Začínam vlastnú psychoterapiu...dúfam

Ahojte,
takže chcem poďakovať všetkým dievčatám, ktoré reagovali na môj príspevok "prosím o pomoc".Keďže by som rada reagovala na viaceré,tak som sa rozhodla vytvoriť blog. Snáď to nevadí.
Takže začnem takto - najprv som si myslela,že vlastne ste mi ani nepomohli,ale predsa ste mi pomohli a posunuli ma niekam inam.Ja pevne verím, že vpred...
Musí to byť vpred, pretože dnes som dokázala na prechádzke s dcérkou vojsť do kaderníctva a objednať sa.Bolo to neskutočné. Chcela som to urobiť už snáď pol roka...A osud zasiahol tak,že milá pani kaderníčka práve končila telefonát, kde jej odriekala nejaká pani termín na pondelok.Takže dúfam, že to dokážem.A poviem vám, keď som odtiaľ vychádzala, chcelo sa mi od radosti kričať!!!!
Milá Svetlanka. Nevieš si predstaviť, koľko hodín som premýšľala nad tým, že prečo, čo sa stalo,kedy nastal zlom... Neviem. No ono to celé prišlo tak nejak postupne, nenápadne.Dostala som pár kopancov od života a akosi som ich asi nerozchodila.Škaredý rozchod,podrazenie od najlepšej kamarátky,ohováračky.. Milión krát som si vravela, že no a čo? Iným sa stávajú horšie veci,ale asi som oveľa slabšia,než na akú tvrďasku som sa vždy hrala...
Ja dúfam,že lyduska sa nemýli a je to naozaj len nejaký blok,a sama si uvedomujem, že som sa konečne pohla vpred, že sa mi lepšie dýcha, keď som hoc i virtuálnym osobám zverila svoj problém.
Môj manžel by ma určite nikam neobjednal a ja to zvládnem sama.Musím. A sľubujem, že sa budem snažiť dokázať prísť na nejaké to stretko naničmám,ale či na to najbližšie,to neviem.
Opička - teba chápem asi dostatočne. Keď som sa nasťahovala do Hlohovca,tak to ešte so mnou nebolo až také zlé,lenže ako sa hovorí - nevydala som sa zle.Manžel podniká a chvalabohu celkom sa mu darí. Lenže rozhovory s potencionálnymi kamarátkami nakoniec aj tak skončili, na tom, že akú zľavu komu kde mám vybaviť. Nehovorím, že by sa nedalo.Ale nie niekomu s kým sa poznám dva týždne...Takže sa moje pár dňové priateľstvá veľmi skoro rozplynuli. Myslím, že si potom vraveli, že som namyslená. Ale ja nepotrebujem kamarátky z vypočítavosti....
Takže Ariesa,aj ty si trafila kliniec po hlavičke. Je mi zle z tých všetkých ohováračiek, čo sa tvária milo a len sa otočím a ešte ich počujem, už ma rozoberajú...
A nakoniec milá Ellynca - myslím, že máš úplnú pravdu, len sa potrebujem dopracovať k tomu, aby som aj ja dokázala byť tá jediná osoba, ktorá rozhoduje o tom na čo myslím,ale hlavne ako budem reagovať a správať sa...
Rozhodla som sa objednať o psychologičky,ale na týždeň ma čaká dovolenka,takže to odložím o dva týždne...
Prosím, držte mi palce...