Vyberaví stravníci

No, ja sa priznám statočne a otvorene, že som ten problém tiež mala a mám - našťastie ale skôr s tým hlavným jedlom ako s prílohami. Kým boli decká ešte deckami, tak som sa snažila vždy si to vydumať tak, aby som pri jednom varení mohla urobiť po vôli ak už nie všetkým, tak aspoň viacerým - napríklad kuracie prsia som časť obalila na šnicle a časť nechala tak a boli "na prírodno" a hoci mám tiež dosť vyhranené buď/alebo ryžovo-zemiakové typy, tam už som sa toľko nepárala - príloha bola iba jedna (dve boli iba ak zostalo z predchádzajúceho dňa). Dnes už mi to tak netrhá žily, sú veľkí, občasný pôst ich nezabije a varím čo mi na myseľ príde - v priemere to vychádza tak, že aspoň 3-4krát do týždňa je najedený každý - ale ak sa dá a mám čas, tak ešte stále sa snažím ulahodiť všetkým - napríklad zrovna včera som robila kuraciu polievku - polovica chcela s grísovými nokerlami a polovica so slížami. Tak bolo oboje - slíže kupujem, to nie je problém ovariť a nokerle sú tiež raz dva ...
Hoci tie rôzne chute sa prejavujú aj pri koláčoch, tam ma to už vôbec netrápi, lebo koláče to je bonus, to k životu netreba, tam to skôr beriem tak, že ak niekto nechce - zostane viac ostatným.
Ale myslím si, že sa to vždy dá nejako "vykomat" - mladý napríklad neje šunkaflek, tak jemu buď odložím iba holé fleky (ku podivu, stačí mu to), alebo mu z časti tých flekov urobím granadír ... a pod. K tomu granadíru sa ale viaže jedna pekná rodinná historka - mladý ledva vedel hovoriť, ale dušoval sa o stošesť, že on neľúbi granadír (zbožňuje ho, odkedy ho 1x ochutnal ), tak hovorím, neboj sa, granadír budú mať iba dievčatá, ty budeš mať zemiaky s fliačkami - vôôôbec mu nevadilo, že mu to naberám z toho istého hrnca, že to vyzerá tak isto ako to, čo mali na tanieri baby - on mal zemiaky s fliačkami a bol spokojný ...

Tak u nás sa zje všetko, aj keď, samozrejme, každý člen rodiny má jedlá mimoriadne obľúbené (u detí sú to napr. palacinky - tie by som mohla robiť asi aj každý deň) a aj také, ktoré síce zje, ale nadšený práve nie je. V druhom prípade sa dotyčný nenadšený poňúra v chladničke, a ak tam nenájde vhodnejšiu variantu z minulého dňa, zje to, čo je na stole.
A je vymaľované.

Všetci totiž veľmi dobre vedia, že všetky prípadné protesty by skončili akurát mojim pokojným prehlásením: "Nechceš? Nech sa páči, navar si sám."
A je vymaľované zase.

ja to mam podobne mala lubi len urcite jedla do 3 rokou jedla vsetko.napriklad maso je iba kurace a rybu z prasatka len rezne,masa na stave absolut,zemiaky len americke a hranolky velice zridka kasu pyre,polievky len slepkovu inu nie.ovocie len jablka a banany,zeleninu len redkovku uhorku bez semienok mrkvu a kalerab,syry lubi temer vsetky jogurty len niektore,mlieko len s grankom,nepomohlo ani hladovanie zato velice lubi cestoviny suche osolene.doktorka mi povedala vraj ju nemam do nicoho nutit ze z toho su anorexie tak nenutim.inak jej naj jedlo su bryndzove halusky tak si myslim ze predsa len to nieje az take zle

dobreee, sedi mi to dnes ako r.t na serblik
prave sme dovecerali a pri veceri som skonstatovala - pozrite, kazdy mame nieco ine
Deti spagety - Evicke len s kecupom a syrom, Samko s tuniakom a syrom.
Moj muz zvysok maska od obeda a zeleninovy salat, ja zvysok fasirky z mraznicky a tiez zeleninovy salat, ale aj so syrom a tzatzikami
Podobne ako adus, kombinujem tak, aby som podla moznosti vyhovela vsetkym, ale nejake velke vymyslanie netolerujem. Samko dnes spekuloval na obed pri polievke a druhe tiez nezjedol cele - oook, ziadna sladkost, nic az do vecere (len jablcko na olovrant) Veceru zmastil, len take fukoty
Kazdy mame niektore jedlo neoblubene, nasa Evicka pecen. Ok, ked ju robim - restovanu s ryzou, Evicke urobim z ryze zeleninove rizoto. A je to.
Samko nema rad hrasok - ok, ked robim hraskovu polievku, Samkovi hrasok vyberiem a ma hraskovu bez hrasku
A tak podobne.
Eva

Kami, u nás je to podobné,mladší začal s jedlom štrajkovať, keď začal chodiť do škôlky a drží ho to doteraz.Nuž, varím tak, aby sa najedol. Lebo radšej zje suchý rohlík, ako by mal jesť niečo, čo nechce. A veru, skúšali sme aj systém kto z koho, ale nevydržala som ja, pretože ho pri jedení napínalo, plakali sme a v konečnom dôsledku som to vzdala.Nuž, starší zje všetko, čo nezje jeho, takže toho sa snažím obmedzovať a mladšieho presviedčať, aby niečo zjedol.

U nás bola táto téma v piatok. Dcéra mala prísť domov z internátu a objednala si brokolicovú polievku a dajaké mäso. Svokra mi práve doniesla králika, tak bol na paprike. NIKDY proti nemu neprotestovala, ani slovko nepadlo, že ho nemá rada. Len v piatok, hned ako prišla a nazrela do hrncov cirkus. Polievka je nejedlá, chýbal jej v nej cukor a králik s domácimi haluškami bol: výgrc. To sú jej slová. Skončilo to tak, že ja som skončila s plačom na záhrade, kde som sa snažila ukludniť a mladá dáma odišla hladná von. Ja som sa vrátila do domu až ked ma prešla neodolatelná chuť vyhádzať hrnce aj s obsahom von oknom a najradšej jej o hlavu. Zaujímavé, že na druhý deň bola tá istá polievka super (stačilo si dať do taniera trolinku cukru) a mäso bolo taktiež jedlé

Práve dnes som počula staré známe porekadlo:Hlad je najlepší kuchár.
Prestala som riešiť kto čo ľúbi a komu niečo nechutí.Týmto tempom by som asi nevarila nič alebo len polievku zo sáčiku.A začala som variť všetko čo ma napadne bez názoru ostatných.Deti už nie sú malé,môžu aj ony niečo navariť,aj mňa by potešilo keby aj niekto iní navaril.
Dokonca sa mi stalo že som navarila a odišla na celé popoludnie.Syn mi volal s otázkou čo máme na obed?Podotýkam že sedel doma vedľa kuchyne.Bolo mu za ťažko sa čo len ísť pozrieť do hrnca.Včera som vešala prádlo a nemal problém prejsť za mnou zasa okolo kuchyne s otázkou čo máme na obed?
A keď zadám otázku čo variť a všetci pokrčia plecom s tým že niečo navar,tak neriešim.Ale nie som reštaurácia aby som každému vyvárala zvlášť.

Mám známu, ktorá ma 5 detí. Ke´d som sa jej na konci jarných prázdnin pýtala, ako rieši jedenie, tak len prevrátila oči a povedala, že na začiatku týždňa dostali deti pero a papier a každý mohol napísať 2 (slovom dve) jedlá, ktoré naozaj, ale naozaj nezje. A sľúbil, že všetko ostatné bude akceptovať :))

Pri tejto téme ma napadla spomienka na jedného môjho bývalého kolegu. Jeho jedlo nebavilo, jedol len preto, lebo to bol taký zvyk :) raz rozpravál, ako prišiel domov, mama mu len povedala, aby si dal polievku, čo bola na šporáku a odišla. Vrátila sa, až keď dojedol.
Polievku si dal na tanier a ako jedol, hovorí, si, no, mama zabudla osoliť. Potom si zobral zemiak a konštatoval, že mama sa asi ponáhľala, keď tie zemiaky neočistila. No nič, ale zjedol...
Mama sa vrátila a čudovala sa, prečo nejedol polievku. A vtedy im to zrazu došlo obom - on proste siahol do nesprávneho hrnca a zjedol to, čo mama uvarila pre prasiatko :))) Tá správna polievka bola vo vedľajšom hrnci

Tak to poznám aj ja. Starší synátor neľúbi strukoviny. Už to akceptujem, jeho z nich napína. Polievku zo strukovín varievam, on má v tanieri bez.
Vždy mu hovorím, keď ho vidím s kláskom kukurice, prečo mu nemôžem nabrať kukuricu aj v mäse, alebo v ryži. To nie je to isté.
Mal obdobie, keď nechcel jesť mäso. Tak som mu vysvetlila, že on ako dieťa potrebuje bielkoviny. Tie sú v mäse a v strukovinách. Nech si vyberie...
Samko má aj problém zjesť, keď je niečo nové. Stačí keď vezmem lyžičku, dám okoštovať a je to v poriadku.
Niekedy ma vytáča s "kakaovými" cestovinami. Riešim to tak, že mu poviem, že na obed bude mať cestoviny s omáčkou. Na olovrant si môže dať kakaové.
S mladším (9 mes.) problém nemám, tomu nesolím, nesladím.... a chutí mu. Len nech mu to dlho vydrží.
A MM som prevychovala. Keby jeho mamička videla, čo mu varím.... Že on nemá každý deň mäsko.... Ale aspoň mu je vzácne.

Tak u nás sa zje všetko.Až na syna Kamila.Asi je to tým,že je najmladší.Jedol len to,čo mu chutilo.A už tri roky obedy v školskej jedálni iba babre.Doma nie je hladný.Nijakovsky sa nedá donútiť zjesť obed.Zato mliečko do automatu nestíhame kupovať a zakaždým poje stravu určenú pre ZťP dcérku.Najstaršia dcéra hreší každý den,ked nájde prázdne kelímky z jogurtou a musí bežať do mesta aby mala čo dať svojej dcérke.Za našetrené peniaze si nakúpi sladkosti.
Už aj triedna nášho syna to vzdala,aby ho prinútila k obedom.Keby sme mali variť podla syna,tak jeme iba sladké jedlá.No a tie nemusím zase ja.

My sme boli doma piati, a všetci sme jedli to isté... Nikto nevymýšlal ani nefrflal, teraz je nás tri a pol :) Ja zjem čokolvek, ale ked to nemá maso, tak sa nenajem, MM len čisté masko, alebo sladké, dosť sa pri jedle navymýšla, trojročný musí mať polievočku rezankovú (vývar) , ten musí byť, druhé bud neje nič, alebo musia byť zemiačky, šťavička, masko... najnovšie varím aj sedemmesačnému zvlášť, čiže často máme my štyria dve aj tri polievky, alebo dva obedy.. Ale za s ne dajaké špeciálne menu :) navarím jeden obed poriadny, a v zásobe mám špagety a morcadellu (pre MM), pre trojročného fľaškový obed Hami a najmladší má pár porcií v mrazničke a ked nestíham, tak máme na obed ovsené vločky v mlieku, ryžu s mliekom alebo krupicu, na tej sa zhodneme všetci traja

Jeeee Kami ja by som to u nas brala ako vyhodu ak by boli priebercivy, tie moje kyseliny totiz zjedia vsetko co nezje ich, bez ohladu na to ci uz jedli aj ostatni (castokrat sa stane ze sa mi neujde nieco na co sa velmi tesim). By som obcas uvarila nieco co oni neradi aby som mala istotu ze ostane aj mne. Takto je to priam nemozne, takze ak chcem mat istotu ze sa mi ujde musim sa najest skor nez dojdu moji milacikovia A ver mi nie je to kvoli mnozstvu, nech je hrniec akokolvek velky oni si s tym poradia, obcas mam pocit ze je to pre nich priam vyzva

U nás sa zje všetko. Máme zopár antiTOP jedál (zlý zážitok zo škôlky) ale to sa dá hravo zvládnuť. Nevarím ich a neprovokujem ....alebo improvizujem. Vždy sa dá nenávidená časť z jedla vybrať alebo nahradiť inou.
Dcéra neznáša od škôlky granadír, no naposledy si dala celkom statočne a vyhlásila, že prehodnotí svoj vzťah ku nemu (Vylepšila som ho upraženou cibuľkou a kúskom oravskej...)
VŠ a internát urobia svoje aj s najväčšími preberákmi v jedle, alebo "vojna a vši" ako vravievala moja stará mama keď som nechcela nič jesť.
Joj keby sa mi tá nechuť k jedlu občas vrátila....
Asi tie obavy z vojny a vší podvedome ku mne dorazili miesto detskej predpuberty až v menopauze

Kami, aj moje deti dosť vyberajú v jedle, a pritom, keď boli maličkí, zjedli všetko, čo som navarila. Syn má presne taký problém so zemiakmi, ako tvoj. Ako prílohu nechce zjesť ani jeden jediný, ale zapekané, alebo v haluškách má veľmi rád. Takže ako prílohu jedáva len ryžu, alebo cestovinu, pretože si, bohužiaľ, zatiaľ nezvykol ani na kuskus a pohánku, čo tiež varievam.
Dcéry jedia celkom dobre, keď neberiem do úvahy najstaršiu 15 ročnú, ktorá má bezmäsité obdobie, a nechce si to dať vôbec vyhovoriť. Usúdila, že bez mäsa bude zdravšia, darmo som ju presviedčala o význame mäsa v jej veku. Keď som do nej naposledy pchala morčacie, a ona to skoro vyvrátila, usúdila som, že tadiaľ cesta nevedie. Prestala som na ňu tlačiť, začala som po večeroch vyvárať sóju, cícer atď., popri tom sme sa všetci začali zdravšie stravovať .
Ale stále dúfam, že je to len prechodný stav, a dcéra začne jesť aj mäso.
Ešte malá rada pre mamky nejedákov. Keď sa synovi nejaké jedlo nepáči a nechce jesť, milo sa naňho usmejem a zoberiem mu tanier so slovami : Keď teraz nechceš, odložím ti a dostaneš, až budeš hladný." A pošlem ho preč od stola. Zaručene najneskôr do hodiny si to rozmyslí, a zje všetko. To sa, samozrejme, nedá praktizovať, keď sa niekam ponáhľame.
Najhoršie,čo sa dá spraviť, je presviedčanie, aby to zjedol, aké je to zdravé ( to vôbec neodporúčam vravieť, potom to už naozaj nezje). A ete ma napadlo, funguje aj to, keď si sadneme za stôl spolu s deťmi, a všetci s chuťou jeme. Keď dieťa vidí, ako nám chutí, možno ho jedlo tiež zaujme

U nás sa stravujeme takmervegetariánsky (ja takmermakrobio) a najradšej máme zemiaky, tie môžeme aj každý deň. Variujeme ich na všetky možné spôsoby. Najčastejšie to robievam jednoduchým spôsobom: navarím veeeľa veeeľa zemiakov a každý si ich urobí na ten spôsob, na aký má momentálne chuť. Zo 7 litrového hrnca zemiakov väčšinou za 3 dni neostane nič

Najmladší syn mal obdobie,kedy odmietal jesť zemiaky.Nenútili sme ho,ale ani som mu nič iné nevarila zvlášť.Neviem,či dozrel,pochopil,alebo mu to len zachutilo,jednoducho jedného dňa zjedol aj zemiaky.
Chlapci,aj manžel zjedia všetko,jediná čo vymýšľa s jedlom som ja ,mám zopár jedál,ktoré mám menej obľúbené,ale zjem,ale mám asi dve tri jedlá,ktoré nezjem za nič na svete a chalani by to ako na truc jedli každý deň,keby mohli (držková,špenátový prívarok.... )