reklama

Vyrehotana a urevana Eifi alebo dva blogy v jednom..

Pridal/a eifelovka dňa 15. 11. 2008 - 22:08

reklama

Zislo by sa trosku humoru do tych poslednych sedych dni.. problem je, ze teraz by som mala napisat asi dva blogy.. jeden by bol super vyrehotany z firemnej akcie zo stvrtku a druhy by bol asi totalne urevany z dnesneho dna.. mhhhm... z prveho by som sa tesila a tesila, no z druheho by som si potrebovala upratat v hlave a vykricat sa.. a co takto urobit z nich nejaky "MIX"?

Vo stvrtok vecer sme mali firemnu veceru, nic extra len taku "malu" akciu v jednej pizzerke v Torine.. "Mala" akcia sa kolegovi trosku vymkla z ruky a nakoniec nas bolo okolo 35.. Kedze moja draha polovicka sa rozhodla, ze som cely tyzden v cudu a uz ho nebavi jest len syr a prosciutto, ze pojde teda v dany den k rodicom na veceru, tak som ostala bez auta..

Esteze byvam pri praci a esteze moj sef robi od "nevidim" do "nevidim".. takze uloha taxikara tentokrat padla na neho a na akciu sme dorazili spolu.. Uz ako sme prichadzali sme si vsimli par pohladov a nejaku tu poznamku o tom "kto kde s kym a ako" To ze dalsie kolegyne mali odvoz inych kolegov bolo nepodstatne, ja som predsa len prisla so sefom..
Ten vecer som sa citila ohromne, neskutocny relax, bola som vyrehotana a spokojna.. vedela som, ze Talos je u rodicov na veceru, ze mame doma vcelku klud a ze ked pridem domov, tak mu vsetko porozpravam.. dalo mi to akysi pocit kludu, pohody a neskutocneho stastia.. asi az tak, ze sa ku mne naklonila moja kolegyna a potichu mi posepkala "Si dnes vecer nadherna, az tak, ze ziaris ako vysvieteny stromcek" To ze som "INA" a akasi neskutocne spokojna a ze mi ziaria oci som citila aj ja sama, ale doteraz neviem preco Úsmev Mozno to bolo tym, ze cestou na veceru kym sme stali v kolone aut sef jednoducho povedal, ze je rad, ze ma zamestnal.. ani som nedychala, lebo v poslednom obdobi sa v praci toho zmenilo dost, zmenili sme firmu a zmluvu mi zmenili z doby urcitej na neurcitu prave vcas.. vlastne sefa vobec nevidime, len pobehuje kade tade a cloveku sa obcas zda, ze ho nikto nedoceni.. a on akoby to vedel.. hladel pred seba v aute, akoby trosku zamysleny a rozpraval.. a ja som rastla a rastla az som mu skoro hlavou prerazila strechu auta, ved ja som uz aj tak dost dlha Úsmev
Asi som to potrebovala, par slov, co ta posunu vpred, par slov, co ti povedia, ze za nieco stojis, par slov, ze som zapadla do teamu.. a tak som v ten vecer ziarila.. kludom Úsmev
Zbastili sme vsetci pizzu, pokecali o vsetkom a o nicom a rozisli sa domov.. spat ma viezol este aj s druhou kolegynou iny kolega... jeden z tych, co maju problem "kto kde s kym a preco" a hned druhy den rano mi to stihol oplieskat o hlavu.. ked sme totiz rano do prace vchadzali zarovno so sefom a dalsim kolegom, vyrazil s hlaskou "esteze som ta vcera vecer viezol domov ja, inac neviem neviem, co by som si myslel..." a ja mu na to "no ved kukni, mam uplne to iste oblecenie ako vcera vecer, my sme totiz ani spat nesli" Kolegovi ostal na tvari rozpacity usmev, sef sa ironicky pousmial a ja som si sadla na svoje miesto.. NO.. keby som mala oblecene to co vecer, to by v praci asi bola ina "akcia" Úsmev mam totiz jedno super tricko, ktore zpredu vyzera uplne normalne.. ale ma cely chrbat nahaty Veľký úsmev

A tak som bola krasne kludna a spokojna.. az kym som v piatok poobede nezacala citit akysi nepokoj.. a zacala sa vrtat v kravinach.. polovicka na mna nemala cas, ani aby mi poslal jednu smsku.. citila som, ze mi to vadi, ze mi neodpoveda, ze mu nechybam.. veci, ktore v iny normalny den by som zhodnotila slovami "je zaneprazdneny v praci" ci "nema cas".. teraz mi to, ze "nema cas" vadilo.. a tak sa to vo mne burilo a burilo az sa to dnes vyburilo.. bytom od rana "lietaju" kritizujuce slova, ja jemu a on mne..
JA mam pocit, ze cela domacnost stoji na mne, ON ze som stale viac hystericka..
JA potrebujem objat, ON potrebuje ostat sam..
Atd atd.. mozno to poznate a mozno viete, ze nakoniec to jeden z vas prezenie a povie veci, co nakoniec mrzia.. tak a teraz po takej pravej TALIANSKEJ domacnosti mame domacnost TICHU.. obaja sme sa o sebe dozvedeli "nove" veci, obaja sme zavreti v inej miestnosti a obaja asi svojim sposobom trpime..
JA mam chut ho teraz objat, ON chce byt sam... zvlastne... prestala som rast.. a zrazu by som chcela, aby to bol on, talos MATEJ, co mi v aute hovori "ze je rad, ze ma ma" len by zmenil, ze nie v praci.. ale v zivote.. no tie slova teraz urcite pocut nebudem..

Nevadi.. budem cusat ako myska Úsmev a prosit Svetlusku, aby ma nezabudla pozitivne a optimisticky povzbudit Veľký úsmev


reklama

reklama

vyvyka, So, 15. 11. 2008 - 22:42

Eifi,neviem,čo sa deje,akurát som písala Reni,že sa musím spýtať George,dokedy tie škvrny budú pôsobiť.Rada by som Ťa teraz pozitívne naladila,ale my sme doma tiež v tichej domácnosti,kvôli deťom a asi z takých istých dôvodov,ako píšeš Ty.Lenže momentálne potrebujem byť sama ja,lebo mám pocit,že som tak vysastá,že mi z toho začína prepínať.Nič to,čo nás nezabije,to nás posilní,nie?Bozkávam Bozkávam Bozkávam Asi som ťa moc nepotešila,čo????Smútok

eifelovka, So, 15. 11. 2008 - 22:47

Ono je to take zvlastne.. stacilo by predsa tak malo.. len sa mi zda, ze som na lodicke a veslujem len sama.. a ono sa clovek casom akosi unavi.. a ono sa potom z kraviny stane konina a lavina sa spusti.. viem, ze ho mam lubit takeho aky je, ale obcas sa to proste nedaaaa Veľký úsmev
Dik Vyvyka.. aspon viem, ze v tom nie som sama :-o

vyvyka, So, 15. 11. 2008 - 23:01

Jáj,baby ,my sme z venuše,oni z marsu,my sme romantičky,oni takí realisti.my potrebujeme mať pocit,že sme stále milované,byť hýčkané,oni to berú,čo chcú,som s ňou,čo je väčší dôkaz lásky????????Aj tak ich ľúbime a bez nich by to nebolo ono,len.......Občas by sa mohli prebrať.

eifelovka, So, 15. 11. 2008 - 23:09

Rozmyslam, preco mi sef rozpraval taky zamysleny.. a vies, co si teraz myslim? Ze bolo jednoduchsie ocenit mna ako asi tiez doma objat polovicku.. mne to tak pripadalo, akoby cezomna a cez pracu sa ospravedlnoval za nieco v hlave polovicke.. No chlapi.. ci to mne uz sibe Veľký úsmev

Ten moj uz je v pelechu.. cely urazeny, ani neveceral.. no co uz, sa chceme hrat, tak sa budeme hrat Smútok

vyvyka, So, 15. 11. 2008 - 23:16

Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa ,smiech cez slzy,ale aj ten ten môj,vieš čo,kašlem na to,viem,že sa zase udobríme,viem,že zase ja budem tá,ktorá "zabudne",ale čo už,oni sú takí ...ci.Stačí ti,keď som mu hovorila,že stačí drobnosť na Vianoce,aby som vedela,že mu na mne záleží,že však dobre,ale povedz,čo chce,aby som ti nekúpil blbosť.Smútok Smútok Smútok A tiež som sa sťažovala,že na Mikuláša si mi kupoval ovocné balíčky / sladkosti nejem/,tak zahlásil,však keď chceš,tak ti kúpim aj teraz,nie je problém.Prečo im došľaka musíme pripomínať,aby aspoň sa tvárili,že nie sú si takí istí našou láskou a že im na nás záleží???????,Plačem

eifelovka, So, 15. 11. 2008 - 23:26

Ta upokojim, ja uz darceky nedostavam, nepytam si ich, a kupujem si ich sama Veľký úsmev Uz s tym par rokov bojujem, ale hadam to prezijem aj bez toho.. mna to skor mrzi, lebo kedysi mi napaloval cd, kupoval ranajky, nahraval do mobilu nove temy.. a robil to sam.. no a teraz mi povie "a co ty to nevies?" Tiez nechcem diamanty a zazraky, len to, co ma kedysi tak tesilo.. ze na mna jednoducho MYSLEL Smútok

marik, So, 15. 11. 2008 - 22:57

Ja mam tiež momentálne,asi už dve hod. tichú domácnosť.Parádne sme sa pohádali a to som chcela ísť zajtra do Košíc,na menší výlet a nákupy.No a teraz môžem ísť do r...Ale o to nejde.Chcela som,aby sa mi za niečo ospravedlnil a tak som ho vyburcovala,až k hádke.Plačem A tiež som chcela,len aby ma objal,aby bol ku mne milší a,že to tak nemyslel a na miesto toho toto.Tak máme trocha smutný večer.pa

eifelovka, So, 15. 11. 2008 - 23:04

Marik, aj ja som chcela len pocut "prepac, zabudol som" Veľký úsmev asi je to o tom, ze MY chceme co Veľký úsmev A vies co je sranda? Ze aj ja som zajtra chcela ist na vylet, lebo sme boli pozvani ku mojej kamoske na slavnostny obed, kedze oslavuje narodky.. a teraz pojdem sama a budem stale mysliet na to, ze to vsetko mohlo byt uplne inaaaac.. keby som bola chcela JA? Ci ON? Ci ako? Veľký úsmev

P.S: vsetky moje Veľký úsmev su hystericke Veľký úsmev to ide na mna dalsia etapa depky Prekvapenie Veľký úsmev To aby ste si nemysleli, ze sa tu na tom bavim Mlčím

svetlana (bez overenia), So, 15. 11. 2008 - 23:24

eifi, (necitala som komentare) a sef je este slobodny ? Chichocem sa

eifelovka, So, 15. 11. 2008 - 23:30

Juuuj nie je.. vcelku riadna skoda co Veľký úsmev Si myslim prave, ze sa so mnou tak zamyslene v aute bavil, lebo by rad nieco svojej drahej polovicke povedal.. ale asi to nevie Veľký úsmev a mozno pre to, ze by bol rad tatinom a nic.. a so mnou sa aj na taketo debaty da Úsmev Ale vies co, ono je super vediet, ze mimo pracu z neho moze byt vcelku dobry posluchac a kamarat a to sa tiez ceni Úsmev

svetlana (bez overenia), Ne, 16. 11. 2008 - 19:34

sa nedari, ci jeho zienka nema zaujem ?

ravena, So, 15. 11. 2008 - 23:56

Naozaj je to s chlapmi niekedy ťažké, baby, ale na nás zostáva bojovať za otcov našich detí. Keďže sú tak hrozne realistickí, až im niekedy unikajú súvislosti, musíme zabojovať ako levy, aby vzťah dokázal prežiť. A to už hovorila aj moja babka, že ak žena nie je dosť silná, nevydrží s mužom dlhšie ako rok...(brokenheart) Plačem

eifelovka, Ne, 16. 11. 2008 - 11:12

Ravena, toto je tak krasne napisane, ze k tomu niet co dodat.. mna len trapi to,ze v niektorych obdobiach to vyzera, ze my musime niest na pleciach cely svet a ja sa ti vcelku obcas citim unavena Veľký úsmev

filipka, Ne, 16. 11. 2008 - 10:19

Sef je ten nie bradaty ujo na fotke?

Inca, Ne, 16. 11. 2008 - 10:32

a ten bradaty je tvoj drahy?

eifelovka, Ne, 16. 11. 2008 - 11:10

A ano Úsmev
Vyzera to super, kedze som tie dva blogy spojila a postrihala fotky Veľký úsmev takze este raz.. moja polovicka je ten bradaty a ten nebradaty je moj sef Veľký úsmev

Inca, Ne, 16. 11. 2008 - 11:58

tak stym bradatym sa k sebe hodite super,ozaj uz ste sa udobrili?

eifelovka, Ne, 16. 11. 2008 - 22:34

No ten bradaty sa tvari urazene Chichocem sa Bola som na oslave, hodila ho za hlavu, zabavila sa s kamosmi a kamoskami a vratila sa o 20 domov.. cely den sa mi neozval, ale neva.. pripravila som mu veceru, doniesla mu ju k pc, on povedal "dakujem" a ja "prosim" Tak pocitam, ze zajtra mi uz povie aj "dobre rano" a "ako sa mas?" Veľký úsmev

P.S: Rano, nez som isla prec som mu len povedala, ze ma to mrzi, ze si za svojimi slovami stojim ale ma pravdu, ze by som mala volit trosku inu formu diskusie.. tak dufam, ze aspon ospravedlnenie sa ceni Vyplazený jazyk

georgina, Ne, 16. 11. 2008 - 11:02

Vyvyka, naozaj neviem, či všetky tie depresie a hádky sú spôsobené škvrnami na Slnku alebo splnom Mesiaca, alebo touto smutnou ročnou dobou (Dušičky, holé stromy, sivé, hnedé a čierne farby v prírode, koniec roka na dohľad...).

No ale zato viem, že svoju náladu si môžeme vedome ovplyvňovať. A netreba k tomu veľa. Stačí si odpustiť všetky tie "samonasieracie techniky", zobrať si zo všetkého len to dobré a veselé a vychutnávať si všetky tie drobné radosti, ktoré v živote máme (voňavá káva, úsmev dieťaťa, slniečko...)

Napríklad včera. Manžel išiel na dennú zmenu do práce (t.j. od 6,00 do 18,00 hod.), syn zostal na víkend u spolužiaka a tak sme boli s dcérkou samé doma.

Mohla som sa od rána jedovať, že manžel má takú šibnutú zmennosť, že polovicu víkendov je v práci. Mohla som žalostiť, že synovi sú už prednejší kamaráti, ako mama. Mohla som frflať, že na všetko som v ten deň sama (opatera dcérky, upratovanie, pranie, varenie...). To všetko som mohla.

Namiesto toho som sa od rána tešila, že máme celý deň s dcérkou pre seba - len my dve. Navarili sme si "babský" obed (t.j. jedlo, ktoré manžel a syn moc nemusia, zato my dve ho milujeme), šli sme spolu na dlhú prechádzku (a vychutnávali sme si slničko, chladný čistý vzduch, posledné neskorojesenné kvety), upratali sme dom (teda ja som upratovala a dcérka "upratovala" - ale nevadí) a hlavne sme sa spolu hrali, smiali, jašili...

A keď je človek takto v pohode, keď sa jednoducho odmieta hnevať kvôli veciam, ktoré proste sú a nemôže ich zmeniť (mužova práca, synova puberta, nutnosť vykonávať domáce práce...) - tak je život krajší.

A bonus navyše - pohoda a úsmev sú nákazlivé v tom najlepšom slova zmysle.
Dievčatá - upokojte sa, doprajte si niečo, čo vás dobre naladí, usmievajte sa.... A potom sa to prenesie aj do vášho okolia. A aj naši partneri sú potom milší, usmievavejší, ohľaduplnejší...

Kvietok Slnko Kvietok Slnko Kvietok

eifelovka, Ne, 16. 11. 2008 - 11:17

Georgina, to je presne to, o co sa snazim.. len ono naozaj sa to nie vzdy da, hlavne ked mas pocit, ze by si chcela jedno objatie a este aj to si musis vypytat.. moj drahy je viac samotar a ak niekam ma ist, tak len s JEHO kamaratmi.. ja sa prisposobim, ale trapi ma, ze ked nam je dobre, tak je to samozrejmost, ale ked ma nieco urobit on pre mna, tak je to "ze ho nutim"
Je to o hre na slovicka a je to o tom, kto ako vnima lasku.. mozno to ako ma on miluje, mne nestaci.. ale to uz je ina kapitola... kazdopadne kedze ho nemam nutit stravit den na oslave narodenin mojej kamaratky (povedz mi co by sa mu take hrozne stalo) tak idem sama, s inymi kamaratmi.. ja sa len obcas pytam "na co mi je chlap, ked chodim vsade sama a ci sa obcas vobec neboji, ze sa mi raz do cesty dostane niekto, koho nebude treba nutit" Smútok A to moc pozitivne myslienky asi nie su co?! Smútok

georgina, Ne, 16. 11. 2008 - 11:46

Eifelovka, rozumiem ti... Objímam

Vieš, to je ten malý háčik... Tvojmu drahému by sa nič nestalo, keby šiel na kamarátkinu oslavu s tebou. Ale kedže cíti a veľmi dobre vie, že ty chceš ísť práve s ním, že si to až žiadaš - tak je mu jasné, že je pre teba dôležitý a nebojí sa, že ti príde do cesty niekto iný... Vie, že ty o iného nestojíš, stojíš len o svojho priateľa... Je si skrátka tebou až moc istý... A tak sa prestáva snažiť si ťa udržať...

Pozri, ber to takto: "Nechce sa mu ísť so mňou na oslavu mojej kamarátky? Čo už! Užijem si príma zábavu aj bez neho. Nenechám si tým pokaziť náladu!"
Vyparáď sa, nahoď úúúsmev číslo 10 a celá natešená choď! A UŽI SI TO NAOZAJ! Na oslave nedepkuj, že Maťo nie je s tebou. Teš sa z toho, čo tam bude - priatelia, smiech, hudba, dobré jedlo... A potom sa vrátiš domov ešte viac vytešená...
Nepozitívne myšlienky vedome hoď za hlavu! Dá sa to, chce to len trochu cviku...

A keď takto budeš pristupovať aj k ostatným záležitostiam, tak (možno nie hneď) sa začnú veci a ľudia okolo teba meniť. Matej si uvedomí, že si pokojne vystačíš aj bez neho a začne mu to vŕtať v hlave. A začne sa snažiť... V práci sa tiež po čase nebudeš stačiť čudovať, ako sa ľudia a veci menia... S pánom architektom a jeho pornoherečkou detto... Proste všade, uvidíš... Je to ako kúzlo.

Zjednodušene - heslo KAŽDÉHO dňa: "Život je príííma, užííívam si ho, a nenechám si nikým a ničím pokaziť náladu!"

Slnko Slnko Slnko

klodik, Ne, 16. 11. 2008 - 12:08

georgina múdro si to napísala....Mne sa kedysi stala taká podobná vec a odvtedy sa mi život začal pomaličky meniť...No môjho manžela vždy bolo ťažko niekam vytiahnuť, a bolo sa mu treba doprosovať a potom aj keď sme sa niekam vybrali tak sa tváril asi spôsobom, že som tu dobrovoľne-nasilu, Mohla som prosiť, vysvetľovať stále to bolo to isté...Až raz som mu z ničoho nič jednu sobotu ráno povedala, že idem do Bratislavy do Ikei na nákupy.Skoro zamdlel pri tej správe...A potom sa prevelice ponúkal, že či nemá ísť so mnou, či to zvládnem a taaaak...No a vtedy mi to došlo, že môžem sa prosiť koľko len chcem, ale jeho túžbu ísť so mnou takto nevzbudím...Treba sa proste vybrať a potom sa vytešovať z toho,že má o mňa "strach", že sa proste stará...

georgina, Ne, 16. 11. 2008 - 12:52

Tak, Klódik! Nerobiť za svoje šťastie zodpovednými druhých.

Nehovoriť si: "Budem šťastná, keď môj partner pôjde so mňou na kamarátkinu oslavu!" Nevzdychať každé ráno cestou do práce nad červenými ružami vo výklade kvetinárstva: "Ach, taká by som bola šťastná, keby mi môj partner kúpil aspoň jednu takú!" Partnera nezaujíma tá nová divadelná hra, ktorú by som tak rada videla? Vyhodím si z hlavy myšlienky: "Sme takí odlišní! Keby sa trochu snažil ma pochopiť - taká by som bola šťastná!"

Proste treba ísť na oslavu sama a tešiť sa tam, ako som napísala vyššie. Ružu si proste kúpiť, doniesť do práce, dať do vázy na stôl a celý deň mať radosť z jej krásy. A do divadla ísť s priateľkou, alebo kolegom... Veď on už sa niekto nájde, koho tá hra zaujíma tiež a s kým si potom o nej dobre pokecám!

Keď partner pôjde na tú oslavu (alebo do divadla, alebo...) so mňou, keď mi tú ružu kúpi - tak sa tešiť o to viac! Ale - nečakať na to ako na jedinú spásu! Veď radosť si môžem urobiť aj ja! A moje šťastie je len môj pocit... Môžem si ho privolať a vyvolať, kedy sa mi len zachce... Je to len o uhle pohľadu, akým sa na vec pozriem...

Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

klička, Ne, 16. 11. 2008 - 18:54

Tlieskam
Ku takemuto mysleniu som sa dopracovala asi uz na 90 percent aj ja a velmi mi odlahlo. Uz netrapim ani seba ani ludi okolo seba.
Len Teraz Eifelovka povie, ze na co jej ten chlap potom je. Mrkám

georgina, Ne, 16. 11. 2008 - 19:06

No, Klička, ale sranda je to, že keď sa k takému mysleniu žena prepracuje (a naozaj si to MYSLÍ, nie to iba HRÁ), tak ten jej chlap (možno až po nejakom čase) pred ňou klesne na kolená a pobozká zem, po ktorej kráča... Chichocem sa Mrkám

klička, Ne, 16. 11. 2008 - 19:13

Aha, tak na takej urovni este nie sme. Váľam sa od smiechu po podlahe

georgina, Ne, 16. 11. 2008 - 20:36

Neboooj, všetko bude - len treba chcieť! Pohoda

svetlana (bez overenia), Ne, 16. 11. 2008 - 19:14

georgi, absolutne suhlasim Áno Tlieskam Chichocem sa

svetlana (bez overenia), Ne, 16. 11. 2008 - 19:25

klicka, akoze na co .... ???
na nejake to uvolnenie pri sexe si nepomyslela ? Chichocem sa ja to teraz velmi zlahcujem, ale ono toho je dost, co si zena moze "aj potom" uzit. a mozno este viac ... lebo ja si tiez mysim, ze sa postoj chlapa zmeni a ked nie zmeni (lebo sa nema co zmenit), tak si to zenine spravanie nejako vazi.

no chapem tie eifine obavy v zmysle, ze by som mozno trochu myslela na to, co ked budu mat deti - podotykam, aj ked som deti nemala, nenapadlo by ma na taketo mylsiet. no ale mozno ju matej prijemne prekvapi velkym zaujmom o deti, ktovie ?!
nakoniec v kazdej situalcii sa da "nieco vymysliet".

ale ten chlap by zas mal byt aj na to, aby sa kryli pripady, ked zena proste fakt nevladze, take chvile ma asi z casu na cas kazdy, neviem. Ja som mala napr. dnes o dost menje energie, ako vsetky minule dni ... tak som muzovi pri prvych slovnych narazkach rovno povedala, ze to dnes zrejme so mnou nebude mat jednoduche, ale ze musi predsa ocenit, ze take chvile nie su az tak casto Chichocem sa a bolo Úsmev

georgina, Ne, 16. 11. 2008 - 20:56

Veď hej, Svetlanka - všetci sme len ľudia... A keď každý chvíľku ťahá pílku - tak to nemá chybu, že? Mrkám

klodik, Ne, 16. 11. 2008 - 12:57

znova zareagujem, tento krát zas čo sa ruže týka...Prišiel k nám do práce jeden pán novinár a každej z nás nám podaroval ružičku....Taká som z nej bola vytešená a zobrala som ju domov,nech manžel vidí, že som dostala ružu/keď už on nie je schopný mi ju kúpiť/.A on mi s úsmevom na tvári povedal, že má z toho radosť, že som dostala ružu´, keďže on na také "darčeky" nie je...Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev a myslel to fakt úprimne: keď túžim dostať kvietok, tak sa mi to splnilo, a on sa ani unúvať nemuselVáľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

eifelovka, Ne, 16. 11. 2008 - 22:29

Bolo obdobie, kedy mi kazdy stvrtok kupovala ruzu jedna kamoska, ked sme chodievali na aperitiv a naokolo stale behali ti s ruzami, tak aby prestali "otravovat" tak sme vzdy kupili jednu a tu som si odniesla domov.. moja polovicka sa ma NIKDY nespytala "kto mi ju daroval" :-o
Na narodky mi v robote darovali obrovsku kyticu a moja polovicka mi povedala "no vidis aspon ich nebudes chciet odomna" A to su take "perlicky", za ktore by som leteralmente vrazdila Veľký úsmev

renka, Ne, 16. 11. 2008 - 13:27

...tak sa babenky pridávam do partieMrkám ...akurát, že my sme nemali "až" tichú domácnosťMrkám lebo som sa tentokrát nenechala vlákať do nezmyselnej hádky a stopla som našu diskusiu skôr, ako bolo neskoro...proste mal manžel blbú náladu a chuť sa hádať a ja som našťastie zostala kľudná, povedala som mu dobrú noc a išla som si radšej ľahnúť...to bolo v útorok večer...v stredu išiel na celý deň makať kamošovi na chatu , a zostali na noc 5-ti chlapi na pánsku jazdu...prišiel domov vo štvrtok na obed, privítala som ho dobrým obedom a čakala som , že si uvedomí , za ten čas, čo nebol doma, akú má fantastickú manželkuVyplazený jazyk ...no a milý manželík v rozhovore o chate a o našich spoločných priateľoch na tému našej útorkovej "hádky"trepol, že sa bavili s chlapmi a že mu dali za pravdu, a dokonca jeden podotkol, že si o mne myslel, že som rozumná babaPrekvapenie ...tak som tu už radšej nekomentovala a každý sme si zostali vo svojej pravde...
...našťastie , tak ako skončil spln, tak sa u nás včera skončilo "polotiché" obdobie...poobede mali pubiši svoj program, princiatko spalo , manžel sa chystal rýľovať záhradu...no a ja som mu prekazila plán spoločnými hrátkami- keď bol konečne prázdny dom...nemusela som ho dlho prehovárať...veď pár dní v celibáte (polotichá domácnosť + moje dni) urobili svojeHambím sa Mrkám
...tak kočky, kašlite na hádky, a urobte si so svojimi partnermi pekný deň, aj keď je vonku hnusneSlnko
...a ešte niečo, v takýchto chvíľach mi pomáhajú myšlienky nektorých naničmám, že naše očakávania sú niekedy náš nepriateľ...proste, keď partner nereaguje na naše správanie tak, akoby sme chceli, nie je to JEHO chyba, ani nám to nerobí naschváľ...len proste reaguje inak, po svojom...a my máme možnosť sa uraziť, odúvať, plakať, jedovať sa, a pod.....alebo jeho správanie jednoducho akceptovaťPohoda

katl, Ne, 16. 11. 2008 - 17:23

eifelovka aj ten moj je samotar,ma bradu ako tvoj a jeho snom je cervena Ducati model 999!ale chce si ju kupit az po styridsiatke,vraj uz potom bude mat viac volneho casu(on si mysli ze mna o 10 rokov oblecie do kozenych nohavic a bude ma vozit po RakuskuChichocem saAj ja uz niekedy nevladzem veslovat,hlavne posledny rok.Raz ,ked budem mat vela casu sa predstavim(napisem nieco o sebe),lebo som si tu na NM len tak vhuplaHambím sa a vobec som sa nepredstavila

svetlana (bez overenia), Ne, 16. 11. 2008 - 19:31

budes sa musiet s tymi kozenymi nohavicami trochu posnazit Úsmev

my sme dnes chvilu meditovali nad tym, ze kam speje tento rychly zivotny styl .... robota, deti, domacnost, deti, ... manzel ma presviedcal, ze to je prechodne obdobie, ked su dei male Úsmev

eifelovka, Ne, 16. 11. 2008 - 22:25

No model 999 bol jeho sen kym neprisiel novy 1098 Úsmev Navliekol ma do tych kozenych nohavic, lebo on zas tvrdi, ze ked nie teraz, tak kedy potom Úsmev A ked nebudes vladat veslovat, tak si sadni za pc a nieco nam napis.. mozno prideme na to, ze zijeme s "rovnakym" chlapom v "rovnakych" situaciach Úsmev Ale este vesluj, vesluj.. mozno zafuka spravny vietor a trosku nam pomoze Úsmev

eifelovka, Ne, 16. 11. 2008 - 22:23

Georgina, Svetlana a Klicka.. ja toto vsetko, co opisujete chapem a do hlavy sa mi to pomaly dostava a Klicka sama vie, kolkokrat sme si danu temu rozoberali.. Ja v praci nemam problemy, som vyrehotana a spokojna, problem nastava, ked dorazim domov, lebo mi obcas staci pohlad pri dverach.. Na stretnutia s kamoskami a kamosmi chodim rada aj sama, to netvrdim, zabavim sa super vzdy a rada mu vsetko porozpravam..
Ja len proste nevladzem stale odpovedat na otazky "kde je moja polovicka, preco neprisiel, ci mu vadia moji kamarati, ci ako mi tentokrat oslavenkyna povedala "ci nahodou nie je ona ta pricina preco on nikdy nechce ist" Tak isto nedokazem hladiet mojej mame do oci a povedat jej jednoducho, ze jemu sa rodinkarenie nepaci, lebo je samotar.. mna mrzi, ze jeho spravanie ublizuje mnohym ludom a on si toho mozno nie je ani vedomi a bohuzial TOTO nemozem odstranit, je to ako moj pocit viny voci tym ostatnym ludom, pricom oni v tom vobec nefiguruju...
Takych malych "kraviniek" je nakoniec viac a ono sa to casom akosi prevali.. a vtedy lavinu sama neudrzim..
A KLICKA.. Ano "naco mi je taky chlap"? Vyplazený jazyk A Svetluska.. no na sex si mozem najst aj niekoho ineho Veľký úsmev

vyvyka, Ne, 16. 11. 2008 - 22:49

No,vieš,Eifi,láska je láska,ono je ťažko s ňou a ešte ťažšie bez nej,ja presne viem,o čom píšeš,keď sú tie rozdiely príliš veľké,tak je zle.Treba sa dohodnúť na kompromisoch,o tom celý a každý vzťah je.Ten môj sa na mňa dnes díval,akože nechápem,čo si sa včera zase naštvala,a ja na to že ja,však ty si bol naštvaný.No,lebo videl,že ten môj pohľad vraždil a on nič také neurobil,len bol naštvaný na deti...........Blá,blá,blá,to sú tie komunikačné problémy a já mám potom z toho pocit a už to ide.Keď my by sme si predstavovali,že.............A Georga,ja už dávno na tom pracujem,aby som aspoň časť z toho žila tak,ako to vyhovuje mne,chodím dvakrát do týždňa cvičiť,idem do divadla /sama,bez neho,s kámoškami/raz do roka ho donútim ísť so mnou na ples,ale občas by mohol,hlavne keď mi je na figu a mám depku ma rozmaznávať,viem,že mám prehnané nároky,ale by som jeho áno,tak prečo oni nie?Prekvapenie

Zuzana, Po, 17. 11. 2008 - 09:58

Eifi,
pamatas sa, ked si mi vo februari podavala pomocnu ruku a ...pamatas...vtedy som mala pocit, ze sa mi zrutil svet...dnes viem, ze som bola unavena, butlava vrba, ktora kazdemu pomahala a na seba zabudla a ....urcite to bola depka a este aj inak som to nazvala a ...vsetko mi bolo malo a ....
Ty si mi vzdy vlievala optimizmus a velmi si mi pomohla, ved Ty sama dobre vies...
AJ ja sa zamyslam, preco taki nasi normalni chlapi obcas na nieco zabudnu alebo sa hraju na tvrdych gerojov, pricom nimi vibec nie su...podla mna, aj oni potrebuju pohladenie a objatie, ale niekedy maju pocit, ze tvrdost im dodava na cene...hahaha.
U nas doma je to taky zvlastny model...ja som obcas samonas...ieracia, lebo moju polovicku malo co vytoci, ALE ja to dokazem a potom, ked sa vytoci-byva to zriedka, tak to trvaaaaaaaaaaaaa dlhsie, kym sa vrati do svojich kolaji a prave, to je ten cas, kedy chce byt sam...nebyva to casto, ale to BYT SAM A NEBAVIT SA mna zabija.
Chlapi su naozaj z Marsu a my sme z Venuse...
Prave vcera sme rozoberali jeho kamarata z MT, ktreho pozna snad cely zivot a ....obcas nas prekvapi svojim konanim a my sme mu aj so synom vraveli, ze nam lezie na nervy, ked je nahnevany a nebodaj zavola kamos....tak ho jednoducho "zerie"...ale to sme si mysleli len my, lebo polovicka nam oznamila, ze pravidelne ho zrusi...v dobrom, ked robi blbiny a ...podotykam , je to slobodny chlap a ...asi dalej netreba vysvetlovat. Dorazne nam polovicka povedala, ze nesuhlasi s jeho konanim a patricne mu to dava najavo, ale...niekto mu to povedat musi a ...Takze, ani my sme nevideli do tazkej chlapskej duse....
Tazka rada, ale predsa som sa len nieco naucila. I napriek tomu, ze nemlcime a veci niekedy fakt preberame dopodorbna...aj vztahy a spravanie...muzi-zeny, obcas sa vychytim a netlacim, tak ako to vies aj Ty, idem na stuzkovu sama a poviem, ze pridem az rano, dam si cerveny topik ale super cervene lodicky a proste vystafirujem sa a uzijem si to a ...minule som prisla domov uz pred polnocou, no skoro z noh spadol..Úsmev
Asi trosku natahovania a tajomnosti ...to je super, ale odtial-potialÚsmev
ZuzanaMrkám

georgina, Po, 17. 11. 2008 - 10:05

No, dievčatá - ako píše Renka vyššie, všetko je to o očakávaniach. A to je na dlhoooo! Takže som sa hlllboko zamyslela a usúdila, že bude asi lepšie založiť zase "teoretický" blog. Snáď to stihnem spáchať ešte dnes. A potom sem hodím link, OK? Mrkám

ribišška, Po, 17. 11. 2008 - 10:56

www.ribisska.sk čo všetko nam dokaže naša mysel povyvádzať, ked o sebe čo i len na malinkatú chvíľočku zapochybujeme, že? Mrkám Slnko Kvietok

vo vzťahu sa dvaja zrkadlia. buď láskyplne, alebo troška nepríjemnejšie. len väčšinou hovoríme tomu druhému to, na čom by sme mali u seba popracovať Slnko

a na to su tieto hadky a vybuchy, aby ste po čase " do seba zapadali " ešte lepšie Mrkám

LIDUNKA, Po, 17. 11. 2008 - 11:21

Dievčatá,len pozor,aby sa vám to nevymklo z rúk!!!Plačem Plačem Kvietok Kvietok Kvietok

georgina, Po, 17. 11. 2008 - 12:10

Nerozumiem, Lidunka - čo by sa nám malo vymknúť z rúk? Môžeš to trochu rozpísať, prosím?

LIDUNKA, Po, 17. 11. 2008 - 16:34

Myslím zkrátka to,že či niekedy nemáme velké požiadavky na manželov,či ich nepritláčame niekedy k múru s našími/ možno podla nich/ malichernostami.Teraz si to asi aj ja viacej uvedomujem,že to bolo tak,lenže nemožno plakat nad rozliatym mliekom./Je totiž po všetkom./(brokenheart) Slnko Slnko

georgina, Po, 17. 11. 2008 - 16:38

Lidunka, veď práve o tom píšem - NEOČAKÁVAŤ, že naši partneri nám splnia, čo nám na očiach uvidia... Nie je to ich povinnosť, nemusia to robiť... Objímam

Ifinka, Po, 17. 11. 2008 - 14:17

Ja si myslím, že keby boli ideálny tí vaši chlapi doma, tak by zase neboli takí vzácny.

georgina, Po, 17. 11. 2008 - 14:31

To myslíš tak, Ifinka, že keby som mala doma ideálneho chlapa, tak by som si ho nevážila? Alebo to myslíš inak?

svetlana (bez overenia), Po, 17. 11. 2008 - 14:45

geogri, co takto jeden priblbly usmev, ha ? Pohoda Chichocem sa
(mojou vyhodou je, ze teraz ani nemam na viac cas Vyplazený jazyk )

georgina, Po, 17. 11. 2008 - 14:54

Svetlanka, veď ja viem, že ideálny muž neexistuje.
Len si nie som istá, ako na to pozerá Ifinka. Preto sa pýtam... Mrkám

(A priblblo sa usmievam - len tu akosi nemáme vhodného smajla, ktorý by to vyjadril...)

eifelovka, Po, 17. 11. 2008 - 15:14

Ja sa tiez priblblo usmievam.. lebo som dnes pred obedom zdvihla telefonne sluchatko (ale nie ako mach a sebestova, lebo to moje zazraky nerobi) a vytocila Talosove cislo.. chcela som ho len pocut, jeho hlas a zazelat mu mozno dobru chut.. proste najst nejaku prkotinu, kvoli ktorej by som v hlase pocula, ze sa usmial.. namiesto toho bolo "rychlo, mam vela roboty, co potrebujes" Tak som len odpovedala, ze nic extra a ze nebudem vyrusovat, ked je ponoreny do prace.. Smútok myslela som to uprimne, ale smutno by bolo aj tak.. no a teraz mi prisla smska
"Ahoj Zlato, prepac za reakciu pred obedom, ale mam strasne moc roboty" A tak sa tu priblbo usmievam Hambím sa Ale nadalej sa citim akasi vystavena.. dosli baterky.. kto mi ich dobije? :-o

klička, Po, 17. 11. 2008 - 16:45

Vidis, zase ocakavas.Vyplazený jazyk Ze sa bude v telefone usmievat, ze bude mily a poteseny... neocakavaj. Ak mu chces zavolat aby si ty mala radost z toho ze mu volas, vtedy to urob.
Tak, Georgina, Svetlana? Ci ako? Chichocem sa

LIDUNKA, Po, 17. 11. 2008 - 16:58

Neviem,či z opatrnosti,ale nikdy som pokial to nebolo nutné netelefonovala manželovi do práce.Viem,že ked som bola aj ja v práci,nie vždy som mala dobrú náladu.Netreba pokúšat!!!Objímam Objímam

eifelovka, Po, 17. 11. 2008 - 17:06

Neviem, ja ked nemozem, tak telefon nezdvihnem a on tak isto.. takze ak by som sa male stale obavat, ci mu nevolam v "nevhodnu" chvilu tak si to mozem rovno "hodit" Veľký úsmev Dohoda je taka, ze ked jeden z nas nemoze, ozve sa akonahle sa to da..

eifelovka, Po, 17. 11. 2008 - 17:09

HA HA Vyplazený jazyk
Necakam.. len som si myslela, ze by sme sa nemuseli natahovat dalsi den.. a kedze to vzniklo tak ako to vzniklo, len som chcela urobit prvy krok...
Dobijes v zime baterky? Veľký úsmev

crystall, Po, 17. 11. 2008 - 19:38

ja som sa raz jedneho jaskyniara (otca 3 deti) pytala...to co tu pise eifelovka, otazky typu: ja tomu nerozumiem, preco ma chlap potrebu byt sam?....preco sa zavries a nekomunikujes?....preco to trva tak dlho?...preco to nemoze rodina ovplyvnit ovplyvnit?...preco to robis?....preco sa vyhybas manzelkinym priatelom?...preco jej to nepovies o com premyslas?...To ta ako nieco trapi?....tych preco tam bolo, ani uz nespominam, lebo ja jaskyniara nemam....a tak som tomu nerozumela.....
ale pamatam si jeho odpovede, ze ked je toho moc, alebo citi, ze praskne "ventil"...tak odide do kniznice a uz sa rodina naucila s tym zit...ze nechce zatazovat manzelku svojimi myslienkami, len si ich chce nejako zresetovat...ze samozrejme spolu komunikuju, ze po vikende - po troch dnoch vylezie...ale nic na tom nemeni fakt, ze ju lubi viac, pretoze to dokazala prijat....ona sa s tym naucila zit a on potrebuje byt obcas sam so sebou, ze vztah medzi nimi dozrieva a on jej zas za to vychadza v ustrety v jej potrebach, ze ju podporuje a vazi si ju za to..., ze ho dokazala prijat a milovat aj s tymi jeho "unikami".
....k tym priatelom som sa pytala za seba...preco sa manzel vyhyba mojim priatelom..., ked ja dokazem akceptovat jeho!...ja som ta, co je za kazdu srandu, ktora sa prisposobi, ktora vycestuje, ktora sa doslova pretransformuje vsetkymi zmyslami, aby bola dobry spolocnik v jeho kruhoch a ten moj akekolvek moje snahy zrusi, ze on nikam nejde, co tam bude robit, jemu je doma dobre.... no, poznate....

tak ten kamarat mi povedal vetu:
"vies, do manzelstva si prinasame kazdy svojich priatelov, ale manzelstvom sa automaticky nestavaju manzelovi priatelia tvojimi priatelmi...proste to tak ber, neries to a nesnaz sa to zlucit, ved to nie je dolezite..."

..a toto si pamatam po dvoch rokoch rozhovoru... a este si to pamatat budem...pretoze ziadna priatelka mi na to odpovede neda, ja ich mozem iba dedukovat...ani manzel.., lebo nema ani cas ani povahu, aby sa zakuklil...ale kedze sa taketo veci stavaju, je dobre, ked je niekto, kto to dokaze vysvetlit....

crystall, Po, 17. 11. 2008 - 19:46

...aha...a chcem tym povedat, aby si sa netrapila...

eifelovka, Ut, 18. 11. 2008 - 14:16

Crystall, dakujem.. jaskyniara mam a viem aj to, ze sa do seba uzatvara, lebo je to jeho relax, nie vzdy to dokazem pochopit, resp asi ked som ja taka nemastna neslana, tak mam potrebu to riesit, inokedy mi to nevadi, tiez si rada zaleziem do vane a som nerusena..
Co sa kamaratov tyka.. kedze sme asi z tych, ktori sa nevedia porozpravat v klude, lebo zacnu utocit (on totiz tvrdi, ze ked ho ja ako lev "hryznem" tak on ako baran automaticky ide "rohami napred") tak sme si zacali vcera pisat.. on mi len povedal, ze sme kazdy iny, ze on chce mat klud a len sem tam niekam ist, ja som viac ziva, mam potrebu mat vela kamaratov a stale niekam chodit, on tak vraj vyvadzal pred 10 rokmi a teraz ho to uz nebavi, ze mu je to luto, ale je to tak, ze mi nevravi, aby som ja prestala chodit von, ze len nech necakam, ze sa prida ku kazdej kravine...
V nedelu som bola u kamaratky, myslela som na vase slova, na to, ako sa zabavit a nemysliet na to.. zabavila som sa, uz sme naplanovali dalsie stretko a ja viem, ze pojdem sama.. zvlastne je ten "slobodny" pocit spokojnosti, ze mi to po vasich slovach nevadi Úsmev

Takze dakujem za vsetky slova a hadam sa vsetko este naucim Úsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama