedemnásť detí (bo nie všetci chlapci sú i včeličky) a dvanásť obrázkov na cca. dva zostávajúce mesiace, v pohode všetko stihneme do vianočných prázdnin.

Nuž ale to som vtedy netušila, že dievčatá nasadia neuveriteľne čertovské tempo a uštvú ma v priebehu dvoch dní. Vôbec nečakali na nejaké rady či tipy odo mňa, viacmenej obkukávali jedna od druhej.

Tento rok sa oficiálne do radov inštruktorov prehuplo naraz osem tínedžerov. Šťyria chalani, štyri baby. V predošlej várke boli iba mládenci. Dnes sú z nich už vedúci. I tí prví, i tí terajší mi pripomínajú rozprávku o troch grošoch. Čo kedysi sami dostávali, vracajú teraz mladším. Ako svoju výslužku si zasa odnesú krásne spomienky, nezabudnuteľné zážitky, skvelé priateľstvá. A ako ich tak pozorujem, raz budú z naučeného sami profitovať v úlohe perfektných tatov a mám. Len násjť tú správnu polovičku...

A predsa je medzi týmito dvoma skupinami istý rozdiel.