Vianočný román č. 32

Ráno však policajti neboli o nič múdrejší. Znamenalo to, že musia opäť raz odzačiatku, aby našli niečo nové. Dostali za úlohu prehľadať Marošov byt.
Netrvalo dlho a volali na oddelenie:
- Šéfe, v ich byte sme našli malú tmavú krabičku, vo vnútri kapsulky a v nich biely prášok.
- Super, prineste to ihned na rozbor! A dávajte pozor, aby sa vám to nestratilo! Môže to byť dôkaz!
V laboratóriu dali príkaz, aby to prezreli prednostne, boli nedočkaví.
O hodinu zazvonil telefón:
- Dobrý, tu je hlavné laboratórium. Máme výsledky. Rozbor ukázal, že....

Medzitým sa Nataša zobudila. Obzrela sa okollo seba a nechápala, čo sa deje. Ved ejj bolo dobre, prečo je odrazu späť n JIS-ke? čo sa stalo? POhla sa, ale pocítila bolesť v bruchu.
Zazvonila sestričke, prišiel lekár.
Ked jej oznámil, čo sa stalo, takmer sa zrútila...
Takže ten, čo ma chcel zabiť, zabil moje dieťa???
O chvíľu tu príde policajt z vyšetrovania.
Ani nedopovedal vetu, a už vošiel muž v uniforme dnu.
- Môžem?
- Jasné, už vás čakáme...
- Takže, Nataša, našli sme u vás doma jed, ktorým ste boli otrávená a ktorým bola otrávená aj Iveta. Neviete o tom niečo?
- Netuším, ako to vyzeralo?
- Našli sme ho v kuchynskej linke, medzi koreninami. Tmavá malá fľaštička.
- Neviem, enspomínam si, či som videla takú fľaštičku...
- A čo Mira, či Maroš, nevideli ste im v rukách takúto vec...
- Hm, nie.....
- Kto z nich vám servíroval jedlo, varil kávu? Jedol s vami?
Premýšľa, Mira si nikdy nič nedala, teda, málokedy, strážila si líniu.
Potom si spomenula, ako bola prekvapená, ked prišla dmov z práce a mala navarenú večeru od Maroša. Ako objednal pizzu a šiel ju ohriať do rúry... Ako jej nosil kávičku ráno do postele....