Podozrenie na dyspraxiu

Ahojte. Jakubko bude mat o mesiac 7 rokov, v septembri sa stane prvacikom. Na odporucanie skolskej psychologicky sme mu dali odklad skolskej dochadzky z dovodu problemov s jemnou motorikou. Za ten rok sa v mnohom zlepsil, posunul sa velmi dopredu. Od troch rokov s nim pravidelne navstevujeme psychologa, pretoze bol trosku skor narodeny, z coho vyplyval jeho hypertonus, bol rizikove dojca, chodili sme aj na neurologiu, logopediu, rehabilitovali sme vojtovou metodou...Na poslednom sedeni u klinickej psychologicky, kedy s nim hodinu osamote pracovala (mna poslala prec), vyjadrila psychologicka podozrenie na dyspraxiu. Dalsie vysetrenie nas caka bud. mesiac a potom sa uvidi. Vela som si o tom nastudovala, nieco na neho sedi, nieco nie celkom. Jakub sa naucil sam citat, pise tlacenym uz 3 roky, nerobi mu problem uz ani nasobenie a delenie z hlavy, je velmi sikovny a mudry, ale z praktickeho hladiska je obcas dost strateny. Bicyklovat sa napr. naucil len minule leto, co sa tyka orientacie v priestore, to tiez nie je prave najlepsie.
Preto vas prosim, mamicky, ktorych deti maju uz tuto poruchu diagnostikovanu, ako sa to prejavovalo u nich, ake dalsie vysetrenia ste absolvovali a ako to spolocne zvladate.