Krv

Ja som len raz chcela spáchať taký dobrý skutok a aj to ma tam potom fackali odpadla som. takže viac som nebola

ja by som strááááášne rada, ale zo zdravotných dôvodov nemôžem- moje telo si vraj len ťažko dokáže okysličiť vlastnú krv, nieto ešte aby som ju rozdávala Takže nedarujem nič, hoci najradšej by som sa celá aj vyžmýchala- veď naša slečinka žije vďaka dobrým ľuďom, ktorí jej darovali krv...

Ja keď som bola darovať krv,tak ma ani nechceli zobrať,bola som po operácii ani nie pol roka,ale keď mi dávali krv po cisárskom reze,tak som dostala krv asi po nejakom tuhom fajčiarovi.Týždeň som mala v ústach chuť ako v polepšovni,keby som na manžela dýchla,tak ma obviní že chodím húúúliť.

ja chodim uz tri roky darovat krv,za rok dvakrat.je to dobry pocit a sestricky su strasne mile.ale dva roky nemozem,lebo vo februari som si dala vytetovat moje brusko.

Ja som bola pred roooookmi rokucimi asi 3 ci 4 krat, ale este na vyske.. len mali strach, ze im tam odpadnem taka vysoka a chuda, ale toto divadlo som im nedopriala vcelku dobre som to znasala Ale veru neviem neviem, ci by som isla aj teraz.. uz ma veru nenadchyna predstava na tu extra ihlu v mojej zile

Ja som darovala dvakrát. Ešte za slobodna. Keď sme s kolegyňou vystreli ruky tak len zahlásili, a to nám čo za chudiatka posielajú Zvládla som to lepšie ako chalani - kolegovia. Dvakrát som krv dostala a zabudla. Keď som po rokoch chcela ísť darovať, už nebolo možné, lebo vraj mám zvýšený tlak.

Ja tiež nemôžem darovať krv pre to, že doživotne budem užívať horm. lieky, ale lákalo ma to. Môj otec má zlatú Jánského plaketu, darovával aj plazmu, ale tiež s tým už sekol. Vlastne aj manžel, musím sa ho opýtať, prečo už nechodí..

tiez som bola dva krat darovat. hned po osemnastke. a potom o rok - ale to mi volali ze moja krv z intrakovej stravy vyzera biedne, ze sa tam nemam zo dva tri roky ukazovat a pekne sa starat o seba . odvtedy sa vyhovaram na nestihanie ale rada by som sla. dlhe roky chodil stary oco, tiez ma plakety doma, uz par rockov je vsak silnejsi diabetik tak by som rada spravila za neho zaskok. no snad to dam dako dokopy uz.

Ja som sa odhodlávala niekoľko rokov darovať krv. Pritom som vždy chytala paniku už len pomyslením na ihlu a ked som ju videla trebárs na fotke, tak už som odpadávala a nieto ešte vo vlastnej ruke. A doviedlo ma k darovaniu chodenie môjho manžela na dialýzu. Videla som raz tie hrubé ihly, ktoré im pichajú do ruky a povedala som si, že ked jemu môžu takého hrubáka pichnúť, tak nech aj mne, nech viem aké to je! No sado-maso ako vyšité! Ale chcela som prekonať svoj strach, samu seba - to je najväčšie víťazstvo zvíťaziť sám nad sebou. Odvtedy som chodila pravidelne a aj napriek tomu, že som si zakaždým z lesa doniesla zopár kliešťov, nikomu to na formulári nevadilo. Netušili, a ani ja, že už ktovie odkedy, koľko rokov, mám boreliózu (však si so mnou aj pekne pošpásovala teta borelióza, takmer som skončila na vozíku kým mi na ňu prišli, zase musím blahorečiť tachyonom). Tak si ju teraz liečim (samozrejme nie antibiotikami, nezasviním si predsa telo) a ked budem v poriadku, tak tam zase nabehnem. Vždy, keď už ležím na tom stole, by som odtiaľ najradšej ušla, nervózna som, stále sa musím s niekým rozprávať. Ale sestričky sú zlaté. A po odbere ma najmenej mesiac bolieva ruka, ale to je asi tou mojou nervozitou.

Ja som roky darca krvy, ked som bola malá, tak mi menili všetku krv, tak to považujem za svoju povinnosť vrátiť niekomu druhému, ale už rok zo zdravotných dôvodov nemožem, ale ak sa z toho dostanem pokračujem.....a že je malo darcov sa ani nečudujem, ved všetky výhody čo sme mali ako darcovia zrušili, teraz je to už len o dobrom pocite a takých ludí je málo

Ja som od 18tich pravidelny darca (nie taky celkom najpoctivejsi, ale cca 2x do roka stiham - v tehotenstve nie, ani prve mesiace s mimcom). Jasne, ze vam ostane trochu zle, ale nic to nie je a niekomu mozete zachranit zivot.... Vlastne nerozumiem, preco to nerobia vsetci. Zacnete az ked niekto z vasich blizkych prezije vdaka krvi ineho cloveka - DARCU?! Ci ani vtedy?!
Jasne, zdravotne dovody chapem. Mozno aj dajaku fobiu. Ale ine dovody...

Info: baby pod 50 kg darovat krv nemozu!

No ked vylúčiš tých čo sú zdraví a tých čo majú nejakú fóbiu, potom tí čo majú pod 50 kg (to som napríklad nevedela), práve tehotné, práve dojčiace, práve napadnutí kliešťom, práve sa necítiaci dobre ... tak potom ostanú asi tí, ktorí si nenájdu čas a tí, ktorým je to ľahostajné, alebo ich to nenapadne.

ahojte.. vie mi niekto poradit.. mozem ist darovat krv ked este sem tam dojcim???? syn ma uz 2 roky a jeden mesiac takze je uz normalne.. ale este si sem tam pyta.. neviem ho oducit.. ale otazka znela ci mozem ist darovat krv

Baby, baby, VÝZVA!!! Poďme tento mesiac darovať krv. Všetky, čo môžu. (ja prvá tuším však ešte nemôžem, lebo som bola v októbri , no len čo uplynú štyri mesiace, pridám sa k vám). Prosím!

ja som bola jeden krát, ale teraz som po operácií a musím čakať pol roka, aby som mohla darovat zas. Tak čakáááááááááááááám ....ale pôjdem a rada.

Dotaz, ja nad tým tiež už dlhšie uvažujem, moja váha sa ale pohybuje okolo 50 kg, ale podstatná moja otázka je, keď som mala posledne slabšiu chudokrvnosť a trošku horšie výsledky pečeňovýh testov, mám pocit, že by to nebola zrovna vhodná krv, či sa mýlim?

Ak nebude vhodná, vyradia ťa na pol roka z evidencie (zažila som po tehotenstve). Ale za skúšku nič nedáš a ešte aj máš v robotke jeden deň voľna.

no mam chrobaka v hlave. jedna vec je, ze som v robote este ani nie 3 mesiace a som tam vacsinou sama s kolegynou co je tam este len 2 tyzdne ... nuz ... ale zase volny den pred vianocami a trosku casu s prckom ... ked sa podari premysliet plusy a minusy a poinformujem sa v praci oznamim vysledok