vyzivne

Dobrý deň,

podľa § 24a Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné. Ďalej, § 38a tohto zákona ustanovuje, že právomoc slovenského súdu na konanie ovýživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Teda ak Váš syn má bydlisko na území Slovenskej republiky bude daná právomoc slovenského súdu. Súdne konanie môže prebehnúť aj bez prítomnosti otca detí. Príslušný na určenie výživného bude okresný súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje bydlisko. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd).
Súd pri rozhodovaní o výživnom neberie do úvahy len príjmy ktoré povinný preukáže, ale posudzujú sa i jeho majetkové pomery. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Výšku výživného teda ovplyvňuje nielenvýška platu povinného rodiča, ale najmä odôvodnené potreby dieťaťa, jeho zdravotný stav, vek, štúdium, atď. Výživnémá prednosť pred inými výdavkami rodičov dieťaťa. Zákon upravuje tiež inštitút tzv. minimálneho výživného, na základe ktorého každý rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu, je povinný platiť výživné v min. výške 30% zo sumy životného minima. Ďalej, § 18 Občianskeho súdneho poriadku ustanovuje, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Pokiaľ teda otec dieťaťa nerozumie slovenskému jazyku, má právo na tlmočníka v konaní.

Odporúčam tiež obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré poskytuje bezplatné právne poradenstvo v oblasti rodinného práva s cudzím prvkom, predovšetkým v oblasti výživného, starostlivosti o maloleté deti a v oblasti osvojenia, a ktoré spolupracuje aj s orgánmi v zahraničí.

Mgr. Róbert Bános,  advokátska kancelária v Bratislave, Galante, Trenčíne, Žiline, Dunajskej Strede a vo Vrábľoch