Dá sa rozhýbať mozog?

viem Kami, ze uz dlho pises o svojom "spomalenom" tempe....
ale stavy, ake opisujes ja mavam, ked som pred uplnym psychickym kolapsom, mne vtedy ako by vypol mozog a ide len autopilot, uplne vypadky informacii, ktore moj pretazeny, unaveny mozog povazuje za nepotrebne, takze vsetko okrem potreby dychat, jest a vyprazdnovat povazuje za nepotrebne, zapamatat si nieco, spocitat si nieco, najst vhodne slovo do frazy, katastrofa, naposledy pred rokom, ako sa z toho dostat netusim, kedze ja som sa nezastavila, ale jednoducho, su veci, ktore si nepripustam a blokujem...napriklad amok zurivosti kvoli bordelu ma chyta uz len raz zamiesac, predtym to bolo tri krat do tyzdna...nemam vycitky, ked si sadnem za pocitac a nieco si pozriem, odreagujem, aj ked to ide castokrat na ucet spanku, ale ja jednoducho potrebujem vypnut, nemysliet na deti, pradlo, upratovanie, nervy, robotu ako taku....
a od septembra precvicujem mozog v praci, ako vies, to ti je iny telocvik, precvicujem sebaovladanie, sebaobranu (slovnu), slovnu zasobu, v priamom prenose sa ucim francuzstinu od piatakov....jednoducho, mne pomohlo vypadnut z domu a to som sa veru doma nenudila, roboty bolo, ale nie dostatok pre sedu kôru mozgovu a ja, neviem, ci to ma nieco spolocne so znamenim (sme to iste) ale, akonahle je moj mozog v necinosti, zacne sa zaoberat autodestrukciou....a ked sa spusti program autodestrukcia, musim vypadnut zo stereotipu....takze, hoci som fyzicky vycerpana, psychicky som uz davno na tom nebola lepsie....
viem, neporadila som ti, snad len, prekonat strach (ako to bolo v mojom pripade, nastastie ma drahy podrzal a podporil, bez jeho povzbudzujucich slov by som tym praskla asi po dvoch tyzdnoch) a prekrocit svoj tien....aj ked, zvyk je zelezna kosela, vravim ti, pridte na par dni, vsetko potrebne na prezitie tu je, vzduch na dychanie, voda na pitie, aj jest je co, ak nic ine, zasadila som tri korene rajciakov , prvy krat o dobru naladu bude postarane, pozerat tu je na co, da sa ist kdekolvek, mam nabijajuce miesta
a posielam ti z mojej energie, momentalne som pozitivne nabita

ja si tiez velmi pochvalujem moment, ked som sa rozhodla skoncovat s pracou z domu ako hlavnym pracovnym pomerom, hoci zarobkovo to bolo neporovnatelne lepsie, ale "padala" mi strecha na hlavu, potrebovalo to zmenu tapiet a musim povedat, ze nic lepsieho som nemohla spravit zarobim sice menej, ale som spokojnejsia, kludnejsiaa moju povodnu cinnost som zredukovala na patinu a praca s detmi v skole ma naplna ovela, ovela viac ... ty by si asi tiez potrebovala prestahovat kancelariu medzi ludi, oddelit pracovne od privatneho a menej si hovorit : som spomalena a pod. (cim si to vlastne stale dokola vsugerovavas), ale zacat pouzivat konstrukciu : ja sa zrychlim (alebo nieco podobne, no hlavne pozitivne) inak celkom zaujimava skusenost, ale vsetci moji ziaci mali zakazane na hodine nemciny pouzivat negativne formulacie a zacali si to mnohi vsimat/uvedomovat, pricom potvrdili, ze su tak vsade nastaveni, v robote, v rodine,... typicke vety: "ja som tak blba/-y, ja sa to nikdy nenaucim" museli zamenit za napr. "nabuduce sa pokusim spravit to lepsie, mysliet na spravnu formulaciu" alebo nieco v tom zmysle (najblizsich 10 dni som mimo netu, tak sa nediv, ze pripadne neodpoviem, ak nieco dopises )

Skus stranku www.braingym.sk tam najdes vsetko info , inak podla toho co stihas nechapem preco si myslis, ze si spomalena. Ved kazdy mame svoje tempo alebo temperament

Ahoj Kami, tak som sa po dlhom čase prihlásila, lebo mi nedá, musím potvrdiť to čo ti píšu baby vyššie.
Mala som rovnaké pocity ako ty, písala som ti o tom dávnejšie.
Otvorila som si kozmetický salón( Pamätáš ako si mi to písala? )
Môj život sa otočil, cestujem 30 km od domu každý deň a relaxujem pri tom.
Idem do iného sveta, plánujem si pracovný čas...začala som zvládať aj v domácnosti viac ako keď som bola doma...Doma som sa motala, takto mám denný režim a je to super.
Ale keď som doma, vraciam sa do toho istého ako za starých čias...doobeda sa len motkám, nič sa mi nechce, idem na počítač a doma všetko stojí...Keď zaspím poobede...mám v hlave chaos, zdá sa mi, že už som vstala a niečo robím a preberiem sa a zistím, že ešte spím, nemôžem otvoriť oči aj keď chcem strašne vstať, no chaos totálny...potom sa neviem dať dokopy až do večera, tak sa tomu radšej vyhýbam...
Inak mne prišli na hranične zvýšenú činnosť štítnej a veľký nedostatok vitamínu D...
Tak za mňa píšem treba zmeniť prostredie a ľudí aspoň doobeda.

Ja som tiež veľmi váhala, lamentovala ako to zvládnem, čo malá a všetky možné dôvody čo ma len napadli...až kamarátka mi povedala "doma z gauča to nezistíš" a tak som sa prekonala...
Tiež to poznáš s tým spánkom? Že si myslíš, že už si hore a nie si? Ja si niekedy pripadám psycho... tak radšej sa tomu vyhýbam...

ahojte sledujem naničmamu dlho,dnes som sa prihlásila,ja som na tom presne tak isto,unavena spomalena,tiez hovorim jedno a myslim druhe,som doma 21 rokov,zistila som že sa mi tieto stavy zlepšia ked sa zdravšie stravujem,delena strava mi velmi vyhovuje,ale momentalne nie som schopna ju dodržiavať,pomohol mi aj detox od Mačingovej,len niesom schopna dlhodobo sa tak stravovať

Môžem sa pridať do klubu? Od vtedy čo sme sa presťahovali z mesta na dedinu pripadám si,že nie som to ja. Mala som zamestnanie, pravidelnú pracovnú dochádzku, všetko som stíhala. Teraz robím z domu, večne som prispatá, trpím ponorkovou chorobou. Aj keď MM tvrdí, že môžem ísť kamkoľvek, tak to pravda nie je, lebo mi deti prišili dvoch psov a on keď ide na cesty aj na 3-4 dni, tak sa pýtam, kam môžem ísť? /odpoveď poznám do .... /

Rozmýšľam, aj ja si sem tam pripadám ako dementná, keď si neviem spomenúť na niečo, ale na rozdiel od teba sa necítim byť unavená aspoň väčšinou , rozmýšľam, kde je rozdiel, viem genetika niečo rieši, ale inak mne hodne pomáha tešiť sa na niečo, na fitcore, kde si zamakám, na piatkovú stretávku na pizzi, na koncert Lenky Filipovej, blížiace sa prázdniny-zmena stereotypu, na dovolenku.... Podľa mňa by ti ozaj prospelo vypadnúť medzi ľudí a ešte jedna vec, pozitívne sa postav k svojmu režimu dňa, viem že vozíš deti, ale musiš sa k tomu postaviť inak, bolo aj horšie, teraz už prídu aj busom, časom budeš jazdiť menej, proste bývate v dome mimo mesta, tak je to proste tak, že treba viac pendlovať. Skús si to nejako rozvrhnúť, nákup robte raz do týždňa, môže aj manžel, tak si naplánuj kedy ty pojdeš cvičiť, to hodne pomáha hlavne ak sa cvičí v partii. Neviem, mala by si to riešiť, mne sa to nezdá, si mladá a zdravá, ak nemáš vyslovene depresiu ako diagnózu, tak také stavy by si už nemala mať. Možno je to fakt len tou prácou z domu a chcelo by to zmenu.

No vidíš a ja prave vtedy potrebujem sedieť či lepšie povedané stať nad puzzle aspoň 1000. Puzzle ma naučilo trpezlivosti a to vždy boli hodiny iba pre mňa, ale to som zabudla na čas aj na všetko. Rešpektovala to aj rodina, teraz som sama a ak ma prepadne ten pocit a ja si uvedomím že potrebujem spomaliť tak to urobím.
Viem vyzerá to že sa ešte spomalim viac, ale opak je pravdou, nájdem svoj stred a potom idem dalej.
Ja neviem ale ja v takých spomalených a stresových stavoch robím veci mechanický, potrebujem niečo robiť a pritom sa mi nič nedarí a všetko mi padá z rúk a dokonca vtedy hrám aj karty na pc, kým nepochopím že je to blbosť. No super reset je pre mňa les, len teraz ani to nezvládam.