Takže po zhodnotení vzdialeností a počtu prestupov na regionálnych spojoch som Berlín z plánovaného zoznamu škrtla. Zároveň som potrebovala zaň nejakú vhodnú náhradu bližšie ku Bambergu. V prvom momente pri pohľade na mapu ako možná alternatíva na mňa žmurkal Leipzig. Ale iba do momentu, než som kúsok za ním neobjavila Weimar. Weimar! Alebo synonymá Goethe & Schiller. A bolo rozhodnuté. Veď vzhľadom na cestovanie zadarmo môžem do Leipzigu „skočiť“ na jednodňový výlet, nahovárala som si v danom okamihu.
Ak v najbližšej dobe zvažujete návštevu Nemecka a ste relatívne flexibilné, čo sa času a plánovania týka, pričom sa nebojíte trochu zariskovať, nenechajte si ujsť možnosť cestovať cez tzv.“49 €-Ticket
V cyklistickom časopise o ňom muž objavil zmienku. Nejaká skupina cyklistov ho vo svojom príspevku vrelo odporúčala ako vychytenú zastávku na ich opisovanej trase. A keďže v Bavorsku dnes končili dvojtýždňové prázdniny, navrhol muž, aby sme sa ich vybrali zavŕšiť tým smerom celodenným výletom. O dome však pomlčal. Jednoducho a proste zabudol, čo bol prvotný impulz návrhu.
Na tento víkend sľubovali rosničky krásne, slnečné počasie. Moji chlapi zatúžili oprášiť svoju amatérsku horolezeckú výbavu a spýtali sa, či im nechcem robiť spoločnosť.
Pri poslednej - vlastne zároveň i prvej - návšteve v Bavorskom lese som si skalopevne predsavzala, že sa doň čo najskôr vrátim. Sen som si splnila tento týždeň.
Kým pri poslednej návšteve týmto smerom nám celý týždeň intenzívne pršalo a deň po našom odchode zaliala nejaká miestna priehrada diaľnicu tak, že autám z vody trčali iba strechy a mne od hrôzy pred TV takmer oči vypadli, spoznávame tentokrát, čo zažíva také kura v grile. Zostáva nám vraj posledných 9 rokov, než sa zaživa uškvaríme.
Ale kto sám sebe jamu kope,... hubu si právom spáli!
Deň piaty, rozlúčkový, keď sme v predošlý deň na stanici U3 zazreli veľkoplošnú reklamu na Dungeon, sľúbila som Michaelovi, že si ešte raz a dôkladnejšie preštudujem informácie ku nemu na internete.
