práve som to riešila, Kamila...
číslo dva ešte nespí, žiadny trik nezaberá, tak som to ukončila: "Ak neostaneš vo svojej posteli, zajtra nebude žiadne pexeso!" No to najhoršie, čo sa jej momentálne môže prihodiť - teda z jej pohľadu. ale asi je rozdiel v tom, že ja som jej to pexeso nesľúbila, ale som si na 100% istá, že s ním zajtra za mnou príde.
Občas, keď mám svetlejšie chvíľky, tak poviem, že som plánovala niečo príjemné (napr. to pexeso), ale že to ruším, lebo...Teda neruším už sľúbené. Ale aj tak to nie je úplne kóšer. Vyvolávam nesprávnu emóciu...namiesto ukľudnenia provokujem sklamanie...ale tiež nie vždy viem, čo s tým. Alebo aj viem, ale praktické prevedenie je nad moje sily:-/.
DenisaAAA
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Práve idem opísať jeden zo zakázaných, ale dovolím si tvrdiť, že veľmi často používaných výchovných prostriedkov. No povedzme si na rovinu, stíhame pri riešení hororových scén u nás doma, rozmýšľať aj nad tým, čo je a čo nie je správne z rodičovského hľadiska?
Vydieranie. Mám pocit, že ja ho používam hlavne vtedy, keď môj starší syn syn spustí svoj vytrvalý a dlhodobí rev, plač ... Už som tu párkrát spomínala, že akékoľvek kvílenie mojich detí je nad moje sily. (Naozaj netuším prečo mám štyri deti) A keď sa nechcem vytočiť do nepríčetnosti tak spustím "Ak neprestaneš do piatich minút revať, pôjdeš o ôsmej spať!" Na svoju obranu, len uvediem, že keď môjho jedenásťročného konzervatívného chlapa chytí kríza, tak je schopný revať nahlas a dlho aj za riadnu somarinu...
"Keď neurobíš toto, nebude toto ..." používam zrejme aj v iných situáciach, len teraz si pre istotu nespomeniem. A naše učenlivé deti nám to s radosťou vrátia. Opäť môj starší syn, kapitola sama o sebe. "Ja to urobím, keď dostanem ..." Bumerang sa nám krásne vracia ako dvojsečná zbraň. Aby sme asi naozaj začali zvažovať ako riešime napäté situácie a našu výchovnú bezmocnosť....