Uz nevládzem.....alebo mam doma rozmaznanca.

Vyjadrím sa iba k tomu pozdravovanie nie si v tom sama. Môj syn je podstatne starší a tiež je u nás sviatok, keď niekoho pozdraví.

mmch, kedysi dávno som aj ja mala podobný problém - vedela som pozdraviť ľudí oveľa oveľa starších. Ale keď boli ľudia len o niečo starší, tak som nikdy nevedela, ako pozdraviť - Dobrý deň, Ahoj, Pochválen... A kým som daný rébus vyriešila, osoba, ktorú som mala zdraviť bola už dávno preč...

A k možnostiam výberu - možno dcérka potrebuje pravidlá, dohodnuté dopredu. Aj napríklad pri raňajkách - už večer sa pripraví, čo sa bude raňajkovať. Možno obe rovnako, lebo ťa chce napodobňovať.

betty neviem ako správne vychovávať dieťa, tiež mám v tom medzery a kopu vecí by som už robila ináč, ale môj pohľad na tvoj problém - ak plače, nechcaj ju vyplakať, povedz jej ,že ked sa ráno poponáhľa, môže byť oblečená skôr, skús ju nechať raz ,,vyhrať,, a uvidíš ako zareaguje, možno ju to nakopne a bude rýchlejšia, šikovnejšia, a ked chce jesť to čo máš ty, tak nech si dá, je veľa detí (aj moja dcérka bola taká) že nejedli vobec, ja by som bola rada keby zjedla to čo ja, ak vieš že ti to povie, tak niečo nachystaj, nepýtaj sa a uvidíš či bude vymýšlať, niekedy je u nás problém, že deťom dávame možnosť sa rozhodovať v takýchto ,,nepodstatných,, veciach, ja som sa teiž dcérky pýtala chceš toto alebo toto a ona vymýšlala, raz toto potom že už to nechce, chce iné, a ona nevie, tak som sa nasr.... a teraz čo nachystám to zje alebo nie, ak vymýšlala to bol jej prolbém, nechala som ju vyrevať sa, a časom si zvykla,

a stým zdravením, to má veľa detí,,tento problém,, aj ja som mala, už tu o tom bola niekde aj diskusia, myslím, že ked ju prestaneš na to upozorňovať, všímať si to, samé to prejde a začne zdraviť, mne to vždy pripadalo trapné ako ma rodičia na to upozorňovali a tak som nezdravila, ked s tým prestali, začala som,

krik, rev si nevšímaj, aj u nás to bolo, prejde to a dcérka si zvykne, tiež som mala s nou problém ak sa vrátila od babiek po pár dňoch, kde všetko mohla, kým sa ,,adaptovala,, a zistila že doma je to iné ako u babiek, časom to prejde, ja mám niekedy pocit že ked nevie čo chce, chce vlastne aby som rozhodla za ňu, deti potrebujú mantinely odkiaľ pokiaľ môžu, držím palce, neboj bude lepšie len vydrž, hlavne bud ty v pohode, aby nevidela že ťa to rozhodilo a že si nervozna,

Betty , neviem koľko rokov má dcérka , ale určite to nebude také zlé. Problémy , ktoré popisuješ mi nepripadajú ako naozaj problém- napríklad ja keď som niečo nechcela zjesť / lebo mi to nechutilo alebo som nebola hladná/ tak aj keby traktory padali som to jednoducho nezjedla, bolo by mi zle. Mamina bola našťastie v pohode, ale mala som veľký problém v školskej družine. K tomuto dcérku určite nenúť, to nie je rozmaznanosť, ja ako dieťa som z toho mala traumu a keď som odmietala chodiť do družiny, musela sa maminka porozprávať s vychovávateľkou, nech mi dá pokoj, nech ma nenúti jesť čo nechcem. Tak ako my nie sme dokonalé ani detičky nebudú vždy 100% spĺňať naše predstavy. Na raňajky som sa nepýtala detí čo budú, vždy si dali to čo som pripravila, pokiaľ nemajú na výber nevymýšľajú A s tým zdravením, to sa tiež utrasie, možno je len plachá a sa hanbí , ona ťa určite nechce vedome hnevať a neposlúchať.
Určite sa dcérke nevyhrážaj, že keď nebude poslúchať tak ju dáš k otcovi, ešte si bude myslieť , že ju nemáš rada. Kľudne jej povedz , že sa na ňu hneváš a prečo , ale musí vedieť , že aj keď sa hneváš , máš ju rada a si jej maminka. Vieš si predstaviť ako by ti bolo smutno, keby si bola naozaj na vianoce sama?
A keby aj bola u tatina , tak nie "za trest" ale preto , že ste sa tak dohodli a že je u neho rada ...

Mam sedemročnú dcéru, tiež odmieta zdraviť, na to kašlem, alebo apsoň netlačím na pílu. Horšie , že odmieta používať iné zázračné slovíčka, prosím, ďakujem ... jednoducho sa zaťala. Ale to s atiež nedá lámať na silu, skúšame to apsoň verziou, že vloží prosbo do tónu hlasu. A živote som nenútila dieťa aby niečo nasilo dojedlo. Ma styri deti, každé má iné chute, je to o kompromisoch, dohode ...ale nie vynútenom jedení.

Dieťa skúša ako daleko môže zájsť.Na to som však prišla až ked som sama niekolkonásobná stará mama.Ako tie moje vnúčence vedia vytáčať a neposlúchať svoje maminy.Dcéra ktorá žije s nami v jednom dome mi dá malú na starosť vždy ked je neznasitelne tvrdohlavá.Odomna spapá všetko.
Nikdy som však svoje deti k jedlu nenútila a nerobím to ani pri vnúčatách.Ak nechcú polievku,tak im ju nedám.S hlavným jedlom je to tak isto.Dieťa ked je hladné,obedík si zje a vypýta si samé.Nikdy to však nenahrádzam sladkosťami.
No a čo sa týka zdravenia,to som velaráz túžila,aby sa nezdravili.To sa vždy každý okolo len usmieval.Aj deti,aj vnúčence zdravia,zdravia až príliš.No bez povšimnutia som okolo nikoho teda neprešla.

uplne sa viem vzit do tvojej koze....a moja rada? Kniha "5 dni, ktore zmenia vase dieta" od Kevina Lemana . Naozaj odporucam! a ked si to precitate alebo uz skor na par prikladoch pochopite, ze je to tak jednoduche a jasne, ze sa cudujete, ze ste na to neprisli davno sama....

Už od začiatku som odmietla robiť náhradné jedlá...zješ-nezješ - nechaj tak, iné nebude, toto ťa počká.ak nechce polievku na obed, bude ju chcieť za 3,4,5,6 hodín, keď skutočne dostane hlad.Najlepšie je dietky učiť papať spolu s mamou.aby si si aj ty sadla a jedla s ňou, nie umývala hrnce alebo niečo iné robila...

- budeš raňajkovať?
- a čo máme na výber?
- ÁNO alebo NIE

Čo sa týka plakania a pišťania...asi to bude robiť do vtedy, kým uvidí že ti to vadí.nechaj tak, nech sa vybliaka, nech ju rozdrapí.hlavne ty zachovaj kľud a chladnú hlavu.skús ignorovať.do vtedy kým neprestane pokojným hlasom hovor dookola - začnem ťa počúvať, keď sa utíšiš.jasné že pre zjapot to nebude ani počuť.ale to chceš - chceš dosiahnuť aby ťa počúvala, aby vedela že mama niečo hovorí.možno po desiatom raze trošku stíchne aby aspoň počula čo jej to hovoríš.
Neviem koľko má dietko rokov...ale žiadna chyba sa nenapraví zo dňa na deň.možno sa to dá, vynútením, ale aby dietko pochopilo kde je sever a odkiaľ vietor fúka, na tom budeš musieť mamina zamakať.

Čo sa týka zdravenia...neviem či sa dietku zdravia ľudia...je iné keď sa ti niekto pozdraví a pozerá sa len na teba...možno skús poprosiť kámošky aby vždy keď sa stretnete, pozdravili aj ju.Oslovili, pozdravili.Ale vtedy nesmie prísť to tvoje - a ty čo povieš?ty sa nepozdravíš? ..nie, toto nehovor nikdy pred druhými a doma to už nemá význam vysvetľovať.

Želám ti, aby si dokázala v sebe nájsť pokoj na to, aby si mohla vychádzať s vlastným dietkom.asi si budete musieť nájsť znova k sebe cestu keď už si v takom stave že na vianoce ju dáš k otcovi...
Ty nie si dokonalá mama, to nie sme žiadna z nás...ale pozor, to, aké sú naše deti, je len na nás.

syn ma so zdravenim problem dodnes. ako male dieta zdravit nechcel, vzdy sa zatal a mlcal. takze sme presli na rezim, ze som ho nechala a az ked dotycna osoba odisla, som sa ho spytala: a pozdravil si? a on sa vzdy chytil za celo: zabudol som!
teraz uz postupne zdravit zacina, ale nesmiem ho za to chvalit, lebo sa hned zatne a uz nechce.
dcera mala podobny problem, lebo bola hanbliva. ale teraz uz zdravieva (alebo ked jej to pripomeniem). v podstatne mladsom veku ako syn - myslim, ze to bude aj tym prikladom starsieho.

od dcery zazivame podobne stavy ako ty u tvojej dcery. tvrdo sa snazi presadzovat si hranice.
dam ti priklad z nakupovania, ked sa jej nechce, ale jedlo kupit treba.
celu cestu po obchodoch fnuka, stazuje sa ako ju bolia nohy, ako ju boli hlava, ako ju boli hrdlo, necht na palci, asi ma horucku, je jej na omdletie, cokolvek. ked to nezabera (co uz nezabera, aj ked tie pohlady okoloiducich, co vidia matku, ako si zaujato vybera sampon a ignoruje dieta, co sa dozaduje pozornosti a fnuka, ako mu je strasne zle, su skvele), prejde na plan B: spusti plac. najprv taky slabsi, potom silnejsi, ked nezabera, zacne jedovito vyfukovat sopliky, aby ich mala po celej tvari a hlavne, aby stiekli tak, aby boli na obleceni (to totiz maminku vzdy vytoci). ak ju poutieram a dalej ignorujem, spusti plan C: priserny rev na cely obchod, tak, ze si ju chodia pozerat, ci ju tam medzi regalmi nahodou potajomky nevrazdim. ked ani to nezaberie, odstartuje plan D: ak poviem nieco nejak, just hned urobi opak.
sice ju ignorujem, vzdy len znova a znova vysvetlim, ze tento nakup sa urobit musi a nepomozeme si, musi byt trochu trpezliva, lebo vsak aj ona chce doma jest, ale dusevne chodim domov z nakupu vystavena ako citron.
vysvetlovanie aj ignoracia su ako hrach na stenu, ale tajne dufam, ze vekom to pochopi a prestane s tym.

potom mame take stavy: nieco chce-chce-chce-musi mat a len co to dostane, uz si to rozmyslela (spravila to 3x a sme pouceni a obozretni, takze ju chytaju dalsie zachvaty, ked nedosiahne svoje, lebo to uz neriskujeme). napriklad jogurt: strasne chce jest jogurt. pytam sa jej, ubezpecime sa, je poucena, ze ak sa otvori, musi ho uz zjest. jasne, ano-ano. otvorim jogurt, da si za lyzicku a: ja uz nechcem, rozmyslela som si to. tak ho musi dojest. fnuka, place, obvinuje ma, zaprisahava sa, ze ma uz nebude nikdy lubit, len tatinka (ked ju nastve ten, tak zase opacne). ale nepomoze si. bolo povedane, ze zje, slubila to, musi to urobit.

na vyber jej prave pre toto davam uz minimalne.

po predstierani stavov hodnych ARa pri nakupoch, ked prideme domov, je zdrava ako rybka, uz sa jej polepsilo, chce sa ist hrat. NIE! ide postele, lebo asi je chora, vsak jej bolo tak moc zle, musi si polezat, dam jej liecik (Hlivacik) a ma zakaz nieco robit (hrat sa v posteli), lebo si musi oddychnut, kedze to s nou v obchode vyzeralo tak zle. este sa z toho nepoucila, ale myslim, ze uz zacina chapat, ze predstieranim si narobi sama skodu.
ale snazi sa zo vsetkeho nieco vyryzovat. vcera sa akurat pytala, ci pojde do skolky, ked teraz vecer je chora v posteli (zase po dalsom zachvate zahadnej choroby v obchode). vravim jej: ale ano, myslim, ze do rana budes uplne zdrava. tak sa chuda zatvarila tak zvadnuto ako tyzden nepolievana kytka.

postupne sme dosli k tomu, ze sa s nou da dohodnut, ak si vopred skoro aj detailne vyjasnime, co a ako. ale ked ma zlu naladu, dohoda nie je mozna v ziadnom bode. len v tom, ze bude hned a zaraz po jej.

takze len vydrzat, pevne nervy, pevna vola a vysvetlovat, vysvetlovat do aleluja. to co robi je prirodzene, ze si chce vymedzit hranice posobenia a kedze sa zda byt silna osobnost, niet divu, ze na to ide razne. je vynaliezava, vzdy si najde skulinku, ako hranice skusit posunut.

u tvojej dcery si myslim zohral rolu aj rozpad rodiny. takze o to viac trpezlivosti zelam. a vysvetluj vsetko. aj veci, co si myslis, ze nie su pre nu. deti hrozne vela chapu. viac ako predpokladame.

ahoj bettty, tu by ti mozno najlepsie poradili v poradni. Mne sa ich odovzdane rady velmi pacili.

Mne sa zda, ze tvoja dcera len chce niektore veci robit s tebou a chce viac pochvaly. Priam si ju pyta. Chce byt rychlejsie oblecena nech ju pochvalis, ked jej to nevyjde, nezvlada to. To sa podla mna casom podda, mozno su to len nervy napnute z rozchodu. Chce sa s tebou naranajkovat a ani jej tak nezalezi na tom, co si da, ale ze si sadnete k stolu. To obcas robi aj moj, my totizto nejeme casto spolu, tak si to vypyta takymto sposobom.

Jedlo riesim ako aramana. Viem, ze zemiaky nedokaze zjest. Kludne mu ich aj z polievky vyberiem, nedavam mu ich k masu, dostane viac salatu. Ale tym sme skoncili. Ak nie je hladny, moze jest neskor.

To co pise magic ... sposob: s teroristami nevyjednavam.
Ja to k teroru nenecham zajst. Neviem si predstavit 2-3 hodiny sa natahovat, ignorovat, kto z koho a na zaver zakazdym z toho vyjst "VITAZNE" a zmorena ... asi by po poziadani a par upozorneniach dostal jednu na zadok. A uz keby zacal so mnou normalne viest rozhovor tak si to vieme hoc i hned v tom obchode vysvetlit. Ja beriem jeho argumenty vazne, musi i on mna. Ak presvihne hranicu mojej unosnosti, hned to zisti. Ja tiez viem, kde je jeho hranica a viem i ustupit. Zduvat sa mozme obojstranne tak 9.5 minuty. Viac cez seba neprenesieme .

Zdravenie ... no nechaj tak. Ja som bola hanbliva a vela pozdravov na vyber (ahoj, dobry de, vecer, ranko, dobru chut, pochvalen, pan Boh pomahaj ... a este dalsie dva riadky by som pridala ) . Netusim skade je ten moj taky komunikativny. Nielenze sa pozdravi, ale ked nieco hladam v polici v obchode a zda sa mu ze pridlho, pride ku mne s predavackou a ta hned na mna: nieco by ste potrebovali? krpate, ukecalo, zariadilo, o nic ja neprosila

Drzte sa