Ahoj,Klaudia.A hneď ti musím napísať,že si nemyslím,že si naozaj taká fakt nanič mama ako píšeš.Veď už len to,že o svojom trápení si schopná napísať je dôkazom,že chceš zmenu,len asi nie je na blízku niekto,kto by ti pomohol.Našťastie nikdy som nemala tento problém,ale na tvojom mieste by som určite zašla za odborníkom.Buď psychológ,alebo psychiater by ti určite pomohol.Je načase urobiť rozhodnutie a dať sa dokopy.Máš deti a tie ťa budú ešte dlho potrebovať.Myslím,že 6 rokov je strašne dlhá doba..neviem,čo doženie ženy k tomuto zúfalému správaniu a sebapoškodzovaniu..Rozhodne vyhľadaj pomoc odborníka,nečakaj už!
Držím ti moc palce,aby si zvládla svoju situáciu,aby si našla rovnováhu v sebe a zbavila sa tak toho,čo ťa ťaží!!
Do toho,dievča!!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte nanič mamky,
už 6 rokov zápasím s chorobou bulímiou a neviem sa z toho dostať, má ešte s tým nejaká naničmamka nejakú skúsenosť? Chcela by som sa z toho dostať, ale nedarí sa mi. Nenávidím sa za to čo robím, mám z toho riadne depky. Zvraciam takmer každý deň jeden aj viacej krát, niekedy vydržím nevracať aj niekoľko dní, ale potom to riadne doženiem. Každý stres riešim jedlom a nasledným zvracaním. Nieje to preto, že chcem byť štíhla, lebo taká som vždy aj bola, vážim 52 kg. Necvičím, nevážim sa každý deň, jednoducho tým ventilujem svoj stres. Začalo sa to po mojom druhom pôrode. Mala som dva maličké deti rok po roku a akosi som si nevedela rady a vtedy som sa začala prežierať a vracať. Podotýkam, že nikto o mojom trápení nevie. Poradte mi prosím. Je mi fakt zo seba samej na nič, moje sebavedomie asi ani neexistuje. Je aj medzi vami nejaká taká nanič ale fakt nanič mamka?