Nechcem sa nikoho dotknúť, ale aj takáto veta odznela vo filme What the bleep do we know. Pokúsim sa o "ľudský" výklad niektorých zaujímavých myšlienok z tohto vynikajúeho diela. Niečo tu už spomínali dievčatá Svetlana a Hrošica v článku O čom snívajú kvantoví fyzici. Ja vám ponúkam to, čo oslovilo predovšetkým mňa. Určite to nebude dokonalé, ten film treba vidieť párkrát, aby som pochopila všetky jeho posolstvá, ale aj ten zlomok čo utkvel v mojej pamäti má veľký význam.
Úvodnú časť, ktorá bola možno viac o kvantovej fyzike som veľmi nepochopila, možno po druhom pozretí by som bola múdrejšia (videla som to s českými titulkami, inak by som tu nemudrovala). Ale mňa predovšetkým zaujala druhá časť o neorónoch v našej hlave, chémii nášho tela a sile našich myšlienok. Celý film bol krásnou kombináciou dokumentu s výpoveďami odborníkov a hraného príbehu hlucho-nemej fotografky, ktorej vzťah stroskotal, na manželovej nevere. Anabel je zatrpknutá na všetkých mužov, nešťastná zo svojho bytia a pri "živote" ju držia lieky. Šéf ju pošle fotiť poľskú svadbu, pričom vie, že práve toto nenávidí. V hlave hrdinky sa počas sobáša premieta jej vlastné sklamanie, zúfalstvo a to všetko je konfrontované s bujarou náladou svadobčanov. Tu sa mi veľmi páčila krásna animácia zobrazujúca, čo sa deje v našich hlavách keď nami mávajú záplavy rôznych emócii, čo sa deje s našimi bunkami, našim telom, akú veľkú silu ma naša myšlienka ... Dnes už spím tak len krátke zhrnutie: To čo sa deje v našej hlave, je oveľa dôležitejšie ako to čo nás obklopuje. My a sila našich myšlienok formuje našu každodennú realitu ... Pozitívne aj negatívne myslenie má veľký vplyv na bunky nášho tela, kvalitu nášho bytia, zdravie, starnutie ... Zajtra skúsim dokončiť. Dievčatá, čo ste to videli, píšte vaše postrehy.