reklama

Vianočný román 34

Pridal/a dulka dňa 20. 12. 2012 - 12:11

reklama

O tri roky neskôr

Nataša si s láskou pohladila bruško, na ktorom bola jasne vidieť, že čo chvíľa im do rodiny pribudne malý človiečik. Nevedeli, či to bude chlapček, alebo dievčatko. Nechceli to vedieť, chceli sa prekvapiť.
Ustúpila o dva kroky dozadu a ešte raz si kritickým okom prezerala vianočný stromček, ktorý práve vyzdobila. Krásnu jedličku doniesol včera večer Peter so šibalským úsmevom na tvári a roztopeným snehom vo vlasoch. Veľmi sa už tešili na tieto Vianoce, ktoré budú ich prvými v novo zrekonštruovanom dome, do ktorého ju kedysi Peter priviedol, aby je objasnil niektoré skutočnosti. Veru, jej život sa úplne zmenil. Sadla si do hojdacieho kresla a opäť, ako už toľko krát pred tým, analyzovala všetky udalosti, ktorými si prešla pred troma rokmi.
Pod ťarchou dôkazov sa Mira nakoniec priznala, že zabila Ivetu a to isté mala v pláne urobiť aj s Natašou. Dôvod bol nakoniec jednoduchší, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Žiarlivosť. Mira bláznivo milovala Maroša a nezniesla žiadnu inú ženu po jeho boku. Súdneho procesu sa však už nedočkala. Spáchala samovraždu.
Nataša bola z toho prekvapená, tak isto aj Maroš, ale napriek tomu, že ešte asi dva mesiace žili v spoločnom byte, nedokázali už svoj vzťah zachrániť. V ten deň, keď si začala baliť veci, sa jej len opýtal, či ide niekam na dlhšie. Povedala, že navždy. A on neprotestoval. Tiež cítil, že už to viac nemá význam. Pred dvoma rokmi odišiel pracovať do zahraničia. Teraz ho vidí tak raz do roka počas vianočných sviatkov, keď príde na Slovensko. Samozrejme vždy príde aj za jej manželom - Petrom, jeho bratom. Ten jej bol po všetkých udalostiach najväčšou oporou a ani nevedeli ako, zrazu zistili, že ich vzťah už dávno nie je len o priateľstve. Keď zistila, že je tehotná, mali pocit, že ku šťastiu im už naozaj nič nechýba.
Zo zamyslenia je vytrhol Peter. Objal ju okolo pliec a spolu tíško pozerali na rozžiarený stromček.

Dvojičky - Nataška a Petrík, sa narodili 24. decembra. Len čo dojedli večeru a pomaly sa chystali ísť rozbaľovať darčeky, zacítila, že ten najväčší darček sa už tiež pomaly pýta na svet.
Boli to doposiaľ ich najkrajšie a najvzrušujúcejšie Vianoce.


reklama

reklama

Tangy, Št, 20. 12. 2012 - 12:43

Som rada, ze sa konecne niekto podujal a rozluskol to (y) (clap) .

dulka, Št, 20. 12. 2012 - 12:45

Už sa mi to zdalo trocha domotané a zdĺhavé (sun) :-)

púpavienka, Št, 20. 12. 2012 - 15:44

Krásne si to (y) (clap) (clap)

stefanie, Št, 20. 12. 2012 - 19:00

(clap) (clap) (clap) (clap) (clap)
Krásne si to ukončila... naozaj vianočne... :-) Ďakujem.. :-)

Teším sa na ďalší román... :-)

dulka, Št, 20. 12. 2012 - 19:07

Dievčatá ďakujem :-)

fantika, Št, 20. 12. 2012 - 19:09

(y) (clap) (heart)

Martina79, Pi, 21. 12. 2012 - 08:45

(y) (clap) (clap) (clap)

bigmama, Pi, 21. 12. 2012 - 11:07

tak, docitane a naozaj pekne napisane, take "sladke" vianocne citanicko (y) (heart) (hug)

Liana, Pi, 11. 01. 2013 - 15:02

To bolo super čítanie... tlieskam všetkým spoluautorkám (clap) (clap) (clap) (clap) (clap) (clap)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama