Adka, neplas sa. Moja mama zila s diabetom vyse dvadsat rokov, od 67 do 88. Svojim sposobom je to s inzulinom lahsie. My sme sa nastavovali na inzulin doma, nie v nemocnici, bolo to len o pravidelnom rezime. Zmerat cukor (pichanie inzulinovym perom do prsta je skoro nic), dat inzulin,(na vpichy sa daju najst miesta,kde to velmi neboli, bok stehna, rameno,) pockat, zmerat cukor, najest sa, pockat nejakych 30 minut, zmerat cukor, zapisovat namerane a mnozstvo jednotiek pichnuteho inzulinu. Vydrzat nejaky mesiac, je to vela roboty, ale da sa, je to len o rezime. Zistite, kolko kedy treba davat inzulinu, aby sa cukor drzal v rozumnych hraniciac, ani malo ani vela cukru. Zakladne mnozstva jej urcite lakarka naordinovala, vy to doladite. S inzulinom je to preto lahsie aj preto, ze mama si da sem tam aj zakusok a potom si da viacej inzulinu, aby cukor nevyskocil. Treba pravidelne jest, ranajky, desiata, obed, olovrant, vecera, druha vecera. Musi sa naucit rozpoznat priznaky hyper aj hypoglyklemie. Inac hypoglykemia - prilis nizky cukor je nebezpecnejsia, tam sa ide pomerne rychlo do diabetickej komy. Netreba sa splasit ani vtedy, moja mama sa pred tym zacala potit, ocervenela jej tvar, bola dezorientovana. Kym je pri vedomi, treba jej dat cukrovu vodu a okamzite uvidis vysledok. Pri bezvedomi volat sanitku, pichnu jej glukozu. Zopar babickinych kom zvladla aj moja desatrocna dcera, ked ju nasla pri prichode zo skoly. Jedalnicek najdes na nete, aj lekar vam poradi. Pri nabiehani na inzulin by nemala zostavat sama. Inac existuju inzulinove pumpy, ktore su zasite pod kozu natrvalo, automaticky meraju cukor a davkuju inzulin. Neviem, ci ma na to narok od poistovne, alebo ake je to na SLovensku drahe. Este je mlada, mozno by to stalo za to. Je to trosku zneprijemneie zivota, ale ked nabehne na pravidelny rezim, vobec to zivot neovplyvnuje. Ta rakovina by bola horsia. Hlavu hore a pozistuj a pomoz mame. Drzim palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milé žienky, neviem ako začať pretože som ešte v šoku! Moja mama má diabetes! Viem že ľudia s týmto ochorením žijú ale nikdy som sa bližšie nezaujímala o ich "svet". Je to pre mňa a nehovoriac o mame šok. Poradíte mi prosím malé finty a tak.
Tento rok v januári oslávila 60ku, už vtedy na oslave jej všetci lichotili tým ako "fajín" vyzerá a že schudla. A postupne až do tohto mesačnej preventívnej prehliadky stále len chudla (dala dolu aj 14kg) ja blbec som si myslela že sa obmedzuje v jedle a viac sa hýbe až teraz z nej vyliezlo že nič nezmenila na zabehnutom životnom (a budem úprimná nie moc zdravom)štýle. No čo už prišli výsledky a sos od lekárky. Stres jak sviňa, bála sa rakoviny máme ju v rode. Keď prišla od lekárky dnes ráno s tým že má vysoký cukor a že ide na diabetologiu sa mi trochu uľavilo ale potom čo jej povedali že hneď ide na inzulín ma znovu chytila panika. Tie vpichy a stále merania hladiny cukru to je naozaj nepríjemná zmena a obmedzenie. Nehovoriac o zmene jedálnička a tak. Dostala som typ na stránku pre pomoc a rady viadia či tak nejak. Samozrejme si to naštudujem a urobím poznámky ale od Vás by som chcela skôr vedieť také malé užitočné rady do obyčajného života. Ako si to všetko zorganizovať, ako sa s tým vysporiadať aby to nebolo ešte viac stresujúce než je treba. Nepoznám vo svojom okolí nikoho čo by mal túto chorobu a ak aj áno tak teraz si na neho nemôžem vôbec spomenúť.
Prepáčte mi ak som sa vyjadrila moc drsne alebo neslušne ale budem Vám vďačná za rady. Viem že je to len o zvyku ale naozaj je to na mňa silná káva myslela som si že to vybavia tabletky a diéta. Netušila som nič o pravidelnom meraní, pychaní ani počítaní zhola nič!
Takže ešte raz, budem vďačná za informácie.