Tak toto viem presne!...naši obaja kaskadéri, keď na nich niečo "lezie", tak majú nekľudný spánok a celú noc prevzdychajú 
Vtedy sa cez noc pripravujem, že o pár chvíľ budem mať doma lazaret.
To s tým ležaním, ako si spomínala-u nás nie je viditeľné vždy.
Ležia len v tedy, keď im je zle od žalúdka-črevné príhody a podobne.
Ale také teploty, bolesti hrdla, sople a choroby podobného druhu im absolútne nerobia problémy a lietajú doma, ako splašení, ako keby im nič nebolo 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to je fajn, možno je to aj tým, že náš lekár už má byť nejaký rok na dôchodku, ale sedí si na tom prameni, však čoby nie. A preonačovať niečo, čo aplikoval na 3 generácie detí sa mu už asi veľmi nechce. No na tú ospravedlnenku nám zatiaľ postačuje.
, možno skôr ako sa to podarilo poniektorým našim lekárom.
, inak na bolave rameno mi pomohlo lepenie magnetu, su aj take bodove, celkom silne, ale asi len na nere a dobra masaz kvalifikovaneho fyzioterapeuta. Vraj zapal je dobre rozmasirovat, to je vraj volaco trdiacii liecenia u nas?
nakoniec to skoncilo tak ze som ju nechala polroka doma a vymenila skolku 
Jasné tie veľké nám možno povedia, že majú pocit, že na nich niečo lezie. Často sa na moje hnevám, lebo mi to oznámia, keď už je ozaj zle a mnohému sa dá zabrániť, keď zasiahnem včas. Obyčajné C-ečko, bylinkové kvapky, vedia zabrániť tomu aby choroba vypukla v plnom rozsahu. Aj keď občas sa potrebuje spustiť tak, či tak,
však to poznáme u seba. Treba sa aj zastaviť a keď to inak nejde. 
Horšie je to u menších detí, ktoré ešte nevedia rozprávať, alebo aj u kus starších, ktoré majú iné starosti ako niečo signalizovať mame.
U našej najmladšej sa mi jednoznačne overilo, že deň predtým než voľačo prepukne, je ufňukaná, unavená, zlostná ... oveľa viac ako inokedy, bez nejakej väčšej príčiny. Jasné aj naše deti, mávajú náročnejšie obdobie, stres z prvých dní v školke, škole, aktivity, ktoré sa im nepáčia ... Majú nárok byť unavené ... Len ta moja po takýchto chvíľach často oznamuje, že ju bolí hrdlo, spúšťa sa nádcha ... Jasné niekedy to môže byť aj opačne, stresová situácia, môže oslabiť imunitu. Ale už viem, že v takýchto chvíľach nemám čo pokaziť, ak jej dám bylinkové kvapky, alebo vitamín C rozpustný vo vode, lebo tabletky ešte nemá v láske. Včera sa u nás konal takýto deň a dnes ma dieťa budilo so slovami "Mamí, bolí ma hrdlo"
A ešte jeden varovný signál našich detí, snáď nepriehľadne žiadna mama. Ten sa prejavuje úplne opačne. Nezastaviteľné dieťa, si zrazu uprostred dňa ľahne, zoberie si deku, abo ani nie a leží, nedajbože zaspí. To už ozaj vieme, že je zle
a zrejme nejaká viróza bojuje s imunitou nášho dieťaťa. S návštevou lekárky si v oboch prípadoch dávam načas. Bežné teploty, nachladenia, kašel, hrdlo riešim doma ..., len horšie keď už treba ospravedlnenky do školy. To sa musíme aj k lekárke dotrepať, ale tá väčšinou len podporí moju liečbu. Napríklad Martinka má 8 rokov a antibiotika brala len raz, vtedy nasu zastupovala iná lekárka, a to bola v škôlke relatívne často nachladená, aj v škole sa ešte zadarilo.
Asi už každá mama po pár rokoch skúseností vie odhadnúť, kedy je s dieťaťom "zle" a návšteva lekára je nevyhnutná. Náš inštinkt by mal byť dobrým rádcom. Jasné pri malých bábätkach je to iné. Zároveň sami potvrdilo, že keď som bola ja vo väčšom strese, ochorela som aj ja aj naše najmladšie dieťa. Bez debaty sú nás prepojené, preto mnohé by sme mali začať riešiť od seba, aj keď sa to ťažko pripúšťa.
Dievčatá, ako vaše deti signalizujú, že sa s nimi voľačo deje? Viete už odhadnúť kedy zvládnete chorobu bez lekára a kedy nie? Čo u vás funguje ako prvá pomoc?