potratila som

caravelle je mi to velmi luto...ja som potrat nikdy nemala a nikdy by som ho mat nechcela,pri prvom som bola na udrziavani v 3 tyzd.tehotenstva a uzila som si ..a pri druhom som porodila skoro v 6 mes.ale musi to byt hrozne... ale bud silna a ver ze budes mat este krasne a zdrave deticky a dr.ty nemaju pochopenia pre zeny

Caravelle, ako ta utesit srdiecko? Mozem ti len popriat, aby si sa rychlo zdravotne zotavila, aby si nabrala sil. Prezila si si tazke chvile, strasne som nastvana na "lekarov", ktori toto dopustia, takyto necitlivy pristup. Je vobec mozne, aby nechali v dnesnej dobe takto trapit zenu? Myslela som si, ze tie doby su uz za nami ked do jednej izby dali zenu, ktora potratila prip. postupila torturu aby otehotnela a zenu, ktora ide na interupciu. Je to zle aj pre jednu aj druhu. Pevne verim, ze sa ti podari mat dietatko, drzim vsetky palceky.

je mi to velmi ľuto, posielam ti aspon veeeeela chápem ťa, aj ked som nepotratila, tu "ochotu"lekárov som už sponala na vlastnej koži...

Ach moja, stískala by som ťa a stískala! Čo ti to spravili! OK, príroda ťa nepríjemne zaskočila, ale takto to asi malo byť. Aj ja som prvé potratila.... Ale to, čo s tebou robili doktori?! Prosím prosím, ak nájdeš kúštik sily v sebe po akom-takom zotavení, neposunieš to niekam "vyššie"? Prosím: nedajme so sebou zaobchádzať ako s hoviadkami! To je výzva aj pre iné ženy do budúcna - a nielen pre ne! Šialené! Krucinál! Jóóój, ja ti mám nervy!

Caravelle,to co si prezila je hrozne,je mi to strasne,strasne luto.A to,ako sa k tebe v nemocnici spravali,je humus.Viem,ze teraz si velmi ubolena telesne a hlavne dusevne.
Teraz si iste myslis,ze je koniec sveta,no po case to preboli a Ty sa s toho dostanes.Rana na dusi ostane,no zivot ide dalej...Zelam Ti,aby si sa cim skor zotavila a verim,ze Ti buducnost este prinesie stastie v podobe krasneho zdraveho babatka.

Smutné caravelle, preťila si ťažké obdobie, no prejde a pár chvíľ sa ti iste dieťatko vráti, pre niečo si premyslelo, vrátilo sa ešte na hviezdičku. Aj naše tak, ale o rok a pol už bolo všetko v poriadku. Báli sme sa potom trochu, určite sa aj ty sa budeš, ale stojí to za to vydržať, popremýšĺať čo ešte vylepšiť a na čo dať pozor a prajeme ti, aby si čo najskôr zas mohla písať na baby ako tehulka a maminka

neboj sa všetko bude OK, ja som potratila presne pred rokom a teraz som v 33. týždni , ale je hrozné ako sa správali aj sestrička aj lekári , to je sila. Síce je to otrepaná fráza, ale všetko má svoje dôvody, aj to zlé. Neboj ešte sa budeš tešiť z detičiek, držím palčeky

(brokenheart) (brokenheart)

Krišpín dolina,to čo je toto za zdravotníctvo?Veď ty si mohla dostať otaravu krvi,to kde sme?V dobe kamenej či čo?Minimálne sťažnosť by si mala podať na celé odelenie.Juj,ale ma to vytočilo.
Inak mi je ľúto že si prišla o dieťatko a ešte k tomu aj takýmto surovým spôsobom.

aj ja som potratila v 8tt,všetko odišlo doma,pricupitala som na pohotovsť a tam len sucho oznámili:"no nič tam už nieje,chodte na izbu a čakajte na kyret"myslela som,že umriem...to bolo 6.30h ráno...v krvavej posteli som čakala na zákrok do 12h a NIKTO,NIKTO sa neprišiel pozrieť či vlastne ešte žijem alebo niečo..otrasný zážitok,neželám to nikomu...

caravelle, je mi veľmi ľúto, že si prišla o bábätko, ani neviem čo nato povedať, ešte dlho Ti bude trvať, kým sa s tým vyrovnáš, tak prajem veľa síl a nestrácaj nádej, verím, že raz budeš mať dieťatko
a s tými lekármi, to sa už nedá ani komentovať... nemám slov

caravelle, viem si predstavit, ako velmi ta to boli. Prajem ti, aby cas postupne prikryl tvoje bolestive rany, aby si sa zregenerovala na tele a najma na dusi a do tvojho zivota sa vratil pokoj a radost nanovo to skusit. Spravanie lekarov, ktore opisujes, je naozaj hrube a neprofesionalne, kludne si v tom spravodlivom hneve a bolesti ulav, vyplac to zo seba, a potom uz to skus nechat tak a pozeraj sa do buducnosti. Venuj sa teraz pol roka naplno sebe a svojmu partnerovi. Urcite ta potom caka krasne tehulkovanie a tolko zdravych detciek, kolko budes chciet.

Ahojte, tiež som presne pred týždňom potratila. Bolo to moje prvé tehotenstvo a mám veľký strach, že sa to zopakuje. Je mi stále do plaču, hlavne keď vidím mamičky s kočíkmi. Je to ťažké prekonať samo o sebe a keby som mala takú zlú skúsenosť v nemocnici ako som tu čítala, asi by som sa zbláznila. Zároveň ma to aj poriadne naštvalo, takým lekárom a sestrám by som zobrala aj právo na život. Ku mne boli v nemocnici veľmi milí. Prajem vám všetkým, aby ste sem do tejto rubriky už nikdy nemuseli písať svoje vlastné skúsenosti

Neboj, všetko prebolí. Zostanú ti len spomienky. Chce to naozaj len čas, teraz je to ešte veľmi čerstvé. Ja som potratila pred šiestimi rokmi, a viem čo prežívaš. Ja som mala síce doma už dcérku, ale aj tak som to strašne zlé niesla. A detičiek budeš mať koľko len budeš chcieť. Ak by si sa chcela porozprávať napíš.

Ja som bola akurát dnes u doktora a ten mi povedal, že mam počkať 3 menštr. cykle. Takže o 4 mesiace sa začneme snažiť, lebo prvá menštruácia by mala prísť po mesiaci od zákroku

No vidíš caravelle, a práve dnes sme sa s kamoškou bavili na túto tému a jeden pán doktor jej známej povedal:"Nemal by som to hovoriť, ale po poztrate a vyčistení maternice je najlepšia šanca na uchytenie vajíčka..."

Takže baby: šup - šup večer pod perinu k manželom! Fakticky nezúfajte! Zúfať môžete, keď budete mať 60 a budete bez deťúchov - čo na druhej strane neuverím, lebo medicína ide takými míľovými krokmi vpred, že aj toto raz ošetria v čo najväčšej možnej miere.

Všetky, čo sme tým prešli to prežili - musíte aj vy - minimálne pre tie ostatné dietky, čo sa k vám chystajú. Jáj baby, či sa len teším z každej, ktorá sa tu skôr či neskôr pochváli, že je tehuľka! A je mi jedno, či vás poznám alebo nie, či ste pre mňa "len" virtuálne... Každej z vás to želám - len majte na mysli, že všetko má svoj čas.

Hlavne buď v pohode.

caravelle, tak potom daj vediet, co ti povedala druha doktorka, tiez ma to zaujima. Aj ked ja mojmu doktorovi verim, lebo hned po mojom priatelovi bol on, co ma povzbudzoval a ide z neho taka pohoda, ze sa mu neda neverit ... ale rada si vypocujem aj ine nazory

ahojte všetky.chcem sa podeliť o smútok v srdiečku,asi pred mesiacom som potratila a dneska som sa dozvedela,že jedna známa je tehotná a je mi do plaču.myslela som si,že to mám za sebou,ale ako vidím nemám strašne ma to bolí,že prečo práve ja.moja túžba po bábetku sa stupňuje každým rokom čím dalej tým viac a som stále smutnejšia a smutnejšia.niekedy sa pýtam či vlastne budem niekedy mamou alebo nie.aký máme osud?

Ešte nemáš ani jedno? A koľkože máš rôčkov? Bol to prvý potrat?
Jednoznačne si poplač, ale nezúfaj. Zúfať si môžeš v 60-tke. No dovtedy dačo doktori vymyslia a ani tá 60-tka nebude nereálna - to som ťa chcela len rozosmiať.
Je nás tu hodne a poženane - tých, čo potratili. A neviem - neviem, či zostala nejaká celkom bez dieťaťka... Hlavu hore! A nemyslím to len ako frázu! Všetko bude - len tomu daj čas. Z akéhosi dôvodu je to teraz takto a nech to vyzerá akokoľvek beznádejne, v konečnom dôsledku je všetko tak, ako má byť. Ja by som ti vedela vyprávať...