po precitani som si spomenula na piatokovy zazitok, nie s 2rocnym dietatom, ale so 4rocnym .... zabludili sme totiz do predajne LEGA s prislubom, ze ak bude poslusny a kludny, nieco z toho bude (naozaj som to mala v plane)..... ale co zacal predvadzat dnu v predajni 
, tak moj zaver znel, NIE!!!! NIC NEKUPUJEME!!!! .,.... ta reakcia cakala som policajtov, normalne som sa obzerala, ci ich uz nezavolali ..... no nahodila som tazku ignoraciu, ako tu uz bolo spominane ..."divadlo bez divakov nie je zaujimave"...drzalo ho to poriadne, dokonca som presvedcena, ze sa tam tak skoro neukazeme (predavacky nevedeli kam pozerat)....na neho aspon plati Ahoj, odchadzam...ukludnil sa po hodne dlhom case, este sme robili kustik SHOW aj na ulici...
Mala bude ine kafe, zatial ma len 1,5 roka, na nu take ze "Ahoj, papa" neplati, zarucene pojde inym smerom .... alebo pouzije svoj oblubeny sposob ... ako ja to nazyvam "MODLITEBNY DEN U MOSLIMOV"(ospravedlnujem sa, ma to byt naozaj len prirovnanie 
)... ta sa vie tak umelecky hadzat o zem (asi odkukala z nejakych filmov, minule davali nejaky dokument z mesit, cisto ako nasa Natasa)... to je doslova umelecky zazitok... a ked uz je na zemi, spusti taky rev ze hroza (ignoracia nepomaha, ja v takej chvili odchadzam doma do inej izby, prestane revat, dojde za mnou do druhej izby a spravi to iste, minule sme takto "pozmyvali cely byt", obisli sme vsetky izby 4x)
Takze ja ti veru radu nedam, ale rada si precitam nieco, co baby poradia... zjavne to potrebujem aj ja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stále mu o tom rozprával, prečo nejdeme von, ako sa správal a dookola. Pomaly to zaberá. Najlepšie je keď je vonku málo detí, ale keď je veľa, asi potrebuje zahrať divadlo. Myslím, že to časom prejde, len to chce pevné nervy a byť dôslední.
Ale ked prestreli (cirkus v obchode, na navsteve a pod.)jednoducho mu poviem ze tam nejaky cas uz nepojdeme a ma zakaz pc, alebo zakaz dvd.Vzdy mu dam vsak na vyber este pred uplnou histeriou.
baby, Nicol už v máji oslávila druhé narodeniny
Ako ten čas beží
Revala vo výťahu, revala na chodbe- odomkla som dvere a ona v tej chvíli stíchla
Najsamhoršie ale je, že keď reve ona, je to počuť riaaaaaaaaaaaaadne ďaleko a sú to decibely, ktoré väčšina ľudí naokolo považuje za smrteľný úraz alebo za mamu vlčicu- akoby som decko minimálne z kože stiahla
Inak riešim tieto amoky okamžitým odchodom- keď sa nevie správať, nemá na ihrisku čo robiť. Nebýva to nejak bežné, ale pomaličky sa to presúva všade, kde sú diváci- pritom však s čistým svedomím hovorím, že NIKDY jej neustupujem. Väčšinou doobeda chodíme na ihrisko, nie je tam toľko detí, je to bezpečnejšie a ak má slečna záujem o niektorú "atrakciu", väčšinou je voľná. Na hojdačku ju nedávam, pretože je bez operadla a slečna na nej nevie sedieť, takže po 15 minútach hojdania mám chrbát v kýbli
Bežne príde k nej, snaží sa na ňu chvíľu vyliezť a potom ide spokojne k inej hre. Lenže keď je tam kopa detí, slečna sa chce hojdať a tak ide pekne krásne k hojdačkám. Čo na tom, že je to nebezpečné. Keď nááááhodou vystihneme okamih, nechám ju chvíľu tam, ale v sekunde počujem niekoľko pišťavých hláskov "ja sa chcéééééééééém hojdáááááááááááť"
A keď ju beriem teda od hojdačky preč, spustí sa rev. Ako reagovať? Inak je slečna úžasné dieťa, doma tieto občasné amoky riešim odvedením za ručičku do detskej, kde ju pustím a poviem, že môže prísť až keď prestane revať. Funguje. Ale čo vonku? Neexistuje lepšie riešenie, ako cítiť sa vždy akoby som o 500 rokov zostarla? 
Povedať že idem preč nezaberá tiež, slečna na to ledva reaguje za kľudného stavu, v pohode by dala ruku cudziemu človeku na ulici a odišla s ním, ani by sa neobzrela
Nieto ešte v tom šialenom kriku
ĎAKUJEM ĎAKUJEM
Mám s ňou však menšie- väčšie problémy- vydobíjame si svoje.
Napríklad- boli sme na ihrisku, pekne sa hrala, detí ako smetí, dokonca až príliš na taký obmedzený priestor. Chcela sa ísť pohojdať, tak som jej vyhovela. Keď na hojdačku po 15 minútach čakalo kvantum detí, zobrala som slečinku dole. Začala REVAŤ a hodila sa na zem. Chytila som ju za rúčku a viedla domov. Ľudia sa obzerali a ja som mala v danej chvíli jedinú túžbu- nech už sme doma! Revala celú cestu, odmietala kráčať tak som ju vlastne vliekla
PS: odpútanie pozornosti už nezaberá, v tomto "úúúúžasnom" stave ma nepočúva, keď ju skúšam objať dokonca spustí hysterický rev. Takže žiadne vysvetľovanie nemá význam. Nechám ju vyplakať? EE, to na verejnosti nezvládam, vtedy som to skúsila a keď k nej cupitala už druhá mamina s vystrašeným výrazom, vzdala som to
Tak kde robím chybu? Je to povaha a musím to iba pretrpieť a čakať, kedy z toho vyrastie? Mám jej začať ustupovať? Nemám ju brať von?